Pri hre, ako je Last Train Home, je náročné zostať objektívny. Príbeh a zasadenie je o nie až tak vzdialených dejinách dvoch bratských krajín a keď prvýkrát začujete slovenčinu a češtinu, vynorí sa vám úsmev na tvári. Československí legionári, ktorí sa snažia dostať z Ruska po prvej svetovej vojne domov do novovzniknutej spoločnej krajiny, sú témou, ktorá nielenže nemá dostatočné zastúpenie v kultúre, ale vo všeobecnosti sa o nej málo vzdeláva. A keďže legionárom bol aj môj prastarý otec, táto téma je mi o to bližšia.
Množstvo prehliadaných hrdinských príbehov
Last Train Home síce vznikalo za asistencie a dohľadu Československej legionárskej obce aj historikov, no reálnymi postavami a udalosťami je skôr inšpirovaný, než by sa snažil podávať presnú výpoveď. Základná premisa však zostáva a ostatné udalosti sú pre potreby herného deja upravené. Aby sa československí legionári dostali domov do čerstvo vzniknutého Československa, potrebujú prejsť cez ruské územie, ktoré sa zmieta v občianskej vojne medzi Boľševikmi a Bielym hnutím. Keďže smerom na západ sa situácia výrazne vyostrila, musia sa vydať na východ do Vladivostoku. A práve úspešná cesta Transsibírskou magistrálou je vašou výzvou a cieľom. Mimochodom, skutočná cesta legionárov z Vladivostoku smerovala rôznymi loďami a trasami napr. cez USA, Kanadu, Japonsko, Singapur, Indiu, Egypt až do Talianska a Francúzska, kde nasadli do vlakov a prišli do Prahy. Celá evakuácia zabrala rok a osem mesiacov. Dnes nepredstaviteľné cesty sú plné príbehov, ktoré by si zaslúžili akékoľvek vizuálne spracovanie.
Žánrovo ide o mix taktickej a survival stratégie. Predstavte si niečo ako Frostpunk vo vlaku a pri misiách taktickejší Company of Heroes na spôsob Commandos. Veteráni si môžu zaspomínať aj na českú klasiku Original War. Väčšinu herného času strávite manažmentom vášho vlaku, kde budete musieť riadiť hneď niekoľko dôležitých aspektov. Okrem základných surovín, ako sú uhlie či jedlo, ide o drevo, kov alebo látku na vylepšenie jednotlivých vagónov. Keďže sa krajina zmieta vo veľkom konflikte a všetkého je nedostatok, po ceste musíte vlak zastavovať a preskúmavať okolité body záujmu. Ide napríklad o rybník, malú dedinku alebo les. Každá lokalita vám môže poskytnúť niektorú z cenných surovín, ale ak sa na vás šťastena neusmeje, legionári sa môžu naspäť vrátiť s prázdnymi rukami, ba dokonca aj zranení. Ako sa im zadarí, to ovplyvňujú aj povahové črty a fyzické schopnosti jednotlivých legionárov. Pokiaľ je niekto dobrý lovec alebo rybár, určite je vyššia šanca, že sa z lesa či rybníka vráti s žiadaným úlovkom.
Cesta vlakom je postupne ťažšia a ťažšia. Ubúda uhlie aj jedlo, zima je čoraz väčšia a neskôr pri dlhších zastaveniach hrozia aj nálety. Navyše, budete aj v časovej tiesni a pod tlakom sa následne musíte správne rozhodnúť, čomu budete venovať čas, pretože s pribúdajúcimi náročnejšími podmienkami nemôžete navštíviť všetky zaujímavé body na mape. Každé zastavenie vlaku je v podstate riziko, ktorého následky môžu byť za určitej situácie vážnejšie než to málo surovín, ktoré ste získali skúmaním. Situáciu vám môže uľahčiť vylepšovanie lokomotívy a samotných vagónov. Môžete ich zatepliť, vybaviť pieckou a pripraviť tak na tuhú zimu, alebo pridať viac postelí a navýšiť tak kapacitu vlaku. V prípade lokomotívy zas viete znížiť šancu nehodovosti či množstvo spotrebovaného uhlia. Lokomotívy je počas hry dokonca možné vymieňať za iné s odlišnými vlastnosťami a nakupovať viete aj vagóny. Napríklad špeciálny delostrelecký vagón vie výrazne zjednodušiť misiu, kde stojíte proti väčšiemu množstvu nepriateľov. Ide však o nákupy za značné množstvo financií.
