Keď sa tvorcovia z Insomniac Games začali po ich rozlúčke s PlayStation v podobe tretieho Spyra s podtitulom Year of the Dragon zamýšľať, čo ďalej, mali hneď niekoľko nápadov, kam by sa mohli posunúť. Na PlayStation 2 chceli prísť s novou značkou, ktorá by odrážala skúsenosti zo série s roztomilým fialovým dráčikom, no zároveň priniesla niečo nové. Jedného dňa sa im do hláv zrazu dostal nápad o cestovaní naprieč vesmírom, o prieskume neznámych svetov a o vylepšovaní zbraní. Nápad sa im zapáčil a tak na ňom začali pracovať. Pracovali a pracovali, vymýšľali a rozvíjali, až kým z ich návrhárskej pece napokon nevyšla dnes už nerozlučná dvojica Ratchet a Clank. Tých v ich prvotine spojil osud takým spôsobom, že sa dnes už nenájde nikto, kto by spochybnil, že to tak jednoducho malo byť. Insomniac Games vytvorili budúcu legendu Ratchet & Clank. To bol rok 2002.
Teraz sa presuňme o 19 rokov neskôr, keď vychádza v poradí už deviaty diel hlavnej série na PlayStation 5. Ratchet & Clank: Rift Apart je o cestovaní medzi dimenziami, ktoré zlý císar Zlotřilec (v recenzii budem používať výrazy z fantastického českého prekladu) otvára a využíva k tomu, aby si podrobil celý vesmír. Čo iné by vlastne vesmírny cisár mal chcieť, že áno? Každá zo známych planét tu má zrazu novú verziu z inej dimenzie, ktorá sa od tej druhej podstatne líši. Objavujú sa nové postavy ako Rivet, ktorá je rovnakej rasy ako Ratchet, a neznáma hanblivá robotka, ktorej je nepríjemné prejavovať svoje city. Dimenzie sa prelínajú, postavy a príšery prechádzajú z jedného univerza do druhého, celý svet je naruby. Nastal jednoducho chaos. To bol rok 2021.
Píše sa rok 2023, Ratchet & Clank: Rift Apart vychádza na PC a ja mam zrazu pocit, že sa tie dimenzie vlastne začínajú otvárať a prelínať v našom skutočnom svete. Ratchet na PC? V akej dimenzii vlastne som? Po dvoch dekádach nádherných dobrodružstiev sa len tak sčista-jasna séria zrazu dostala za hranice PlayStation? Nie, počkajte a nesmejte sa. Skutočne musel prísť ten zlý cisár, ktorý aj tu začína robiť šarapatu, aby nás zotročil a aby sme mu pred spaním varili mlieko a na raňajky zasa natierali medík na chlebík? A to ani nespomínam situácie, keď mu bude horúco a my mu budeme musieť chladiť zadok ľadovými kockami! A… čo keď sa v tom teple spotí? Veď ho potom takého spoteného budeme musieť aj drhnúť vo vani. A kompletne nahého! Tak to teda nie! Pre naše duševné zdravie, zdravie našich detí a ich detí a ich detí ho musíme zastaviť aj my, Pcčkári. Nabíjam teda svoju Popravčí a vyrážam do útoku. Za odboj!
A vám, mimochodom, radím urobiť to isté.
Ratchet & Clank: Rift je totiž krásna hra, ktorá svojím štýlom a celkovou prezentáciou na PC proste doteraz nebola. Ak teda nepočítame remake sérií Crash a Spyro plus štvrtého Crasha, tak sa na tejto platforme vážne nič také zo žánru (kinematických) plošinoviek ešte neobjavilo. Ba čo viac, čo sa prestrihových scén, láskavého humoru a bláznivého správania sa postáv týka, Rift Apart má až pixarovské kvality, a tak to tu už potom skutočne hovoríme o úplne jedinečnej hre na PC platforme. Veď na plošinovku sa tu prekvapivo dostávajú k slovu aj city a subtílnejšie témy či vážnejšie rozhovory medzi postavami, ktoré môžu prežívať rôzne krízy. Aj keď to slovo plošinovka by som mal pravdepodobne vážiť, keďže zatiaľ čo Crash a Spyro boli v každom ohľade vždy plošinovky, tituly zo série Ratchet & Clank, hoci sa to na prvý pohľad hneď nezdá, boli stále strieľačky, resp. akčné hry s množstvom zbraní a munície. Rift Apart by svojou frenetickou akciou zadýchal aj taký Gears of War. Platforming ako taký napokon nebol nikdy jej nosným prvkom.
