Štúdio FromSoftware je jednou z popredných tvárí herného priemyslu, a to hlavne vďaka svojim „souls“ titulom. Zmysel pre detail, zahmlievanie príbehu, ale aj niekedy zbytočne nafukovaná náročnosť zo strany hráčov, to všetko sú ingrediencie ich dobre známeho receptu. Práve preto bola ich najnovšia hra zo série Armored Core veľkou neznámou medzi hráčskou komunitou a aj ja som bol zvedavý, či tvorcovia budú pokračovať v zabehnutej formulke ich najúspešnejších kúskov, alebo sa vydajú inou cestou. A odpoveď je vlastne taký hybrid. Nájdete tu zážitky podobné tým zo „souls“ hier, ale určite sa nemusíte báť, že by to bol len preskinovaný Sekiro či Elden Ring. Armored Core VI: Fires of Rubicon stavia na vlastných prvkoch, ktoré sa vám v tejto recenzii pokúsim priblížiť.

Začnem malou filozofickou vsuvkou. Prečo sú hráči stále takí negatívni voči novým titulom? Je to nimi, alebo je to naozaj tými hrami? Neviem a vlastne asi ani nechcem vedieť. Kam som sa však týmito úvahami chcel dostať? Presne k najnovšej hre od FromSoftware s názvom Armored Core VI: Fires of Rubicon. Vďaka nej som si totiž uvedomil, ako ďaleko sme sa za tých cca 25 rokov môjho herného času posunuli. Keby vyšla, keď som mal tak 10 rokov, na rovinu napíšem, že by som sa asi zbláznil. Subjektívne sa dá napísať, že táto novinka má všetko, čo by taký 10-ročný chlapec od hry čakal. Mechov, nadupané tempo, súboje proti iným ľuďom a v neposlednom rade tisíce výbuchov. Ale je na mieste sa načrtnúť, či to stačí. No a ja sa túto otázku naozaj nechcem opýtať, pretože poznám odpoveď a nechcem byť ten, kto tu bude za obyčajného hejtera.

Skvelá práca s enginom

Po zapnutí nového Armored Core sa zrejme nevyhnete myšlienke, že vizuál vám niečo pripomína. A dôvod je veľmi jednoduchý – novinka totiž beží na rovnakom engine ako Sekiro a Elden Ring, pričom je vidieť, že vývojári ho naozaj vedia skvele ohýbať podľa vlastných potrieb. Príjemným prekvapením bola podpora hneď troch grafických módov na XSX a PS5. Jeden uprednostňuje kvalitu a rozlíšenie s častejšími prepadmi pod 60 FPS, druhý zas snímkovanie na úkor rozlíšenia. Mód kvality sa, navyše, vie ešte obohatiť o ray tracing a tak nám z toho vznikajú tri rôzne grafické nastavenia, ktoré vedia uspokojiť širšie spektrum hráčov. Druhým dychom musím dodať, že hra vás určite nebude šetriť, preto nižšie snímkovanie môže byť občas kontraproduktívne. Titul svojou grafikou neurazí a vychutnáte si tu aj pompézne výhľady a scenérie. Grafika však trošku stráca na kráse v art štýle. Ten je taký ponurý a občas pripomína až apokalyptické scenáre. Hlavné zameranie je na robotov, všetky kulisy sú preto len akousi arénou pre súboje. Práve v porovnaní s inými hrami od štúdia je to niečo, čo mi celkom prekáža, pretože tvorcovia sa s detailmi vždy vedeli vyhrať.

Zobraziť galériu

Toľko k okoliu. Ak by som mal v oblasti grafického dizajnu ešte vývojárov za niečo pochváliť, obrátil by som sa na mechov samotných. Tým bola venovaná 100-percentná pozornosť nielen po vizuálnej stránke, ale k tomu sa dostanem trochu neskôr. Pohyby a celkový pocit z nich je skvelý, pretože aj taká maličkosť, ako je zapnutie správnej trysky podľa toho, do ktorej strany idete, by pri iných štúdiách nemusela byť práve samozrejmosť.

Rád by som niečo napísal aj k hudbe, ale tá je podľa mňa tak odfláknutá, že vlastne ani nemám čo. Od začiatku som vedel, že niečo mi kazí celkový dojem z hrania a až po niekoľkých hodinách som si všimol, že je tu príliš veľa hluchých miest, kde musíte počúvať len svojho mecha a výbuchy. To by nebol až taký problém, keby sa to stalo iba občas, no pri naozaj dlhom súboji s bossom by hráč ocenil dáky akčný hudobný sprievod. No a keď už sa hudba pustí, je fádna, preto mi so soundtrackom nepríde všetko úplne v poriadku. A hoci sa zrejme nájdu hráči, ktorí ho ocenia, určite od neho nečakajte kvalitu tých z predošlých hier.

