Maracas pre všetky žánre!

Na začiatok musím povedať, že rytmické hry nie sú môj obľúbený žáner hier a verím, že táto recenzia nikoho nenahnevá. Ako každý hráč aj ja som sa prvýkrát s týmto žánrom stretol vďaka hre Guitar Hero, ktorú som hral u kamaráta. Plastová gitara mi, samozrejme, na prvý pohľad učarovala asi tak ako každému trinásťročnému dieťaťu. K hre som sa ešte niekoľkokrát vrátil, no nikdy som si nevytvoril závislosť, aby som dokázal svoje obľúbené pesničky zahrať na sto percent. Odvtedy sa žáner rytmických hier značne posunul a dnes v ňom máme široký výber titulov, v ktorých hrá hudba a jej rytmus dôležitú rolu.

Predtým, ako začnem hodnotiť Samba de Amigo: Party Central, by sme sa mali pozrieť do histórie tejto hry. Napriek tomu, že sa v názve neukrýva číslo, ide o pokračovanie pomerne úspešnej hry Samba de Amigo od Segy, ktorá vyšla ešte v roku 1999. V hre ste pomocou špeciálnych ovládačov, ktoré vyzerali ako maracas, udierali v troch rôznych polohách do rytmu známych pesničiek, prevažne v žánre latino, ktorý tento nástroj často využíva. Hra získala komerčný úspech, aj keď pravdepodobne väčší v zahraničí než v našich končinách.

Zobraziť galériu

O viac ako dvadsať rokov neskôr prišlo Nintendo s pokračovaním Samba de Amigo: Party Central. Keďže joy-cony pri Nintende Switch padnú akurát do ruky a sú to dva samostatné kusy hardvéru, tvorcovia sa nemuseli namáhať s tvorbou nových ovládačov a hra si vystačí so základným vybavením Nintenda. Tu ale podľa pamätníkov pôvodnej hry nastáva prvý problém. Staré ovládače nielenže vyzerali ako maracas, oni aj boli skutočnými maracas a vydávali zvuk. Tomuto je ťažké konkurovať aj napriek tomu, že joy-cony boli počas svojej doby výnimočným kusom hardvéru. Dôvodom tejto kritiky môže byť aj spomienkový optimizmus a fakt, že v našej pamäti sa všetky herné zážitky uchovávajú ako zážitky omnoho lepšie, krajšie a plynulejšie.

Hra vás pri prvom zapnutí privíta tutorialom a upozornením, aby ste sa uistili, že okolo seba nemáte žiadne predmety, ktoré by ste mohli zhodiť. Napriek tomu, že pre hru nie je nutné robiť rozsiahle pohyby a teoreticky by ste ju mohli hrať posediačky, Samba de Amigo má v prvom rade prezentovať tanec a chytľavá hudba vás donúti robiť „tanečné pohyby”, ktoré sotva zvládnete medzi konferenčným stolíkom a kvetináčom.

Keď už okolo seba máte dostatok priestoru, krátka animácia vám vysvetlí, ako máte držať joy-cony, aby ste nimi mohli mávať ako maracas, a následne vám ukáže tri pohyby, ktoré sa vám budú v hre započítavať. Samotná hracia plocha pozostáva zo šiestich kruhov, ktoré reprezentujú pohyb vpred, bokom a dozadu pre ľavú aj pravú stranu. Tanečné dobrodružstvo plné antropomorfných zvieratiek začína výberom pesničky, ktorá bude podmazom pre vašu prvú hru. Môžete si vybrať zo štyroch obtiažností – normal, hard, super hard a crazy.

Zobraziť galériu

Najnižšia obtiažnosť trpí základným problémom každej rytmickej hry – aby tvorcovia hru uľahčili, znižujú rytmické doby, na ktoré máte v hre reagovať a na skladbu s pomerne rýchlym tempom sa hýbete ako Slimáčik Máčik. To nie je veľmi zábavné, najmä ak so zvyšovaním obtiažností je náročnejšie dosiahnuť lepšiu známku, no aspoň má hra v tomto smere progres.

Cieľom hry je pohnúť joy-conom do smeru, v ktorom sa práve nachádza farebná gulička. Tá smeruje od stredu obrazovky k jednému zo šiestich kruhov reprezentujúcich pozíciu. Avšak to nie je všetko, hra má aj sériu špeciálnych pohybov, ktoré vám veľmi intuitívne naznačí šípkami, podľa ktorých máte joy-conmi pohnúť. Okrem toho tu sú ešte „pózy”, čo je mechanika, ktorá vám na obrazovke ukáže siluetu v nejakej polohe a vy sa do nej musíte čo najrýchlejšie dostať. Vrcholom arkádovosti sú power-upy, ktoré vám dočasne vymenia hraciu plochu za nejakú minihru. V tejto minihre zbesilo opakujete nejaký jeden pohyb počas šialenej animácie, ktorá vyzerá ako z LSD tripu.