Aby všetko vo vlaku fungovalo, ako má, jeho posádka musí byť priradená na správne posty. Okrem bojových rolí má väčšina legionárov aj svoj post vo vlaku. Niekto musí lokomotívu riadiť, iný prikladať uhlie, ďalší liečiť zranených, variť a podobne. Manažmentu legionárov však nepomáha mierne preplnené herné rozhranie, ktoré by si zaslúžilo sprehľadniť. Keďže pri každej príležitosti na odchod z vlaku legionárov formujete do roty s minimálne tromi členmi a snažíte sa maximálne využiť ich schopnosti, často sa stáva, že si vyberiete niekoho, kto sa aktuálne venuje niečomu inému, alebo len listujete zoznamom hore-dole. Hra síce indikuje, že daný pasažier má svoje priradenie, no všimol som si to až neskôr a celkovo čas, ktorý trávim vyberaním, je na dlhšiu dobu. A to najmä preto, že ak dávate dokopy rotu pre veľkú misiu, musíte niektorých legionárov uchmatnúť z už existujúcich rôt.
Výborným mechanizmom je možnosť odomykať nové role pre vašich legionárov. Z vlakového technika sa tak v boji môže stať ostreľovač a medik v jednom. Keďže levelovanie prebieha celkom rýchlo, záložné pozície viete mať vždy pripravené. Nesmieme zabudnúť ani na faktor morálky. Počas cesty sú vaši bojovníci často vystavený hrôzam vojny a jazvy si odnesú aj na duši. Niektoré slabšie povahy dokonca získajú aj negatívne povahové rysy. Pomocou pri nízkej morálke môže byť väčší úspech, ale aj alkohol alebo cigarety. Takto na papieri to určite znie ako veľké množstvo manažovania naraz, no svoje prvky hra odhaľuje postupne a všetko sprevádza vizuálny tutoriál. Ten sa zobrazí pri každom novom mechanizme alebo odomknutej schopnosti a ku všetkým sa môžete dostať v prehľadnom menu.
Taktické súboje pri odhalení vedia dať zabrať
Druhú veľkú časť hry tvoria bojové misie, pričom primárne v nich ide o posun v príbehu. Musím pochváliť najmä dobre napísané dialógy a atmosféru, s akou do nich vstupujete. Nikdy sa mi nestalo, že by som misiu vnímal ako povinnú jazdu. Vo väčšine prípadov bola náplň zaujímavá a napínavá. Súboje prebiehajú v reálnom čase, ale máte dostupnú pauzu, počas ktorej je možné rozdeľovať pokyny. Vzhľadom na to, že dostupných bojových zaradení je päť – strelec, zdravotník, granátnik, guľometník a prieskumník – postup viete vďaka ich schopnostiam adekvátne nakombinovať. Väčšinou ale budete stáť proti presile a aj lekárnička je pomerne vzácny zdroj, takže frontálny útok málokedy prichádza vhod. Lepšou voľbou je tichý postup, keďže vysoká tráva a kríky ponúkajú kryt, kde vás nie je možné vidieť. V tomto bode sa však prejavuje žalostná umelá inteligencia. Vojaci na zabitia kolegov nereagujú, niekedy stoja a prizerajú sa tomu, ako náložou zničíte zásobovacie auto aj s posádkou a najviac, čo dokážu, je prísť sa pozrieť bližšie, vyhodnotiť, že všetko je v poriadku a vrátiť sa na svoj post. Navyše, priestor, kým vás AI zbadá, je veľmi benevolentný. Stealth je jednoducho najlepšou taktikou, aj keď s častým quicksave a quickload prístupom.
