Nikdy som od Redfall nečakal, že bude získavať GOTY ocenenia a úprimne mi na tom ani nezáležalo. Austinská pobočka Arkane totiž vyprodukovala najlepšiu hru minulej generácie konzol, a to aj napriek tomu, že komerčne Prey neohúril. To je, bohužiaľ, prekliatie tvorcov immersive sim titulov. Skvelé a komplexné hry, ktoré však vo väčšine prípadov skončia ako predajné sklamania. Nádej na takýto zážitok existoval dlho aj pri Redfall. Nakoniec ale červené výkričníky pred vydaním priniesli jedno z najväčších sklamaní mojich herných zážitkov za veľmi dlhú dobu.
Budem priamy. Redfall je prinajlepšom „okej“ hrou. Absolútne zrádza všetky princípy immersive sim titulov a namiesto toho ponúka dokonalú krízu identity. Je to produkt, ktorý absolútne ignoruje silné stránky samotného štúdia v prospech niečoho, čo bude ľahšie prezentovateľné verejnosti. Je to Wolfenstein Youngblood – naháňačka za trendmi namiesto vyzdvihnutia silných stránok a ak by ste mi povedali, že Redfall bol niekoľko rokov vyvíjaný ako GAAS titul zameraný na loot a predaj mikrotransakcií, pričom rok pred vydaním bol pretransformovaný do štandardného produktu, tak by som vám aj uveril. Pretože všetko, čo je v hre, to naznačuje.
Poďme však pekne po poriadku. Redfall začína so solídnou myšlienkou. Malé mestečko ovládli upíri, vyhladili celú populáciu a okrem hŕstky uctievačov si na tomto mieste, kde nesvieti štandardné svetlo, vládnu. Zvyšok sveta odrezali od tohto dokonalého „raja“ plného krvi a ostrých zubov. Pri pokuse o útek vaša loď stroskotala a vám tak neostáva nič iné, iba sa do Redfallu vrátiť a pokúsiť sa situáciu zmeniť.
A kto teda ste? Jedna zo štyroch preddefinovaných postáv. Každá z nich má svoje vlastné silné a slabé stránky a schopnosti, takže vyberajte opatrne, pretože po úvodnej voľbe už svoje rozhodnutie zmeniť nemôžete. Okrem schopností určite zaváži aj osobnosť týchto postáv. Pri tomto sa však musím zastaviť a skonštatovať, že už začínam mať po krk scenáristov, ktorí píšu postavy ako sarkastických a rádoby vtipných protagonistov napriek tomu, že všade okolo nich sa nachádzajú upíri, krv a apokalypsa. Netýka sa to iba tejto hry, no potreboval som to dostať zo seba von.
Príbehové pozadie Redfall je solídnym základným kameňom. Upíri totiž nevznikli mávnutím čarovného prútika a na ich likvidáciu potrebujete v prvom rade zistiť, aký je ich pôvod. Príbehové pozadie samotného sveta je teda dobré a ťahá vás misiu za misiou, keďže vedľajšie postavy sú… NPC postavami. Absolútne nezaujímaví preživší, ktorí k situácii nemajú čo rozumné povedať, alebo sú vyslovene otravní. Našťastie, situáciu zachraňuje aj kvalitné budovanie sveta prostredníctvom odkazov, logov a celkovej atmosféry, preto Redfall aspoň z tohto hľadiska ponúka dobrý zážitok.
Redfall je neveľké mestečko rozdelené na dve časti. Bohužiaľ, z nejakého dôvodu sa vývojári rozhodli neumožniť hráčom presúvať sa medzi nimi a sú od seba oddelené ako dve samostatné kapitoly. Z toho pramenila aj moja frustrácia, pretože som si myslel, že tá prvá časť Redfall je vlastne celá herná mapa a kampaň sa skončí po šiestich hodinách. Následne sa však odomkol druhý „otvorený svet“ a ten odhalil novú mapu, nové misie a nové postavy. A práve druhá kapitola je masívnym zlepšením oproti prvej takmer vo všetkých aspektoch.
Späť však k mestečku. Ak mám byť úprimný, tak myšlienka nepríliš veľkého otvoreného sveta sa mi pozdáva. Redfall je dizajnovaný tak, že keď sa postavíte na vežu, máte celé mesto na dlani. Všetko je tak iba niekoľko sto metrov od vás, čo umožnilo vývojárom vytvoriť dojem reálneho mestečka, kde žili ozajstní ľudia a ktoré v minulosti skutočne fungovalo. Bohužiaľ, nie teraz, pretože po invázii upírov tam nenájdete živú dušu. Teda okrem upírov a ich uctievačov.
Ak idete do Redfall so zámerom, že hľadáte immersive sim zážitok na štýl Prey alebo Dishonored, tak sa vôbec neunúvajte. Pri hraní som mal pocit, že štúdio, ktoré na hre pracovalo, zažilo po dokončení amnéziu a okrem solídneho budovania sveta absolútne zabudlo na svoje silné stránky. Redfall neponúka slobodu pri štýloch postupu hrou. Neponúka množstvo nástrojov na vyriešenie situácie. Nenecháva na hráčovu inteligenciu, ako splní jednotlivé misie. Neponúka ani vplyv rozhodnutí na príbeh. Je to jednoduchá looter strieľačka v otvorenom svete. A to je obrovská škoda.
