Spoločenstvo hrdinov si to opäť zamierilo medzi milovníkov videohier. Obľúbená série RTS titulov z druhej svetovej vojny si však svojím tretím dielom odbíja premiéru aj na konzolách. A my sme sa pozreli, či to stojí za to.

Ak by som mal od brucha streliť jednu výhodu, ktorú má PC oproti konzolám, zrejme by to bola vetička, že milovníci stratégií to majú na osobných počítačoch omnoho jednoduchšie. Okrem toho, že na rozdiel od hráčov na konzolách majú obrovský výber, nemenej dôležitým faktorom je ovládanie. Áno, k mašinkám od Microsoftu a Sony už môžete pripojiť aj klávesnice a myšky, ale povedal by som, že väčšina ľudí si Xbox či PlayStation kúpi z iného dôvodu. Predsa len, vyvalenie sa v kresle alebo v gauči a vychutnávanie si hry na veľkej televíznej obrazovke má čosi do seba. Preto som bol zvedavý, ako sa mi bude páčiť konzolová verzia real-time stratégie Company of Heroes 3, ktorá vyšla o niekoľko mesiacov neskôr ako tá počítačová.

Do tretice všetko dobré

Pamätám si, akoby to bolo včera. Písal sa rok 2007, keď mladý Pavol neodolal a kúpil si z Británie krabičkovú verziu Company of Heroes. Bolo to ešte v dobách, keď RTS ešte patrili medzi hernú smotánku, hoci svoje zlaté časy už mali za sebou. Novinka od kanadského štúdia Relic však bola v čomsi špeciálna. Okrem toho, že sa fantasticky hrala, ponúkla mnohokrát až filmovú atmosféru – ako už v prvej misii, ktorá vás zaviala na slávnu pláž Omaha. Zabudnúť, samozrejme, nemôžem ani na vynikajúce zápolenia v multiplayeri. A hoci dvojka bola tiež kvalitnou hrou, už mi tam trochu chýbalo to čaro jednotky.

Zobraziť galériu

A po 17 rokoch od premiéry tu máme trojku. Boje sa tentokrát presúvajú do Talianska a na sever Afriky a ponúknu dve celkom odlišné kampane. Jedným z ťahákov Company of Heroes 3 je dynamická kampaň, v ktorej budete zbavovať Taliansko nacistov ako v klasických real-time bitkách, tak aj na taktickej ťahovej mape. V tej druhej kampani (klasickej) sa zas zhostíte úlohy Afrikakorps pod vedením poľného maršála Erwina Rommela. K tomu si prirátajte klasiku v podobe skirmishu a multiplayeru, kde máte na výber štyri naozaj odlišné frakcie a kde si to môžete rozdať ako proti ostatným hráčom, tak kooperatívne proti umelej inteligencii. O zábavu je jednoducho postarané na desiatky hodín. Čo sa teda týka obsahu, konzolová edícia oproti tej počítačovej nie je o nič ochudobnená.

Ovládanie a kampane

Pokiaľ ste nikdy predtým nemali česť Company of Heroes vyskúšať, vedzte, že ide o intenzívnu stratégiu, ktorá preverí vaše schopnosti viesť relatívne malé armády v bojoch na život a na smrť. Staviate základňu, vyberáte si vhodné jednotky proti konkrétnym nepriateľom (funguje tu klasický systém kameň-papier-nožnice), privolávate si na pomoc artilériu či letectvo, jednoducho všetko, čo patrí k druhej svetovej vojne. Ide o kakofóniu deštrukcie, kde sa pod ťažobou delostreleckej a tankovej paľby rúcajú budovy ešte donedávna okupované brániacimi sa jednotkami, či dôležité mosty, ktoré predtým spájali zásobovacie línie. A do toho všetkého sa usilujete opatrne rozdávať rozkazy svojej pechote, aby vpadla súperovi do chrbta, popritom sa čo najviac kryla a zároveň vyhýbala všetkým smrtiacim nebezpečenstvám bojiska na čele s ukrytými ostreľovačmi, guľometnými hniezdami alebo náletmi, ktoré môžu prísť znenazdajky. V tomto sa je všetko po starom a ja som len rád, pretože aký je dôvod meniť niečo, čo skvele funguje?

—vid—

Teda, až na jednu výnimku. Je mi to ľúto, autori sa snažili, ovládanie nie je vyložene zlé a časom som si aj relatívne zvykol, ale gamepad sa s klávesnicou a myšou (ktoré si, mimochodom, môžete k vašej konzole pripojiť a ovládať hru aj takto) jednoducho nemôžu porovnávať. Dá sa to hrať, ale musíte rátať s nejakými ústupkami a zmieriť sa s tým, že napr. pri vyberaní viacerých jednotiek či presune z jednej časti mapy do druhej to občas bude boj. Nie s nepriateľmi, ale s ovládaním. Aj po niekoľkých hodinách sa mi občas stalo, že som poklikal na iné, ako som chcel, a pri upgradovaní budov som hádam ani raz netrafil na prvý pokus to, čo som chcel – hoci uznávam, že tam to občas bola aj moja chyba. Áno, vďaka novému mechanizmu v podobe taktickej pauzy si môžete hru zastaviť a pokojne rozdať rozkazy, ale multiplayer je tak trochu iná káva a neponúkne vám neobmedzené množstvo času na rozmýšľanie.

