„Drahý Samuel, nie je pre mňa ľahké nájsť vhodné slová do prvých riadkov, ktoré snáď práve čítaš,“ Pamätáte sa? Toto boli prvé slová, ktoré sme počuli pri hraní Posla Smrti od českého štúdia Future Games. Prednesené starým otcom Samuela Gordona, Williamom. A tak ako on nedokázal nájsť vhodné slová na začiatok svojho listu, rovnako aj ja som sa dlho zamýšľal nad tým, ako začnem túto recenziu. Keďže sa jedná o záver trilógie, tak mi napadlo, že by bolo dobré si hneď pripomenúť ako to začalo.
Prejdime rovno k tomu najdôležitejšiemu. Každý hrá adventúry najmä kvôli príbehu. A hlavne ak si hra nesie číslovku 3. Posledná časť trilógie by mala priniesť definitívny záver toho, čo načrtla prvá a čo rozviedla druhá hra a vzhľadom na to, že prvé dva diely priniesli veľa otázok, trojka tak má pred sebou na vysvetľovanie mnoho vecí. Možno až príliš. Na rozdiel od časového skoku medzi jednotkou a dvojkou sa trojka začala presne tam, kde skončil predchádzajúci diel (čiže sa nevyhnem spoilerom). Skoro každý, koho Darren poznal je mŕtvy. Okrem Lady Victorie (ktorá leží na smrteľnej posteli) je posledným členom rodiny Gordonov a na jeho pleciach spočíva ukončenie starej kliatby, spočívajúcej na jeho rode už po celé stáročia. A čo je najhoršie, tuší, že sám je už posadnutý zlým duchom svojho predka, Mordreda.
Darren je hneď na začiatku hry prichytený s fakľou pri horiacom zámku Black Mirror. Odvedený na políciu, zmätený z nedávnych udalostí trávi tri týždne v cele na miestnej policajnej stanici. O to viac je prekvapený, keď zistí, že zaňho niekto anonymne zaplatil kauciu v hodnote 5000 libier. Na slobode sa tak začína púšťať do vlastného vyšetrovania. Kto tú kauciu vyplatil? A ešte dôležitejšie, čo má teraz robiť?
Príbeh je ako vždy rozdelený do šiestich kapitol. Ich kvalita je dosť kolísavá, aj keď nikdy nie je zlá. Problémom príbehu je to, že vlastne pokračuje presne tam, kde dvojka skončila. Nepôsobí to ako ďalší plnohodnotný diel, ale skôr ako datadisk uzatvárajúci príbeh. Nemusíte sa báť, že hra neponúkne dostatok zaujímavých udalostí, práveže prvé 4 kapitoly stále dokážu zaujať svojou záhadnosťou, aj keď problém dvojky pretrval. Tým problémom je časté narážanie na situácie, ktoré skrátka pôsobia (príbehovo) nelogicky a priam kričia, že boli vymyslené až po prvej hre a inými ľuďmi. Nebudem uvádzať konkrétne príklady, lebo si niektoré možno ani nevšimnete, ale ja som sa počas hry niekedy musel zastaviť a zamyslieť sa nad tým, ako bolo to, čo sa práve stalo vôbec možné a vymýšľal som si vlastné ospravedlnenia týchto nepresností či nelogickostí. Rozhodne tomu ani nepomohol fakt, že som si podstatnú časť udalostí z dvojky prosto nepamätal a keďže hra na ne často odkazuje, tak som sa niekedy v istých častiach príbehu trochu strácal. Slabou pamäťou to rozhodne nie je, príbeh jednotky si pamätám dokonale, a to som ju hral naposledy pred asi tromi rokmi.
Ide však o kvalitne podaný príbeh…až po záverečné 2 kapitoly. Piata je síce výborná, ale je tak krátka, že sa mohla odohrať ako začiatok poslednej kapitoly. A záverečná kapitola ma zase nechala sklamaného skoro po všetkých stránkach. Či už ide o otravné (resp. príliš prácne) hádanky a problémy, ktoré by ma bavili riešiť v strede hry ale nie pri konci, kde sa chcem už čo najskôr dostať k záveru príbehu, alebo o zároveň prílišnú „ukecanosť“ oproti ostatným kapitolám, kde sa všetko vysvetľuje v dlhých rozhovoroch a hlavne, samotný záver, ktorý ma nechal úplne chladným. Síce (mätúco) uzatvára príbeh o kliatbe rodiny Gordonov, no zároveň nevylučuje možnosť pokračovania. Keby sa jednalo o samostatnú hru, tak by sa mi ten záver aj páčil, ale ukončiť takto celú trilógiu mi prišlo ako veľmi nešťastný ťah, ktorý ma zanechal po záverečných titulkoch v apatickom stave. A o to zrejme tvorcom nešlo. Mám pocit, že o rok budem mať znovu problém spomenúť si na to, o čo v celom príbehu vlastne išlo. A znovu nebude na vine slabá pamäť.
