Konečne sa to v univerze Votrelca začalo hýbať aj vo videohernom priemysle. Každý pamätník (ako ja) ale vie, že nie všetko je zlato, čo sa blyští. Problém s titulmi z tohto sveta je tu takmer odjakživa. Iba maličké percento z nich stojí za niečo a ostatok nám len pripomína trend, ktorý tu je tak dlho, ako prvé hry – hra podľa filmu stojí za prd, resp. film podľa hry stojí za dva prdy. Toto je v drvivej väčšine prípadov fakt pevný ako fyzikálny zákon. Výnimiek potvrdzujúcich pravidlo je ako šafranu, no nájdu sa. Môžeme to povedať aj o novinke Aliens: Dark Descent?

Pri jej oznámení som mal zmiešané pocity. Fakt, že ide o asymetrickú stratégiu z top-down pohľadu, dosť vzbúril moje emócie. Je to takmer desať rokov od poriadnej Alien hry, pričom Isolation nasadil latku veľmi vysoko. Nikto netvrdí, že bol dokonalý, mal svoje chyby, avšak z globálneho hľadiska išlo o jeden z najlepších titulov v univerze a tak sa logicky (aj podľa konca) očakávalo pokračovanie. Čo prišlo? Hra na telefóny. Myslel som, že explodujem. Titul som hral a nebola to katastrofa, aj keď je dosť možné, že mi myseľ zatemňoval hnev. Toto je dôvod, prečo som s ohrnutým nosom pozeral aj na Dark Descent.

Po spustení som ale trošku pookrial. Farbičky boli také, aké mali byť, muzička takisto a vývojári si dali záležať aj na prevedení lokalít, ktoré krásne korešpondovali s filmami. Vizuál samotný je na vysokej úrovni. Na ovládanie si však človek musí zvyknúť, najmä ak to hrá na konzole. Veľmi dlhý tutoriál vás dopodrobna oboznámi, čo a ako, ale je toho toľko, že počas hrania kde-tu stále vyskočí nejaká doplňujúca informácia. Vlastne som mal pocit, akoby sa to dialo až do konca. Ide totiž o mimoriadne komplexný titul.

Zobraziť galériu

Toto bolo tým najväčším prekvapením. Z traileru a hlavne z neochoty sledovať vývoj samotný som si viac-menej myslel, že pôjde o Colonial Marines z pohľadu zhora. Ako veľmi som sa mýlil! Bavíme sa totiž o mimoriadne prepracovanej stratégii, ktorá na mňa občas pôsobila až prekombinovane. Spôsobené to ale mohlo byť aj tým, že takéto tituly veľmi nehrávam. Výsledkom bola moja častá smrť. Samozrejme, ja sa tak ľahko nevzdávam a postupne som pochopil mechanizmy, čoho následkom bolo výrazné zlepšenie môjho psychického zdravia.

Hneď ako skončí dlhý, možno takmer hodinový úvod, ktorý vás okrem iného uvedie aj do deja, začne sa pred vami odhaľovať, čo všetko tu vlastne je. Máte vlastnú stanicu, z ktorej sa vydávate na jednotlivé misie. Tie nemusíte vždy dokončiť. Ak dostávate veľmi „na prdel“, môžete sa kedykoľvek stiahnuť a vrátiť sa neskôr, keď budú vaše štatistiky o niečo lepšie. To je síce pekné, ale zároveň vás budú čakať aj premnoženejší a silnejší nepriatelia. Hra vám naozaj nič nedaruje.

Hľadieť musíte na vaše zdroje, vojakov, zbrane a dokonca aj ich psychický stav. To, že si tu viete odomknúť lepšie zbrane, asi spomínať nemusím, iné je zaujímavejšie. Počas misií vašim zverencom stúpa stres, čo má za následok horšie reakcie a mušku. Vojakov potom musíte dať na psychiatrické liečenie, ktoré im úroveň stresu vynuluje. V medicínskom oddelení zas uzdravujete vojakov po fyzickej stránke a viete tu aj označiť, ktorý dostane prednostné vyšetrenie.

Zobraziť galériu

Samotné hranie má niekoľko zaujímavých mechanizmov. Okrem klasickej streľby viete použiť perky typu brokovnica – na boj zblízka, granát na hromadné ničenie či senzor pohybu na odhaľovanie polohy votrelcov. No nie vždy je strieľanie po všetkom, čo sa pohne, dobrý nápad. Čím viac strieľate, tým viac nepriateľov na vás pôjde. Ideálna taktika je potichu napredovať, schovávať sa a vyhýbať sa boju. Tu ale atmosféru narúša veliteľ skupiny, ktorý neustále kričí hlášky typu „double-time!“, aj keď sa pohybujete pomaličky v tme a hľadáte úkryt. Dosť mi to liezlo na nervy.

Druhá vec, ktorú by som vytkol, je neustále sa zvyšujúca náročnosť. Čím dlhšie to hráte, tým sú lokality (aj tie prvé) nebezpečnejšie. Má to zlý vplyv nielen na psychiku vojakov, ale aj hráčov samotných. Mal som neustály pocit obrovského tlaku na mňa samotného. Zrejme to je aj účelom, nie vždy som však mal náladu na také niečo a boli dni, keď som preto titul nechcel ani zapnúť, pretože som mal dosť stresu aj bez toho. Nemýľte si to so strachom. Hra samotná nie je taká strašidelná, resp. hororová. Asi to má na svedomí štýl, akým je prevedená. Áno, lokality sú krásne a do detailu vyšpičkované, ale ten hororový aspekt padá na asymetrickom pohľade zhora. Atmosféru to má, no nie strachu, ale skôr stresu.

Naše hodnotenie

Musím uznať, že v prípade Aliens: Dark Descent ide o mimoriadne podarený titul, ktorý je jedným z najväčších prekvapení. Zrejme to má na svedomí fakt, že som od neho nič nečakal, pričom napokon som dostal viac. Hororu samotného som sa veľmi nedočkal, atmosféru to má ale výbornú, len nevie, kedy ubrať plyn a nechať hráča vydýchnuť. Ono ani vo filme Votrelci nemali postavy kedy vydýchnuť a podľa toho, čo som videl, je jasné, kde autori čerpali inšpiráciu. Tentokrát konečne trafili klinec po hlavičke.

Klady

akcia
votrelci
atmosféra a komplexnosť
vizuál a štýl lokalít

Zápory

neustály tlak na hráča

Informácie o hre

Aliens: Dark Descent 2023

Bojujte so svojou jednotkou proti najhoršiemu nepriateľovi, akému kedy ľudstvo čelilo! V akčnej hre Aliens: Dark Descent budete veliť jednotke ostrieľaných koloniálnych mariňákov, ktorá sa snaží, aby mesiac Lethe nezamorili votrelcami. Veďte svojich vojakov v reálnom čase do bojov proti ikonickým votrelcom, skorumpovaným agentom nenásytnej korporácie Weyland-Yutani a hordám ďalších hrôzostrašných tvorov, ktoré sú v licencii Alien úplne nové.