Zobraziť galériu

Ako som spomínal vyššie, na výber sú tu dve kampane. A hoci je lákadlom najmä tá talianska, ja začnem africkou, ktorá je lineárnejšia a pravdu povediac ma bavila viac. V koži nemeckých jednotiek obsadzujete severnú Afriku a ide o typický Company of Heroes zážitok. Hráte misiu za misiou v zaujímavom historickom prostredí, kde väčšinou robíte to isté, no vždy s inou zámienkou a nejakým tým ozvláštnením. Tým je aj poukazovanie na hrôzy vojny a na to, ako sa tamojšie obyvateľstvo vysporiadavalo s dočasnou nacistickou nadvládou. Nápad to bol dobrý, ale úprimne, nesedelo mi to tu aj vzhľadom na to, že predtým, ako mi tvorcovia prezentovali pohľad utláčaných obyvateľov, som to bol ja, kto obsadzoval dané územie. Chápem zámer autorov, ale asi sa to dalo urobiť lepšie. Ďalšie výčitky smerom k africkej kampani však už nemám. Je svižná, presun do púštneho prostredia kvitujem a keďže je tak akurát dlhá, nehrozí ani žiaden stereotyp.

Kampaň, ktorá mohla byť lepšia

No a potom tu máme obsadzovanie Talianska spojeneckými vojskami, ktoré je… Fajn. Ale čakal som trochu viac. Klasické naskriptované misie a aj tie s dynamickými úlohami sú výborné a dizajn lokalít, kde sa všetky tuhé boje medzi spojencami a nepriateľmi odohrávajú, si zaslúžia pochvalu. Striedajú sa tu totiž zápolenia v rozľahlých a otvorených lokalitách s až klaustrofobicky pôsobiacimi úzkymi uličkami malých talianskych miest, kde je kľúčom k víťazstvu manévrovanie vašich jednotiek na miesta, kde budú mať strategickú výhodu. Grom tejto kampane je však ťahová mapa nie nepodobná sérii Total War. Rozmiestňujete na nej svoje jednotky, postupujete Talianskom, oslobodzujete mestá s rôznymi strategickými bonusmi a plníte úlohy otravných postáv z radov spojencov, ktoré vám do toho celý čas kecajú a často majú protichodné požiadavky. Prvé hodiny boli zaujímavé a myslím, že nápad ako taký je výborný.

Problém je, že celá ťahová časť je po podrobnom preskúmaní povrchná. Chcelo by to komplexnejšie manažovanie oslobodených miest, väčšiu možnosť úpravy jednotiek a väčšiu slobodu pri postupe mapou. Hoci autori hovorili, aký dynamický zážitok chcú ponúknuť, predsa len je to dosť nalinajkované. Nehovorím, že som si chcel vytvárať alternatívnu minulosť, ale o kúsok viac voľnosti by nezaškodilo. Časom ma ťahová časť začala viac-menej otravovať, k čomu prispela aj nesmierna pasivita nepriateľských jednotiek. Odhliadnuc od naskriptovaných udalostí som sa málokedy musel obávať o to, že by sa náhodou pokúsili dobyť nejaké mnou oslobodené mesto. Bol som svedkom viacerých momentov, kde som naozaj čakal, že umelá inteligencia niečo urobí. Skončilo to tým, že, samozrejme, nespravila a ja som si tak iba klepkal na čelo.

Technická stránka a zhrnutie

Z technického hľadiska je to trošku kostrbaté. Hra beží veľmi dobre (s občasnými padnutiami FPS aj v Performance móde) a vyzerá obstojne, hoci sa priznám, že od stratégie v roku 2023 by som čakal trochu viac. Keď som si totiž poriadne zazoomoval, z kvality niektorých textúr som nadšený rozhodne nebol. Aby ste ma nechápali zle, pozerá sa na to dobre a v tej vrave bojov si to zrejme nevšimnete, len je to v ostrom kontraste s fantastickou zvukovou a hudobnou stránkou. Zvuky zbraní, výbuchov, vozidiel, kričiacich vojakov a ďalších vecí, ktoré patria k druhej svetovej vojne, sú spracované na jednotku a pôsobia úžasne pohlcujúco. Relic opäť potvrdil, že atmosféru vie vytvoriť skvelú. A aby som nezabudol, v hre sa nachádza aj česká lokalizácia, takže kto neholduje angličtine, nemusí sa báť, že by bol o niečo ochudobnený.

Zobraziť galériu

Čo dodať na záver? Hoci som jeden z ťahákov hry v podobe kombinovanej talianskej kampane celkom skritizoval, v prípade Company of Heroes 3 stále ide o poctivú stratégiu, ktorých v dnešnej dobe nie je tak veľa. Na nič sa nehrá, ponúka klasickú RTS zábavu, chce čo najviac potrápiť vaše taktické myslenie a zároveň ulahodiť aj niektorým vaším zmyslom. Škoda len niekoľkých nedostatkov, ktoré mi bránili baviť sa ešte viac. Najdôležitejší z nich, ktorý sa viaže práve na konzolovú verziu, tkvie v ovládaní, čo autori aj napriek veľkej snahe nedokážu úplne ovplyvniť vzhľadom na plusy a mínusy gamepadu. Je vymyslené dobre, ale nikdy nebude tak intuitívne, aby bol zážitok ideálny, a to najmä počas naozaj frenetických bitiek, kde sa proti sebe postavia desiatky vojakov a vozidiel.

Naše hodnotenie

Company of Heroes 3 je veľmi dobrá záležitosť pre všetkých stratégov, ktorá však trpí malými chybičkami krásy. A hoci je konzolová verzia spracovaná poctivo a ovládanie rozhodne nie je odfláknuté, ak máte možnosť, radšej si to zahrajte na PC.