RECENZIA: Stray je skvelou hrou o mačke, v ktorej je skvelé, že o mačku vlastne vôbec nejde

Skrátka purrfektné.

Stray je jednou z tých hier, pri ktorých zvedavo zdvihnete obočie a očakávate buď úplný prepadák, alebo absolútny hit. V tomto prípade štúdiu BlueTwelve experiment vyšiel.

Podobne ako staršia dobrodružná hra Outer Wilds, ktorú taktiež vydávala spoločnosť Annapurna Interactive, aj Stray – príbeh mačky v post-apokalyptickom svete bez ľudí – je výrazne založený na atmosfére.

Zobraziť galériu

Z hľadiska gameplay hra totiž ničím nevyniká a vaša interakcia sa obmedzuje na preskúmavanie menších lokalít a skákanie po rímsach v snahe dostať sa z bodu A do bodu B. Príbeh je lineárny a za dva herné večery (tzn. do 10 hodín) ho máte bez problémov zvládnutý.

Fádne mechaniky, ktoré po chvíľke omrzia (hoci možno nie milovníkov mačiek), našťastie spestrujú občasné radosti. V úvode hry sa ocitnete osamote a po chvíľke sa dostávate do tzv. „Mŕtveho mesta“, v ktorom žijú už len roboti. To jediné – spolu s opustenými domami – ostalo po ľudskej rase. Bývalí plechoví spoločníci sa odrazu stali pánmi od vonkajšieho sveta uzavretej metropole, a je na vašich chlpatých pleciach, aby ste pomocou štyroch tichých labiek našli spôsob, ako ukončiť desiatky, ba možno až stovky rokov dlhú izoláciu.

Unikátnejší, než si myslíte

K tým radostiam, ktoré som spomínal, určite patria vedľajšie aktivity. Tie „väčšie“ predstavujú vedľajšie misie, ktoré môžete splniť, a za ktoré môžete dostať napríklad fešný odznak na váš mačací postroj. V tom budete väčšinu času nosiť svojho robotického parťáka s názvom B-12 (slovná hráčka autorov z BlueTwelve), ktorý vám bude pripomínať, čo je vašou aktuálnou úlohou, posvieti vám na cestu, preloží nápisy na stenách či ceduliach a najmä vám poslúži ako tlmočník pri komunikácii s robotmi, ktorí majú vlastný „jazyk“.

Bez neho, ako miestami v hre zistíte, ste úplne stratení.

Dron B-12 je súčasne vašim mostíkom k hernému lóru, ktorý je na takúto krátku a relatívne skromnú hru celkom zaujímavý. Vo forme tzv. „collectibles“ budete môcť nachádzať a odomykať spomienky, v rámci ktorých si váš robotický „buddy“ bude spomínať na časy strávené s jeho stvoriteľom, keď ešte ľudia vládli Zemi.

Tu sa už dostávame k onej atmosfére, ktorá bola – aspoň pre mňa – tým najzaujímavejším zážitkom. Jasné, skákať po strechách, mňaukať, obtierať sa o nohy, škrabať gauče či zhadzovať veci z poličiek a stola je síce zábavné (do istej miery), ale aj to rýchlo omrzí.

Zobraziť galériu

Naopak, prechádzať sa ulicami, kde jestvujú len v retro štýle pôsobiaci roboti s obrazovkami namiesto tvárí, zanedbaní, v ľudských šatách a parodujúci svojich dávnych pánov, neomrzelo nikdy. Každý robot v hre, alebo teda aspoň väčšina, má svoje meno, osobnosť a vykonáva určitú činnosť. Pravda, veľa vám toho nepovedia, zvyčajne len jednu, dve či tri vety, ak teda nejde o postup hlavným príbehom, a tiež vám okomentujú (hoci genericky) predmety z vášho inventára, ktoré im ukážete. Vedia však takto poradiť.

Je však pozoruhodné týchto oceľových panákov sledovať, ako sa snažia napodobňovať svojich predchodcov. Roboti majú bary, chodia do práce, hrajú na hudobné nástroje alebo sa tvária, že im je zima a chcú od vás deku. Táto mierne groteskná, post-apokalyptická scenéria, kombinovaná s ulicami zamorenými malými, všežravými príšerami, dáva v mojich očiach Strayu jeho identitu.

V konečnom dôsledku je totiž jedno, či hráte za mačku, potkana, psa alebo papagája, lebo o to až tak nejde (prekvapivo). Naopak, tiesnivá, ba až zúfalá atmosféra robotov, zamknutých v meste, ktoré malo kedysi chrániť obyvateľov pred pustatinou planéty, je výborná. Nejde o žiadnu mechanickú revoltu, vzburu strojov a prevzatie moci, ako to zvyčajne v sci-fi býva. Títo roboti sú smutní z toho, že ľudia už neexistujú, sú bez nádeje a vízie na lepšiu budúcnosť. Asi tak, ako by boli ľudské bytosti na ich mieste, keby sa ocitli… osamote.

Pod všetkými tými chlpami sa nachádza solídne sci-fi

Tento element ešte viac prehlbujú pasáže, v rámci ktorých sa musíte dostať do neobývaných častí Mŕtveho mesta, ktoré však nie sú tak celkom pusté. Tieto ulice plné čudného, mimozemsky pôsobiaceho „slizu“, obývajú tzv. zurkovia, malé príšerky tak trochu podobné Headcrabom zo série Half-Life. Vytvorili ich kedysi dávno ľudia, aby žrali náš odpad, s ktorým sme si nevedeli rady, no baktéria, ktorá mala plniť tento účel, akosi zmutovala a výsledkom sú práve panorámy ako z Votrelca.

Zurkovia vás budú naháňať, až pokiaľ im buď neutečiete, nedocielite, že spadnú niekam dole, odkiaľ už nepredstavujú nebezpečenstvo, alebo pokiaľ ich nezničíte. Poväčšina budete pred nimi utekať, snažiť sa im vyhnúť v rámci jednoduchých logických „puzzle“ a najadrenalínovejšie pasáže hry sa nesú práve v duchu obrovských hord malých zurkov, ktorým sa musíte vyhýbať, preskakovať prekážky a dostať sa čo najrýchlejšie do bezpečia.

Zobraziť galériu

Stray je pomerne malá hra, ktorá však toho má veľa čo povedať, nehovoriac o výborných, cyberpunkom a neónmi inšpirovaných vizuáloch. Hoci tu nestretnete jediného človeka a nebudete počuť jediné nadabované slovo, ľudskosť a posolstvo pre našu súčasnú generáciu je veľmi silné. Keď som hru po prejdení vypínal, cítil som emócie, a najmä som si uvedomil, aký som rád, že na svete nie som sám.

A keď vo vás hra dokáže zanechať takéto silné pocity, viete, že nepotrebuje mať ani 50 hodín rozsahu, ani hviezdne obsadenie a ani nič iné, než to, čo hra už má a ponúka.

Zobraziť galériu

Ako som povedal; skrátka experiment, ktorý naozaj, naozaj vyšiel.

Prečítajte si tiež

Stray prekonal God of War a je najlepšie hodnotenou hrou na Steame v 2022

Naše hodnotenie

Keď si hru o mačke užije aj milovník psov, je jasné, že niečo tu je správne. Stray sa nespolieha na mňaukanie a infantilné mechaniky, ale dáva ich unikátnym spôsobom do kontrastu s temným, smutným svetom budúcnosti, kde už neexistujúce ľudstvo prežíva len v spomienkach robotov.