Voláte sa Elvis a vašim osudom je najskôr zachrániť matku, potom seba a nakoniec aj celý svet. Ľahké, nie?
Pred piatimi rokmi (ach, ako ten čas letí) som sa pozrel na zúbok prvotine švédskeho štúdia The Bearded Ladies. Bradaté dámy sa nás pokúsili zaujať ťahovou RPG-čkou z post-apokalyptického severu s názvom Mutant Year Zero a nebudem vám klamať, celkom sa im to podarilo. Samozrejme, malo to chybičky, ale tie im človek bol ochotný odpustiť, keďže ako celok to fungovalo dobre. No po ťažko priemernom titule Corruption 2029, ktorý bol zjavne šitý horúcou ihlou a vyzeral skôr iba ako re-skin Mutanta, som bol naozaj zvedavý, či sa im podarí nadviazať na podarený debut.
Elvis na scénu, ďakujeme
Áno aj nie. Ale poďme pekne poporiadku. V prvom rade musím spomenúť, že Miasma Chronicles na to ide rovnakým spôsobom ako Mutant. Opäť tu máme svet v post-apokalyptických troskách, kde ľudstvo tápe a prežíva iba vďaka ochrane mysterióznej Prvej rodiny. Na každom kroku si musíte dávať pozor na miazmu – tá mala byť záchranou ľudstva, no teraz transformuje, resp. zabíja všetko živé. Vy sa zhostíte úlohy mladíka Elvisa (nie, nie je to kráľ rokenrolu), ktorý sa s pomocou verného robota Diggsa pokúša vypátrať svoju mamu. Tá pred desiatimi rokmi zmizla za tajomnou stenou a Elvisovi nechala rukavicu na ovládanie miazmy, aby ju prišiel vyslobodiť, keď bude dostatočne silný. Čoskoro sa však ukáže, že to všetko je súčasťou oveľa monumentálnejších vecí.
Príbeh, svet a postavy (až na isté výnimky) patria medzi najsilnejšie stránky titulu. Naozaj ma bavilo preskúmavať temné lokality, zabávať sa na vtipných popisoch pokladov z dôb minulých a nachádzať čriepky o tom, čo sa vlastne stalo, že sme takto dopadli. Čo je to tá miazma? Prečo pokrýva väčšinu Spojených štátov, kde sa hra odohráva? A z akého dôvodu z nej vychádzajú zmutované monštrá, ktoré ohrozujú vaše rodné mesto? Otázok budete mať naozaj veľa a hra vám na ne poskytne odpovede, hoci na niektoré si počkáte naozaj dlho.
Stealth, stealth, stealth
Aj hrateľnostný základ je rovnaký ako v Mutantovi. Svet je rozdelený do rôznych oblastí, ktoré okupujú rôznorodí nepriatelia. V reálnom čase preskúmate dané lokality DOPLNIŤ o prieskume, plníte povinné aj nepovinné úlohy a keď už príde na boj, tak sa prepnete do ťahového režimu v štýle X-COM. Každá postava má dva akčné body, ktoré môže využiť na pohyb, streľbu, použitie nejakého predmetu, prípadne skillu a špeciálnej schopnosti už spomenutej rukavice. Znovu platí, že nie každá bitka je povinná, oplatí sa však neignorovať ich, aby vám potom nechýbali tie vzácne skúsenostné body a levely. Autori žiadne koleso znovu nevymysleli, ale to nijak neprekáža. Dôležité je, aby fungovali základy, a tie fungujú.
Veľký problém však vidím v tom, že vývojári po nás znovu chcú, aby sme sa snažili nepriateľov odlákať jedného po druhom, pomaly oslabovali skupinu, ako to ide, a potom zaútočili na zvyšky, no neposkytnú k tomu dostatok prostriedkov a mechanizmov. Dosť dlhú dobu máte k dispozícii iba jednu tichú zbraň a jednu schopnosť, ktorá však má cooldown päť ťahov, pričom to často stačí akurát tak na najslabších protivníkov. Na niektoré miestach sa nachádzajú predmety, ktorými môžete nalákať jedného z nepriateľov a k dispozícii máte aj sklenené fľaše, ktoré môžete hodiť, tých je však v prvej polovici hry nedostatok a navyše sú drahé. Prečo nemáme napr. pískanie ako skill? Prípadne možnosť nasadiť tlmič na zbraň? Alebo hodiť dymový granát? Našej fantázii sa medze nekladú, tej autorskej však zjavne áno.