Na každý deň iný mech…

Konečne sa dostanem aj ku konkrétnym odlišnostiam, ktoré sú vcelku fajn. Prvým a hlavným je absencia otvoreného sveta. So svojím mechanizovaným priateľom sa budete vydávať na misie, preto sa nemusíte báť žiadnych väčších strát. Pozor si však budete musieť dať na to, aby ste vždy mali správne nakonfigurovanú kombináciu komponentov. Mech sa skladá z hlavy, nôh, rúk, trupu, generátora, dvoch zbraní v rukách, dvoch zbraní na pleciach a pár drobností. Všetky tieto komponenty sú od seba závislé a každý nepriateľ môže byť zraniteľnejší iným typom munície. Ak si napríklad dáte nohy s obrátenými kĺbmi, budete veľmi rýchly a skvelý vo výpadoch, na oplátku ale neznesiete veľa poškodenia. Preto treba s triezvou hlavou vždy vyskladať to, čo sa vám v nasledujúcej misii zíde najviac. Po neúspešnom súboji s bossom, prípadne po tom, ako proste umriete, si však viete misiu pustiť od posledného checkpointu a v menu si vymeniť komponenty na svojom mechovi. Samozrejme, len tie kúpené. V hre sa nachádza obchod, kde nakupujete komponenty od rôznych výrobcov a tie staré tam viete predať. Len pozor, nikdy neviete, čo sa vám ešte môže zísť.

Zobraziť galériu

Aby som to teda zhrnul – viete si vyskladať opancierovaný tank (doslova si môžete vybrať pásy namiesto nôh), ktorý síce bude ako mlynček na mäso, no bude strašne pomalý. Na druhej strane môžete mať ultrarýchleho mecha, ten však unesie len slabšie zbrane a zabíjanie bossa bude o to dlhšie. Levelovanie, ako ho poznáme z klasických RPG, tu nie je. Namiesto neho sa tu nachádza vylaďovanie čipov, vďaka ktorým viete vylepšiť útoky s konkrétnymi zbraňami (muníciou), prípadne iné atribúty. Čipy získavate zo súbojov v aréne, kde na vás čakajú desiatky vopred vytvorených robotov ovládaných počítačom. Herná mena sa získava za misie aj za arénu, ale pozor. Po každej úspešnej misii budete musieť zaplatiť za muníciu a opravy.

Obťažnosť občas kolíše

Nový Armored Core ma v niektorých momentoch príjemne prekvapil – konkrétne to boli súboje s bossmi. Ak sa vývojári rozhodli sem niečo preniesť zo „souls“ titulov, bezpochyby to boli nápady na bossfighty. Tie si budete užívať, teda za predpokladu, že ich máte radi aj v takom Elden Ringu. Len si tu pripočítajte fakt, že po niekoľkých minútach súboja vám jednoducho môže dôjsť munícia. Keď mi jeden nemenovaný mech zobral šesť hodín života, uvedomil som si, že Fires of Rubicon nebude pre každého. Podľa môjho názoru občas bojuje s krízou identity, pretože po mape sa pohybujete ako nepremožiteľný mech, no po vstupe do arény s bossom sa budete cítiť ako dieťa po prvom dni v škole. Niekoľkokrát som sa na to chcel vykašľať a ani nie preto, že by ma ničili desiatky pokusov na jednom bossovi, ale preto, že mimo súbojov s bossmi vás hra vlastne bude nudiť. Chýbal mi taký pocit prieskumu, pri ktorom si človek hru užíva a pomaly sa psychicky pripravuje na ďalšiu výzvu v aréne.

Zobraziť galériu

K príbehu sa zrejme asi nemá cenu ani dostávať, pretože sa dá úplne odignorovať a prezentovaný je len vo forme hovorov ako z čias prvého Metal Gear Solid. Proste to vo FromSoftware vedia aj lepšie. No a je to už šiesty diel zo série a príbeh okolo celej IP je určite zaujímavejší v celku.

Na záver pár slov

Recenziu by som skončil presne tak, ako som ju začal. Armored Core VI: Fires of Rubicon prináša presne to, čo by ste od hry na mechanizovaných žoldnierov čakali. Žiaľ, nič naviac. Grafika neurazí, gameplay je dynamický, hru by som priam až zakázal ľuďom trpiacim epileptickými záchvatmi, a obťažnosť sa občas vie vyšplhať na tie najvyššie priečky herného priemyslu. Verím, že niekto sa na titule popáli a zážitok mu skazia niektoré súboje, ale to je už tak, štúdio FromSoftware tu proste zanechalo svoj podpis. Japonská precíznosť sa tu ukazuje v tom najlepšom svetle, a to hlavne pri skladaní si svojho mecha. Neexistuje totiž zlá konfigurácia, len nesprávna pre danú misiu.

Naše hodnotenie

Armored Core VI: Fires of Rubicon je skvelá hra, ktorá kombinuje niekoľko výborných prvkov. Zážitok kazí kolísajúca obťažnosť, ale inak si milovníci mechov prídu na svoje. K prednostiam patrí vizuál, k slabiny zas radíme soundtrack a fádny príbeh. Titul ponúka za plnú cenovku trochu menej hodín, to si však viete vykompenzovať súbojmi proti iným ľuďom.