Hra ponúka jednoduché dôvody, prečo vás chce donútiť „pretancovať” celú noc. Za každú úspešnú skladbu dostanete mince, ktoré môžete minúť v obchode za nové “skiny” na svoj avatar. Takisto dostávate body skúsenosti, ktoré vám zdvíhajú level účtu. Ak vám ale nezáleží, v akom outfite tancujete, mince a celý progres hry vám môže byť ukradnutý. V obchode nie sú ukryté ďalšie skladby, takže si môžete od začiatku vychutnať celý repertoár základnej hry, ktorý, samozrejme, obsahuje latino hity posledných rokov, no aj viaceré popové fenomény poslednej doby. Ak si chcete rozšíriť množstvo skladieb, na ktoré môžete tancovať, budete musieť siahnuť po svojej platobnej karte. K hre vyšli platené rozšírenia, ktoré pridávajú napríklad K-pop hity, čo je pri Nintende len logický krok. Pri tomto rozšírení som sa zamýšľal, či som niekedy videl v K-pop klipe maracas, ale veď hry sú na to, aby posúvali našu fantáziu a brali nás na miesta, ktoré sme si doteraz nevedeli ani predstaviť.

Hre nechýba mód pre viac hráčov, ku ktorému síce potrebujete ďalší pár joyconov, no väčšina majiteľov Nintenda už určite zainvestovala do ďalšieho páru (ja osobne mám doma štyri páry, jeden už, bohužiaľ, nefunkčný). Ak nehráte fyzicky s priateľmi, môžete si svoje sily zmerať aj s cudzincami na internete, kde vás naraz môže byť až osem, a to už je poriadna párty.

Zobraziť galériu

Aby hra ukojila aj túžby hráčov, ktorí potrebujú ku každej hre kampaň, ponúka jeden z najzvláštnejších kampaňových módov, aké som kedy videl. Kampaň sa v tejto hre volá StreamiGo! – úsmevná slovná hračka. Kampaň vyzerá ako domovská stránka sociálnej siete, na ktorej streamujete svoje tanečné kreácie. Vaše body sú vyjadrené počtom sledovateľov na tejto sieti a jednotlivé misie sú vyjadrené súbojom s inými streamermi, ktorým takýmto spôsobom kradnete followerov, zvyšujete vlastnú slávu a stávate sa zaujímavejšími pre väčších streamerov. Avšak podľa môkho názoru je táto kampaň trochu vynútená a bez väčšieho zmyslu, ale rozhranie „sociálnej siete” je celkom roztomilé a funguje v rámci témy hry.

Pozrime sa aj na nedostatky. Okrem farebného vizuálu a milej tematiky samotný gameplay neponúka veľa a ak sa nenecháte strhnúť tanečnou atmosférou hry, zostane vám až príliš jednoduchá postrehová hra. Po dlhšom hraní sa vám skôr či neskôr stane, že joy-cony nesnímajú vaše pohyby až tak precízne, ako by ste očakávali. Myslel som si, že mám len pokazené joy-cony a hľadal som odpoveď na internetových fórach. Zistil som, že na tento problém narazil skôr či neskôr každý, kto túto hru hral. To vám na nižších obtiažnostiach prekážať nebude, ale keď medzi vami a perfect runom stojí jedno vynechanie joy-conu, určite vás to viac než zamrzí.

Celkovo by som hre vytkol nedostatok originality. Žijeme v dobe, v ktorej trend rytmických hier udáva akčný Hi-Fi Rush či roguelike Crypt of Necrodancer, v porovnaní s tým je trafanie krúžkov do rytmu len jednotvárna mechanika a hráči, ktorí tento žáner vyhľadávajú, pravdepodobne nebudú nadšení.

Naše hodnotenie

Samba de Amigo: Party Central je ďalšia rytmická hra, ktorá od čias Guitar hero nepriniesla takmer nič nové. Maracas a latinské rytmy sú zaujímavým prostredím, no ak pre nich nemáte špeciálne miesto v srdci, pravdepodobne pri hre nevydržíte dlho. Hru zachraňuje široký záber pesničiek, bohužiaľ, niektoré sú ukryté za platenými rozšíreniami.