Zábavné súboje s jedným ale
Takto. Hľadať spôsob, ako čo najviac očistiť skupinu nepriateľov, je zaujímavým hlavolamom a pocit satisfakcie, keď sa vám to všetko vydarí, je naozaj veľký, ale čoskoro človeka začne unavovať, že sa v podstate spoliehate na náhodu. Pri pokuse o tiché odkrágľovanie súpera sa mnohokrát iba modlíte k vyšším bytostiam, aby vaša 45% šanca na kritický zásah vyšla, inak vás čaká súboj so všetkými protivníkmi naraz. A toto robíte pri jednej skupinke aj viackrát. Veru tak, občas je to hop alebo trop a vzhľadom na to, že Miasma Chronicles je aj na normálnej obťažnosti ťažkou hrou, to dokáže byť frustrujúcou záležitosťou. Aby ste ma nechápali zle, nemám nič proti poriadnej výzve, ale na to tu máme ďalšie dve obťažnosti, či?
Je to škoda, pretože samotné súboje skupín, aj keď stojíte proti presile, sú zábavné a taktické. Dôraz je kladený na pohyb po bojisku, keďže základom je tzv. „flanking”, čiže vpadnutie nepriateľovi do chrbta, keď je vaša šanca na úspech omnoho vyššia (a v tzv. ľahko taktickom móde v podstate 100%, ale o tom neskôr). Nájsť si nejaké dobré krytie a potom iba čakať na nepriateľov sa nevypláca, keďže medzi ich veľké zbrane patrí práve rezký pohyb, aby do vás vyprázdnili nejaký ten zásobník odzadu oni. Inak je to už spomínaná poctivá klasika v štýle X-COM. Po ruke sú aj rôzne predmety, ako sú granáty, lekárničky či už spomínané fľašky na odlákanie nepriateľov. Vývojárom ďakujem za to, že sú uložené v batohu zdieľanom všetkými postavami, takže v tomto nie sme obmedzení.
Počas boja máte k dispozícii viacero schopností, pričom tie si odomykáte tým, ako sa levelujete. Stratégov poteší možnosť vyresetovať si skilly pred každým súbojom, takže sa viete prispôsobiť prostrediu, kde bojujete, a nepriateľom, na ktorých narazíte. Tí sú slušne variabilní, postavíte sa zmutovaným žabiakom, ľudským odpadlíkom, monštrám, ktoré vzišli z miazmy, ale aj nepríjemne odolným robotom. A každý z nich má inú slabinu. Jedinou škodou je, že hoci skillov je celkom dosť, sú… ako to povedať… nudné. A hoci máte na výber päť postáv, často sa opakujú. Tam to chcelo viac originality vzhľadom na to, že ani Mutant v tomto nevynikal.
Nový systém a nielen jeho nedostatky
Vyššie zmienený problém s obťažnosťou sa autori rozhodli upraviť pomocou patchov, čo sa stalo po tom, ako som hru už dokončil. Cvične som si teda znovu skúsil normálnu obťažnosť a poviem vám, že zrazu to bolo takmer primitívne, pretože všetky skilly sa po každom boji zresetovali. A tak som takmer všetky lokality čistil s minimálnymi stratami. A zatiaľ čo predtým išlo o výzvu, ktorá bola občas až neférová, tentokrát to bola prechádzka ružovou záhradou. Áno, viete si, samozrejme, zvoliť aj ťažšiu obťažnosť, ale takto sa podľa mňa problémy neriešia. Jednoducho sme skočili z extrému do extrému a to, čo bolo predtým normálnou obťažnosťou, je teraz veľmi jednoduché.
Aby som autorom úplne nekrivdil, oproti Mutantovi tu máme schopnosti naviazané na vašu špeciálnu rukavicu. Teda, ide skôr o akési kúzla, ktoré dodávajú boju novú vrstvu taktiky. Spočiatku ich vie používať iba Elvis a získavate ich ničením vírov miazmy po svete (tá je, samozrejme, vždy dobre chránená, takže sa často zapotíte). Ide o vychytávky, ako sú vyčarovanie žabieho liečiteľa, vytvorenie tornáda, ktoré dokáže nepriateľov šmariť na iné miesto, elektrický výboj, ale aj vykúzlenie predmetov zo vzduchu, ktoré potom dokážete odpáliť. Všetky kúzla si zároveň dokážete upravovať pomocou rôznych čipov a môžete si ich tak modifikovať, aby vám vyhovovali, prípadne aby ste sa prispôsobili novým nepriateľom. Žiaľ, kolená tomuto mechanizmu trochu podráža fakt, že energie, ktorú na vysielanie kúziel potrebujete, máte obmedzené množstvo a po boji sa nedobíja. Áno, existujú modifikácie na zbrane, vďaka ktorým si ju dopĺňate aj strieľaním, a nájdeme tu aj nejaké podporné skilly. Len nechápem, prečo na to, aby som si užil hádam najzábavnejší mechanizmus titulu, mu musím prispôsobovať svoj štýl hry. A zároveň sa ho často bojím použiť, lebo čo ak natrafím na silného nepriateľa, kde by sa mi hodil, ale ja som ho pred pár minútami vyničil na obyčajného banditu?