V nadpise je uvedené, že Redfall je hrou s krízou identity. Prečo? Pretože má komplexný loot systém, ktorý však absolútne nič neznamená, pretože najlepšie zbrane sú aj tak tie s najvyšším levelom. Pretože napriek tomu, že je to loot titul, tak neponúka dostatok zaujímavého lootu na to, aby dokázal niesť ťarchu hrateľnosti na svojich pleciach. Preto si myslím, že hra buď nemala jasnú víziu toho, čím chce byť, alebo jednoducho sa dizajnové ciele počas vývoja radikálne zmenili. Redfall pôsobí ako súbor populárnych nápadov z herného priemyslu za posledných päť rokov, ktoré sú zrazené dokopy bez ohľadu na to, či majú v rámci kontextu hry zmysel, alebo nie.
Zoberte si napr. zaujímavú fíčurku s názvom Vampires Nest. Ide o oblasti, v ktorých majú upíri posilnené schopnosti a nachádzajú sa tam tajné dvere vedúce do procedurálne generovaného prostredia s veľkým „upírim srdcom“ na konci, kde môžete získať kvalitný loot. Keďže však hra nedokáže dať zmysel svojmu vlastnému loot systému, tak tieto oblasti sú väčšinou iba otravou a budete ich obchádzať. A ak sa táto oblasť nachádza v mieste, kde práve prebieha misia, tak radšej hru vypnete a zapnite znovu, aby sa oblasť presunula inde.
Ako strieľačka funguje Redfall solídne, a to hlavne pri boji s upírmi. To je asi najzábavnejšia časť celej hry. Na rozdiel od regulárnych nepriateľov ich totiž neviete zabiť konvenčnými guľkami a na to, aby ste ich zlikvidovali, ich musíte ich buď prebodnúť bajonetom, alebo použiť iné špeciálne zbrane (svetlice, UV zbrane). Prípadne ich viete inteligentne voviesť do oblasti s UV svetlom alebo environmentálnymi spôsobmi. Sú dostatočne inteligentní a v súbojoch prinášajú poriadnu výzvu, najmä keď vás napadne viacero z nich. Opakom sú ľudia, ktorí síce dokážu mať dobrú mušku, no majú absolútne vymyté mozgy, čo sa týka pohybu po bojisku. Možno to bude mať niečo dočinenia s faktom, že sú uctievačmi upírov (ale asi nie).
Veľké sklamanie prináša aj dizajn misií. Ide presne o ten nudný dizajn, ktorým sa prezentuje 90% hier v otvorenom svete. Namiesto poriadne nadizajnovaného zážitku hlavných misií vám vývojári vo väčšine prípadov pohodia predmet do existujúcej mapy otvoreného sveta, vy ho zoberiete, prípadne donesiete na iné miesto a misia je hotová. Dizajn misií sa síce v neskorších fázach zlepší, no predpokladám, že dovtedy to už asi mnoho z vás vzdá.
Navyše, vývojári si neodpustili kardinálny hriech v podobe naťahovania herného času. A to tým, že vás nútia plniť vedľajšie misie, aby ste sa dostali k hlavnému bossovi. Každá mapa je rozdelená na niekoľko oblastí, pričom v každej z týchto oblastí musíte nájsť bezpečný úkryt. V ňom sa nachádzajú dve misie – jedna je generická vedľajšia, druhá zahŕňa likvidáciu bossa danej oblasti. Ten po svojej smrti zhodí hráčovi k nohám svoju lebku, ktorú potrebujete na otvorenie brány k príbehovému bossovi. Takýto dizajn, ktorý hráčom nanúti vedľajšie misie, z duše nenávidím. Pokiaľ by boli zaujímavé, tak by som s tým až taký veľký problém nemal. No v Redfall zaujímavé nie sú.
Technická stránka titulu nie je bohvieaká. Odhliadnuc od 30 FPS locku na Series X/S totiž trpí mnohými štandardnými neduhmi Unreal Engine 4 pri hrách v otvorenom svete – nájdete tu pop in, stuttering pri prechode do oblastí a dlhé načítavanie textúr. Samotné mestečko je pekné, až poeticky pekné, pričom nasvietenie vie v určitých momentoch vyčarovať úsmev na tvári, alebo vyvolať strach z temných priestorov. Zároveň však dokáže rozosmiať z modelov NPC postáv. A to aj napriek tomu, že Redfall sa nesnaží o realistický art štýl a stopa tvorcov Dishonored a Prey je jasná. Je však smiešne, keď hra, ktorú štúdio vytvorilo pred piatimi rokmi, vyzerá lepšie ako tá nová. A to aj napriek zmene enginu. Po stránke zvukového prejavu a soundtracku nemám veľa výhrad, hoci voľbu štýlu soundtracku by som označil za zaujímavú.
Pomáha Redfallu kooperácia? Do istej miery áno. Na druhej strane sa však dá argumentovať, že takmer každý titul je zábavnejší v kooperácii, pričom aj v tomto móde hra odhaľuje svoju dizajnovú krízu v podobe nudných misií a lootu, ktorý tu nedáva absolútne žiaden zmysel. Nehovoriac o tom, že z nejakého dôvodu sa progres ukladá iba zakladateľovi kooperatívnej hry.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Redfall 2023
Ostrovné mesto Redfall v štáte Massachusetts je obliehané légiou upírov, ktorí zablokovali slnko a odrezali obyvateľov od vonkajšieho sveta. Preskúmajte otvorený svet a ponorte sa do hlbokej príbehovej kampane pri odhaľovaní tajomstva upírskeho vzhľadu. Spojte sa s hŕstkou preživších proti tvorom, ktoré hrozia vykrvácaním mesta.
- Platforma: Xbox Series X/S
- Žáner: FPS
- Vývojár: Arkane Austin
- Vydavateľ: Bethesda Softworks
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Bethesda