Prečo som sa zrazu takto netradične začal venovať rozoberaniu žánru, ktorý teda podľa mojich slov s Ratchetom nemá až tak veľa spoločného? Z jednoduchého dôvodu. Som smutný z toho, že ak by sa tvorcovia nebáli využiť plný potenciál plošinovkových nápadov, ktoré v Rift Apart sú, povedal by som, že ide o ultimátnu akčnú hru, resp. akčnú plošinovku, ktorá má hádam úplne všetko. Poriadnu akciu, hlboké city, prepracovaný platforming, kvalitnú dĺžku. Bohužiaľ, zažité konvencie či neochota posunúť sériu do iných sfér prehrávajú v boji s hraním na istotu. Samozrejme, chápem, čo asi očakávajú skalní fanúšikovia, no už je to u mňa akosi prirodzené, že som pri hrách kritickejší, keď vidím ich nevyužitý potenciál. Ide o také prípady, keď titul obsahuje zaujímavé nápady, no hlbšie s nimi nepracuje, len sa ich tak zľahka dotýka. V tejto hre zažijete šmýkanie sa po rúrach, behanie po stenách s následnými skokmi k teleportom, ku ktorým sa musíte pritiahnuť počas pádu do neznáma a podobne, no vždy sú to len náznaky toho, čo by mohlo byť, ak by sa tvorcovia skutočne odviazali. Niekedy budete mať pocit, že hra už začína pritvrdzovať a začne byť skutočne vzrušujúca… a vtedy sa pasáž akoby na povel skončí.
Ratchet & Clank: Rift Apart je úplne typickým prírastkom do série a prekvapujúco aj old-school hrou z hľadiska dizajnu a odomykateľných bonusov. Obsahuje niekoľko planét, ktoré sa vám postupne otvárajú a kde riešite predovšetkým rôzne šlamastiky týkajúce sa príbehu. Do už odomknutých planét sa môžete aj vracať, aby ste pozbierali rôzne predmety či splnili nejaké tie triviálne vedľajšie úlohy pre miestnych obyvateľov. Každá planéta má hneď niekoľko typov predmetov, ktoré zbierate a získavate za to odmeny vrátane nového oblečenia, cheatov ako nesmrteľnosť, módu veľkých hláv, možnosti hrať v niekoľkých vizuálnych režimoch (tie sú inak dostupné len vo fotografickom móde) alebo aj ultimátnej zbrane. Veľmi príjemne nostalgicky to na mňa ako hráča odchovaného na tituloch z 90. rokov minulého storočia zapôsobilo, pričom som si až povzdychol, že aká škoda to je, že sa podobné, zábavu podporujúce veci z hier vytratili.
Hra obsahuje 20 rôznych zbraní, ktoré si za získané kryštály vylepšujete v ich špecifických stromoch schopností. Nejde o nič hlboké a vlastne ani nepozeráte, čo v skutočnosti vylepšujete. Či už ide o palebnú silu, rýchlosť či nižšie prehrievanie, nečakajte žiadne siahodlhé dumania nad ďalším odomknutým políčkom. Kryštálov je tu množstvo, preto si len odomknete políčka, ktoré vidíte, a idete späť do boja. Stromy schopností sa postupne rozširujú so zvyšujúcim sa levelom zbrane, pričom zbrane levelujete ich používaním. No a toto nepovažujem za najšťastnejšie riešenie. V obchodoch sa zbrane postupne odomykajú, pričom po odomknutí sú, samozrejme, na najnižšej úrovni.
Problémom je, že čím ďalej v príbehu ste, tým proti vám stoja silnejší nepriatelia a poviem vám, že ničiť potenciálne silnejšou zbraňou, ktorá je však v tom momente na prvej úrovni, čiže je ešte dosť slabá, nie je veľmi zábavné. Vtedy siahnete po tom reálne silnejšom, čo pošle zlosynov na druhý svet a oni sa ani nestihnú nadýchnuť. Tak vám napokon neostáva nič iné, ako buď v bojoch zbrane striedať, aby ničenie protivníkov nebolo príliš zdĺhavé, ale tak, aby ste si dokázali levelovať aj slabé zbrane, alebo odísť na nejakú prechádzajúcu planétu a tam si zbraň vylevelovať zabíjaním slabších nepriateľov. Ani jedno nie je práve ideálna voľba. Nepriateľov je tu inak celá hŕba, čo dodáva hrateľnosti na variabilite, len musím skritizovať boss fighty, keďže bossovia majú dosť podobné typy útokov a na každého tak platí viac-menej rovnaká taktika.
