Ellie a Joel sú späť, tentokrát v remasteri The Last of Us Part II, ktorý využíva prednosti konzoly PlayStation 5. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako tento port obstál v našej recenzii.

Určite s láskou spomínate na hry, ktoré na vás urobili veľký dojem – či už to bolo nezabudnuteľným príbehom, úžasným prostredím alebo iným aspektom. Niektoré z nich sú poriadne ohlodané časom a nedočkali sa žiadneho znovuzrodenia, iné mali to šťastie a dostali novú krv do žíl. Nielenže vyzerajú skvele, ale zachytávajú aj čaro originálov. Existuje však aj ďalšia skupina. Kúsky, ktoré sú relatívne nové, vyšli pred sotva niekoľkými rokmi, no už dostali vizuálny facelift a port na súčasnú generáciu konzol.

Takýmto titulom je aj novinka The Last of Us Part II Remastered. Hra, ktorá debutovala v júni 2020, iba niekoľko mesiacov pred vydaním PS5. Asi nemusím chodiť až tak ďaleko, aby som vám pripomenul, že niečo podobné sa stalo aj na sklonku PS3 generácie, keď svoj štart zaznamenal prvý diel The Last of Us a krátko na to sme sa dočkali remasterovanej verzie pre PS4.

Odlišná situácia

Tentokrát je však situácia mierne odlišná. Po prvé, na Remastered Part II sme museli čakať zruba tri a pol roka. Po druhé, v Sony pristúpili aj na možnosť vylepšiť si už zakúpenú PlayStation 4 verziu za 10 eur, čo je pri tejto spoločnosti už akýsi štandard. Zároveň je to cenovka, ktorá stojí za zváženie.

Poďme však pekne poporiadku a pozrime sa na to najdôležitejšie, teda na nový obsah. Prím tu hrá roguelike režim s názvom No Return, ktorý prináša všetky charakteristiky typické pre tento žáner. Vývojári odporúčajú, aby ste k nemu pristúpili po dokončení hlavné príbehu, no nie je to podmienkou. No Return ponúka sériu výziev, v ktorých musíte čo najdlhšie prežiť v sérii náhodne generovaných stretov s nepriateľmi. Po prekonaní niekoľkých lokalít sa dostávate do finále, v ktorom sa stretnete s jedným z bossov z príbehovej kampane.

Zobraziť galériu

Predtým, ako sa pustíte do hrania, si vyberiete postavu. Tie sú rôznorodé a disponujú bohatým arzenálom a schopnosťami. Po výbere nám postava zostane až do ukončenia výzvy alebo smrti, čo znamená návrat na úplný začiatok. Skvelým doplnkom je, že občas narazíte na rôzne herné modifikátory, ktoré vám alebo súperom môžu priniesť určitú výhodu. Súboje sa tak stávajú zaujímavejšími a sú viac nepredvídateľné.

Výborný doplnok

No Return je tak výborným doplnkom a oddychom od náročného príbehu. Sám som bol prekvapený, ako ma tento roguelike režim dokázal zaujať a vtiahnuť do boja o prežitie. Hrateľnosť sa zdá byť dobre vyvážená, ak však narazíte na nejaké problémy, môžete si jednoducho zvoliť nižšiu obťažnosť. Netreba však zabudnúť, že ľahšia obťažnosť je spojená s horšou odmenou. Za nákupy dostanete menej virtuálnej meny.

Zobraziť galériu

Ďalšou novinkou sú hrateľné lokality, ktoré boli pôvodne odstránené z hlavnej dejovej línie. Nejde o rozsiahle fragmenty, ale skôr o sekvencie, ktoré možno považovať za bonus. Príjemným doplnkom je aj to, že boli obohatené o komentár autorov, z ktorého sa dozvieme, kde boli pôvodné v príbehu zamýšľané a z akých dôvodov sa do finálneho produktu nedostali.

Vystrihnuté časti sú v rovnakom stave, v akom boli stiahnuté z vývoja. Očakávajte teda, že sa stretnete s neviditeľnými stenami, grafickými nedostatkami a ďalšími podobnými problémami. Tieto lokality však neobsahujú žiadne nové herné prvky, takže ich ťažko považovať za niečo viac ako lahôdku pre najväčších fanúšikov.

Ďalšou novinkou je možnosť voľne si zahrať na gitare. Iste, niečo podobné sme tu už v minulosti mali, no v obmedzenej podobe. Ak schopnosťou zabrnkať si na tomto hudobnom nástroji nedisponujete, nič sa nedeje, môžete to úplne preskočiť. Mne to nešlo vôbec, keďže na gitare hrať neviem a môj hudobný sluch sa vytratil niekde v materskej škole.

DualSense

Výpočet noviniek uzatvoríme rozlíšením a ovládačom DualSense. Je logické, že PlayStation 5 má väčší výkon ako jej predchodca, takže k tomu autori patrične prispôsobili vizuálne režimy. Ak ste svoje karty stavili na lepší a vyhladenejší vizuál, pre vás je určený režim Quality, ktorý spustí titul v rozlíšení 4K pri cielení na 30 FPS. Opakom je Performance režim. Ten renderuje hru v 1440p a následne prebieha upscale na 4K, pričom cieli na 60 FPS. Navyše, ak ste majitelia televízorov s podporou VRR, môžete v oboch režimoch nechať odomknúť snímkovaciu frekvenciu.

O skvelej implementácii vymožeností ovládača DualSense nemôžem pochybovať ani na sekundu. Haptická odozva vás vtiahne do deja a skvele reflektuje dianie na obrazovke. Nezaostávajú ani adaptívne triggery, takže streľba zo zbraní je čerešničkou na torte. A aby som nezabudol, načítavacie obrazovky sú také rýchle ako dĺžka komentára k ním.

Bez zmien v príbehu

Dej The Last of Us Part II Remastered sa nezmenil. Je to presne ten istý príbeh, ktorý sme dostali pred niekoľkými rokmi. Naughty Dog nič neupravilo, takže nemá zmysel snažiť sa presvedčiť nepresvedčených, pretože im sa príbeh pravdepodobne nebude páčiť – či už kvôli kontroverznej postave Abby, alebo kvôli orientácii Ellie.

Návrat k druhému dielu po rokoch je však dobrou príležitosťou konfrontovať svoje predchádzajúce dojmy. Dnes na mňa príbeh až tak nezapôsobil a teraz by som povedal, že hlavná zápletka je solídna, občas prekvapivá a občas celkom predvídateľná. Nič to však nemení na tom, že ide o hutný a temný príbeh.

Naše hodnotenie

Aký je teda záver? Ten je jednoducho na vás. Ak ste k dvojke The Last of Us ešte nikdy nepričuchli, dohnal vás k nemu napríklad seriál a náhodou ste aj majiteľom konzoly PlayStation 5, tak v prípade The Last of Us Part II Remastered nemáte o čom rozmýšľať. Pokiaľ ste už starí harcovníci a v knižnici vám leží PS4 verzia, tých 10 eur sa zrejme oplatí investovať. Ostatní asi len nadvihnú obočie a poberú sa ďalej.