Uznávam, to možno znelo príliš negatívne, ale ako sa hovorí, nejde o cieľ cesty ale o dobrodružstvo, ktoré zažijete na ceste k nemu. A cesta tretieho dielu až takým veľkým sklamaním nie je. Pokiaľ vás mrzelo, že sme sa v dvojke nepozreli napríklad do domu doktora Hermanna, Samuelovej izby či do častí zámku Black Mirror, kde sme neboli ani v jednotke, tak sa na ne teraz môžete tešiť. Počas celej hry neopustíme oblasť okolo Willow Creek, čo sa na hre trochu podpísalo. V jednotke sme sa pozreli do Warmhillu, v dvojke dodatkovo ešte aj do USA, no v trojke si budete stále vyberať len z mapy panstva rodiny Gordonov. Našťastie vyzerajú samotné oblasti úžasne a je radosť sa po nich prechádzať. Zdarne navádzajú tú správnu atmosféru svojou ponurosťou.
Vývojári do hry priniesli aj nový prvok, aký je v adventúrnom žánri hotový unikát. Ide o podprahové signály. Tie sa zjavia vždy tesne predtým, než Darren nad sebou na chvíľu stratí kontrolu. Hlavne zo začiatku fungujú perfektne a prídu v momentoch, kedy ich vôbec nečakáte. Môžu sa zjaviť hoci aj pri obyčajnej činnosti, ako prezeranie nožov v obchode. Celé to vlastne vyzerá tak, že cez obrazovku na pár stotín preblysne istý obrázok a začne hrať nepokojná ambientná hudba. Človek sa zľakne a je aj zvedavý na to, čo bude nasledovať. Ale v jednej z neskorších kapitol sa to s tým trošku preženie a keďže je spomínaný obrázok stále ten istý, tak si na to už zvyknete a želaný efekt sa už nedostaví. Avšak jedná sa o výborný nápad s dobrým prevedením a do hry to sadlo skrátka perfektne. Pokiaľ mi niečo herne vadilo, bol to preplnený inventár. Od istého úseku v hre som sa priam bál klikať na predmety, lebo som už nechcel ďalšie veci skladať do Darrenovho bezodného vrecka.
Keďže hra vyzerá prakticky rovnako ako dvojka, tak nevidím veľkým zmysel v obšírnejšom popisovaní technického spracovania. Prostredia a efekty vyzerajú vynikajúco, hudba spĺňa svoju úlohu, znovu budete počuť pomalé klavírne melódie, rýchle husľové pasáže, rôzne ambientné zvuky a ruchy atď. Aj sa to všetko rovnako ovláda, čo je veľkým plusom, lebo ovládanie je pohodlné a prináša so sebou všetky adventúrne „vylepšováky“, starajúce sa o zredukovanie zbytočnej straty času. Jedná sa o samozrejmý dvojklik, ktorý okamžite odštartuje nejakú akciu alebo hneď prenesie Darrena na určité miesto. Vďaka čomu sa zároveň nemusíte pozerať na slabšie animácie postáv či zobrazenie aktívnych predmetov na obrazovke. Ale čo ma potešilo v celej hre najviac, bol skvelý český dabing. Pri jeho kormidle bol tentoraz človek stojaci za dabingom prvého dielu a bolo to počuť. Ťažko sa však porovnáva s kvalitou prvého dielu, pretože ten bol ako hra veľmi rozdielny, a tak to celé pôsobí inak ale počas hrania som si až na pár pasáží, kedy tón hlavného hrdinu až tak nesedel s danou situáciou dabing užíval plnými dúškami. Aj vďaka dabingu vynikol čierny humor a sarkazmus, ktorý je v hre často prítomný na odľahčenie situácie a niekoľkokrát ma úprimne rozosmial. Nemusíte sa ale báť, že by to rušilo hororovú časť hry, humor sa v hre nachádza v decentnom množstve.
No čo dodať? Hrateľnostne je to v podstate to isté, čo dvojka. Rovnaké ovládanie a grafika. Podobná zvuková stránka a temná atmosféra. Táto hra je vlastne len o jednej veci. O ukončení trilógie. Otázky sú zodpovedané, ale záver nezanecháva žiaden dopad, pôsobí mdlo a nezaujímavo. Príbeh by si určite zaslúžil lepšie zakončenie a zanecháva hráča sklamaného. Je to zvláštne, všetky ostatné herné prvky mi prišli vydarené, príbeh som si vcelku užíval až do piatej kapitoly aj keď oproti dvojke sa toho až tak veľa nestalo a dovtedy som bol rozhodnutý udeliť vyššie hodnotenie, ale záverečná kapitola mi celý zážitok skrátka pokazila. Čerešnička chýba a aj keď bola torta chutná, kvôli sklamaniu na jej chuť rýchlo zabudnem.
|
|
 Príbeh Podprahové signály Audiovizuálne spracovanie Dabing |
|
|
 Slabý záver Preplnený inventár Menšie logické chyby Animácie postáv |
| 75% |  |
| ŽÁNER | Point&Click Adventúra |
| VÝROBCA | Cranberry Production |
| VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
TOP CD |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |  |
|