A aby toho nebolo málo, vybrať si môžete aj z dvoch režimov hrateľnosti, ktoré ale v konečnom dôsledku ovplyvňujú iba percentuálnu šancu na zásah. Ľahký taktický mód má pevne určené percentá – je tam 20% šanca na zásah nepriateľa v plnom kryte, 50% v polovičnom a 100%, keď je bez krytu, prípadne mu strieľate do chrbta. Priznám sa, že, keď sú jasne stanovené pravidlá, má to čosi do seba, avšak zdalo sa mi, že nepriatelia tých 50% triafali o dosť častejšie, ako by bolo férové. To koniec-koncov uznali aj vývojári, keď to adresovali v jednom z patchov. Potom je tu tzv. plne taktický mód, ktorý nemá takto pevne stanovené percentá a do vašej šanca na úspešný zásah sa ráta viacero faktorov. Takže sa mi, samozrejme, stalo, že som z pár krokov minul 90-percentnú strelu zo samopalu. Pretože som zjavne mohol.
Je to pekné? Áno, ale…
Čo sa týka grafickej a hudobnej stránky, nemám titulu čo vyčítať, pozerá sa na neho dobre a zvukový sprievod je správne tiesnivý a v bojoch aj poctivo agresívny. Žiaľ, pochvalu si rozhodne nezaslúži zvyšok technickej stránky. Počas môjho putovania po post-apokalyptických Spojených štátoch som natrafil na pomerne vysoké množstvo bugov. Často sa mi stalo, že po načítaní novej oblasti vypadli zvuky a hudba, pričom pomohol iba reštart hry. Nepotešili ani situácie, keď sa postavy počas súboja zasekli a nedokázali urobiť nič iné, iba vystreliť. Poviete si, že však si to načítaj znovu, ale čo ak by som hral na najťažšej obťažnosti, ktorá má obmedzené manuálne ukladania, asi by som nadšený nebol.
A zatiaľ čo som na začiatku chválil atmosféru lokalít, samotný svet a jeho príbehové pozadie, ohľadom príbehu samotného by som chcel ešte čosi povedať. Prosím vás, kto sa rozhodol, že Elvis a Diggs ho dokážu potiahnuť? Chápem, že Elvis je v podstate iba tínedžer, ale jeho náhle zmeny nálad, ktoré mnohokrát nedávali zmysel, často spôsobovali prevracanie očami a zatínanie zubov. A zmysel nedávalo ani správanie postavy, ktorú stretnete približne v polovici hry a čakali by ste od nej trošku iné privítanie. Diggs je zas pán optimista, pričom jeho nekonečné uisťovania Elvisa a nepríliš originálne hlášky čoskoro začnú liezť na nervy. A keď si k tomu prirátate nekonzistentnú kvalitu dabingu, máte pred sebou kľukatú cestu vpred. Aspoňže ten príbeh a twist na konci naozaj stoja za to.
Čo teda povedať na záver? Tých 30 hodín, ktoré som Miasma Chronicles venoval, neľutujem – tvorcovia ju neodflákli a vložili do nej srdce. Mnohokrát som sa však pri hraní zamyslel, že toto sa dalo urobiť lepšie. Je to škoda, pretože vlastne ide už o tretí takýto pokus švédskych vývojárov, no trpí podobnými neduhmi ako prvotina. A 60 eur za titul, ktorý je iba nadpriemerný, neprináša nič nové a nepoučil sa zo svojich chýb, je asi trochu veľa. Ktovie, možno to vylepšia nejaké patche alebo DLC-čka.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
MIASMA CHRONICLES 2023
- Platforma: PC
- Žáner: RPG / Ťahová stratégia
- Vývojár: The Bearded Ladies
- Vydavateľ: 505 Games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Hype
Galéria
