Remedy v mojich očiach plne zažiarilo práve až s hrou Alan Wake. Áno, viem. Kultovosť série Max Payne sa nedá poprieť a aj tie hry mám rád, no Alan Wake je pre mňa dôvod, prečo som si obľúbil Remedy a ich ďalšie hry. Ako teda po dekáde vyzerá ich populárna hra?
Pre tých neznalých, Alan Wake je príbehom spisovateľa s rovnakým menom, ktorý sa kvôli svojmu spisovateľskému bloku vyberie do prítulného mestečka Bright Falls, aby si trochu oddýchol a načerpal novú inšpiráciu. Všetko sa však zmení v momente keď zmizne jeho manželka a keď sa udalosti, ktoré napísal začnú prenášať do reality. A ten príbeh rozhodne nie je komédiou.
Poďme teda postupne. Čo môžu od remasteru očakávať hráči pôvodnej hry? Nie veľa. Vlastne dočkáme sa iba jemne vylepšeného vizuálu a na niektorých platformách aj zlepšeného frameratu. A ak ste hrali iba základnú hru, tak vás poteší, že remaster obsahuje aj obe príbehové expanzie. Vzhľadom na to, že Alan Wake je primárne príbehová hra, tak fakt, že vylepšení nie je veľa vám nedáva veľa dôvodov, aby ste po remasteri siahli.
Čo však noví hráči? Predsa len, hra má vyše 10 rokov a mnohí boli v čase vydania ešte deťmi. Tak práve tým určite hru odporúčam všetkými desiatimi. Skvelá atmosféra, zaujímavý príbeh plný skvelých postáv, zvratov a nečakaných udalostí.
Ono, Alan Wake je v dnešnej dobe grindovacích hier v otvorenom svete, ktoré interne nazývam „čističmi mapy“ veľmi príjemnou zmenou. Štruktúra hry je totiž výsostne lineárna so širokým sandboxom (čo je napríklad rozdiel oproti poslednej hre Remedy, Control). Teda, presne ten štýl hier, ktorý si mnohí pamätajú z časov Xbox 360/PS3. Vývojárom sa však úspešne podarilo variovať nepriateľov a úlohy v hre, aby hráčov dotiahli cez fázu hrateľnosti k ďalšiemu vývoju príbehu. Kombinácia používania baterky a strelných zbraní neomrzí a používanie signálnej pištole na skupinku tzv. Taken je v každom momente plné satisfakcie.
Alan Wake je tak vlastne pohľad do minulosti. Hra, ktorá je produktom technologického obmedzenia svojej doby, no práve toto technologické obmedzenie je v dnešnej dobe veľkým prínosom a nie prekliatím, ako to pri takýchto remasteroch často býva. Výsledkom toho je zážitok, ktorý nie je umelo naťahovaný, ktorý má príbeh, ktorý chce povedať, povie ho, zanechá v hráčovi stopu a zmizne, aby uvoľnil priestor ďalším hrám.
Akurát škoda, že tých vylepšení v remasteri nebolo viac. Na druhej strane je to však po prvýkrát, kedy si môžu remaster užiť aj hráči na PlayStation a už len preto sa ho oplatilo vydať. Pretože ak ste ešte príbeh spisovateľa Alana Wakea nezažili, tak by ste ho prežiť mali.
Hodnotenie: 4/5