Málokedy možnosť uložiť postup kedykoľvek kritizujem, ale v tomto prípade musím. Napriek tomu, že som si zvolil druhú najťažšiu obťažnosť (ktorú hra odporúčala), metódou pokus-omyl som sa mohol vyhnúť každej maličkosti. Nepodaril sa mi postup zľava? Skúsim inú uličku. Nevyšiel pokus o tichý prístup? Vyskúšam znova. Hodil som granát o pár centimetrov vedľa? Nevadí, hádžeme ešte raz. Quicksave sa stal mojou najsilnejšou zbraňou a vďaka nemu som dlhý čas neprišiel o jediného legionára, hoci som hraním strávil výraznú dobu. To je v rozpore s tým, v akej atmosfére by sa Last Train Home vlastne mal niesť. Verím tomu, že keby som hru mohol ukladať len v určitých bodoch, prípadne v dopredu vývojármi nadefinovaných momentoch, pridalo by to na autenticite beznádejnosti a zároveň opatrnosti. A ak by niekomu takýto prístup nevoňal, môže zvoliť ľahšiu možnosť, kde by ukladanie bolo povolené.
Keď už dôjde na ostré boje, bez využitia krytu je to samovražda. Podobne ako v Company of Heroes vojakov viete poslať do krytu napr. za plot alebo vrecia s pieskom. Túto možnosť však nemáte vždy a nepriatelia sa vás budú snažiť obísť, prípadne útočiť z viacerých strán. Pripravenie pred väčším bojom je preto na mieste. Guľomety sa dajú rozložiť, aby pokryli väčšiu plochu, granáty zase slúžia ako dobrý štart prestrelky. A aj ústup vie byť vhodná taktika, najmä ak ste na cestu uložili míny. V súbojoch vie pathfinding občas potrápiť ako umelú inteligenciu, tak aj vašich vojakov. Zaseknúť sa môžu o prekážku na ceste, prípadne jeden o druhého, no nedeje sa to často. Otravné je to najmä pri stealthe, keď sa nepriateľ z ničoho nič otočí, lebo vybočil z vopred zadefinovanej trasy. V neskorších fázach hry príde aj na ťažšiu techniku, ako sú obrnené vozidlá, delá či tank. A ak v nich nie je posádka nepriateľa, môžete si ich uchmatnúť pre seba a taký tank vie cestu vpred výrazne zjednodušiť. Bojové misie sú zábavné, nápadité a čas pri nich plynie, ani neviete ako.
Aj keď je hra na relatívne dlho a cestovaním do Vladivostoku môžete pokojne stráviť štyridsať hodín, obsah sa niekedy od polky začne recyklovať. Mimo hlavných misií tak robíte v podstate to isté a väčšia variabilita by neuškodila, hlavne pri bočných aktivitách. Veľkú pochvalu si najmä v dnešnej dobe zaslúži stav hry, kde som nenarazil na žiadny pád, väčší bug či technický problém. Naozaj nevídané, najmä na rozsah a jednotlivé aspekty titulu.
Last Train Home vzhľadom na svoje hardvérové nároky vyzerá až prekvapivo dobre. Poháňa ho Unreal Engine 4 a bez DLSS som na najvyšších detailoch mohol hrať v 1440p bez akýchkoľvek prepadov v snímkach za sekundu, pričom nedošlo ani na žiadne trhanie obrazu. Výtvarný štýl si drží svoju identitu a príbeh sprevádzajú štylizované kresby, ktoré skvele zapadajú do atmosféry hry. Ukončenie kapitoly dokonca sprevádza hrané video, ktoré zobrazuje dianie vo vlaku. Celkovo na audiovizuálnom spracovaní cítiť vyššiu úroveň, než sme bežne zvyknutí. Čerešničkou (hlavne pre nás a bratov susedov) na torte je dabing. Neviem, či som vlastne slovensky dabované postavy vôbec niekedy v hre počul, no ide o príjemný bonus.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
LAST TRAIN HOME 2023
- Platforma: PC
- Žáner: Taktická survival stratégia
- Vývojár: Ashborne Games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: THQ Nordic
Galéria