Levely sú dostatočne masívne a prepracované, za čo som len rád. Pred hraním som sa bál, či z toho nebude ďalší interaktívny film od Sony, v ktorom herné scény sprevádzajú krátke herné pasáže, no opak je pravdou. Cutscény sú tu skôr za odmenu a hre vládnu dlhé a neprerušované herné sekvencie plné akcie. Jednoducho ako za starých dobrých čias. Úrovne obsahujú kopu skrytých lokalít a trhlín, čo sú minipasáže vo vreckových dimenziách, pričom zväčša sú krátke, nepríliš ťažké a zamerané na skákanie. Niekedy v nich ide len o triviálne záležitosti, inokedy prekypujú zaujímavejším nápadom, ako napríklad tá, v ktorej sa vám odhalia plošinky, potom zmiznú a vy sa musíte dostať k cieľu, aby ste nepadli dole. Teraz by ste sa ale mali vrátiť v recenzii o tri odseky späť a prečítať si znova to, čo som písal predtým o nevyužitom potenciáli.
Pre sériu bola vždy typická rozmanitá hrateľnosť, ktorá sa nebojí experimentov, výstrelkov a minihier. V minulých dieloch sme si mohli zabojovať vo vesmíre, hackovať systémy, hrávať 2D plošinovky s Qwarkom v hlavnej úlohe či laserom odomykať zablokované dvere. Rift Apart nie je výnimkou a prináša hneď niekoľko takýchto minihier, z ktorých minimálne jedna by si však zaslúžila dotiahnuť. Reč je o malej pavúčej robotke Glitch, ktorú Ratchet v určitých častiach vyšle do systémov, aby ich zbavila vírusov. Zatiaľ čo postava ako taká je veľmi milá a budete sa usmievať počas toho, ako sa evidentne vystrašená bude sama hecovať, aby proti vírusom bojovala ďalej, herná náplň je fádna. Chodíte s ňou pomaly hore-dole ako pavúk po stenách, strieľate vírusy a ničíte ich liahne. Oproti hrateľnosti s Ratchetom a Rivet je akcia o dosť pomalšia a, navyše, máte len jednu zbraň s dvoma režimami streľby. Viem si predstaviť, že ak by bola akcia o dosť rýchlejšia, dizajn premyslenejší a obťažnosť vyššia, mohla byť z toho zábavná záležitosť. V tomto stave to tak nie je.
Druhou minihrou sú puzzle pasáže s Clankom. Tie sú dizajnovo zábavnejšie, keďže musíte kombinovať niekoľko orbov s rôznymi vlastnosťami, aby ste dostali neustále bežiace „klony“ Clanka do cieľa tak, aby sa vyhli pádom do priepasti alebo nebezpečným nástrahám. Aj táto minihra by si síce zaslúžia vyššiu náročnosť, ale nenudí a je príjemným a inteligentným spestrením. V jednej z lokalít sa taktiež nachádza koloseum s rozmanitými výzvami, ktoré musíte vyriešiť, ako inak, vašimi zbraňami. Niekedy vám hra umožní používať len jednu konkrétnu, inokedy vám vypne gravitáciu a vy sa tak musíte prispôsobiť novým podmienkam na bojisku. Azda najväčšia zábava bola výzva, počas ktorej sa vám náhodne menia zbrane a človek je tak nútený improvizovať. V Rift Apart si zalietate aj na chrbte draka, no prezrádzať všetko zasa nechcem.
Ešte predtým, než definitívne prejdem k zhodnoteniu portu ako takého, musím pochváliť grafickú stránku a art štýl. Hra excelovala už na PlayStation 5 a na PC nie je o nič škaredšia. Nádherné farby paliet tu sekundujú nemenej pekným a detailným textúram, čomu ešte dopomáha ray-tracing, ktorý tomuto celému svetu dodáva hĺbku a život. Je to síce otrepané tvrdenie, ale áno, je to také, ako keby ste hrali animovaný film. Obzvlášť som si obľúbil fotografický režim (niečo, čo obvykle úplne ignorujem), pretože v Rift Apart sa vám dostane do rúk veľmi mocný nástroj, s ktorým sa viete krásne vyhrať. A keďže už základ je krásny (rozumej hra ako taká), tak upravovanie snímok je doslova radosťou.
Na porte pre PC pracovalo štúdio Nixxes Software, ktoré už z PlayStation na PC dotiahlo prvý Horizon a sériu Spider-Man. Nixxes patrí medzi najšikovnejšie, čo sa týka PC portov, preto boli očakávania na mieste. Výsledok je ale, povedzme, zaujímavý. Zaujímavý v tom zmysle, že z Rift Apart je plnohodnotná PC hra, ktorá obsahuje aj takú podporu, ktorú neponúkajú ani čisto PC tituly (spomeniem napríklad podporu 32:9 a odomknutý framerate), a k tomu množstvo iných detailných nastavení, no port zároveň sprevádzajú určité problémy, ktoré sa líšia od používateľa k používateľovi. Z toho dôvodu je veľmi ťažké vymenovať, čo skutočne nefunguje, čo je problematické a čo sú len problémy vychádzajúce zo špecifických zostáv konkrétnych hráčov.
Hlásené boli problémy s pádmi hry, nízkym frameratom, stutteringom, zlými odleskami vody pri použití HBAO+, zamŕzaním a podobne. Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že počas približne 20 hodín, ktoré som s titulom strávil, mi padol trikrát, z toho dvakrát predtým, než niekto zistil, že za pády je z veľkej časti zodpovedná funkcia NVIDIA Reflex. Ťažko povedať, či len bola do hry nesprávne implementovaná alebo samá funkcia ako taká má problém, no pády to prakticky vyriešilo, a to aj pre asi 90% hráčov sťažujúcich sa na Steam fóre. Tvorcovia už opravili problémy s odleskami a aj so streamovaním textúr, ktoré taktiež trápili určitých hráčov. Ja som nemal žiadne výraznejšie problémy s výnimkou prepadu snímkovania na niekoľkých miestach hry, ktoré boli preplnené postavami. Optimalizácia teda dokonalá nie je. Asi dvakrát sa mi taktiež stalo, že po loadingu som sa nemohol hýbať s postavou, čo som musel vyriešiť reštartom od posledného checkpointu. Minimálne v mojom prípade sa tiež objavil zvláštny bug, ktorý spôsoboval, že zvuk rozbitia veci úderom na blízko mal o dosť vyššiu razanciu než rozbitie tej istej veci z tej istej vzdialenosti, ale strelnou zbraňou. Je treba povedať, že tvorcovia sa, rovnako ako to bolo aj pri iných PlayStation tituloch na PC, snažia dať veci čo najrýchlejšie do poriadku.
Zlatým klicom Ratchet & Clank: Rift Apart na PlayStation 5 boli okamžité loadingy, ktoré umožňovali streamovanie celých scén v mžiku sekundy pri prechádzaní dimenziami. V mojom prípade bol čas načítania takýchto scén asi o jeden a pol až dve sekundy dlhší než v prípade konzolovej verzie, čiže môj zážitok nebol až tak úplne instantný. Avšak rozdiely sú, ako iste uznáte, zanedbateľné a nijako nezasahujú do plynulosti hry. Titul som skúšal na zostave i5-10600, RTX 3070, 16 GB RAM s SSD diskom ADATA SX8200 Pro SSD 1TB, pričom som mal zapnutú funkciu DirectStorage. Ak chcete mať s hraním zážitok blízko tomu konzolovému, SSD bude určite nutnosťou.
Hra plne podporuje klávesnicu a myš, čo som náležite využil a celú hru som prešiel s prstami jednej ruky na WSAD a dlaňou druhej na myši. Takéto ovládanie je úplne prirodzené, presné a vďaka podpore kurzora je prehrabávanie sa v menu a v ponukách v ňom rýchle a intuitívne. Skritizoval by som azda iba kurzor, ktorý je len windowsácky a ostro kontrastuje s art štýlom titulu. Privítal by som, ak by mala hra svoj vlastný, ktorý by k nej viac pasoval. Taktiež oceňujem prácu s používateľským rozhraním, ktoré sa plynule vypína a zapína podľa potreby, plus umožňuje vypnúť vždy-naprieč-všetkými-hrami-vôbec otravné quest markery.
Rift Apart to má implementované vskutku šalamúnsky. Quest marker vidíte len vtedy, ak stlačíte určité konkrétne tlačidlo. Hra vám následne ten marker ukáže na nejakú chvíľu a potom hneď zmizne. Okrem toho si môžete značku nastaviť na mape kliknutím na ikonu, ktorú chcete sledovať, čím sa vám na obrazovke objaví značka, ktorá tam bude, kým ju z mapy sami nezmažete. Minimálne takto by to mala mať nastavené každá hra. Týmto pozdravujem Xenoblade Chronicles 3, ktorého obrovský a nevypnuteľný červený quest marker vidím pred očami ešte aj niekoľko mesiacov po dohraní titulu. Pre úplnú spokojnosť s nastavením pohltenia do hry by som ešte poprosil o filter ikoniek na mape, ktorým by som vedel zmazať tie ikony, ktoré na mape vidieť nemusím. A na úplný záver palec hore za odvahu neimplementovať žiadnu minimapu.
Keďže som cisára už porazil a odboj vyhral, je na čase skandovať niečo iné. Za pohlcujúce hranie bez markerov!
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Ratchet & Clank: Rift Apart 2023
- Platforma: PC
- Žáner: akčná hra
- Vývojár: Insomniac Games
- Vydavateľ: PlayStation PC LLC
- Port na PC: Nixxes Software
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony