Séria Silent Hill patrí k tomu najlepšiemu, čo sa kedy dalo označiť v hernom priemysle za „survival-horor.“ A dva diely (SH2 a SH3), ktoré si teraz predstavíme, sú spolu s prvým SH jednoznačne najlepšími vstupmi do tohto univerza.
Toto preview by som chcel napísať trochu inou formou, ako by niekto od preview čakal. To preto, že situácia je iná – obe hry už vlastne vyšli. Kedysi pred desiatimi rokmi. Obe hry sú legendy, hoci dnes už po nich ani pes neštekne. Rád by som vám obe hry predstavil formou akýchsi minirecenzií, pretože už vyšli.
Za čias PS a PS2 sa hry robili inak. Tvorcovia AAA hier sa nebáli byť tvoriví, čo sa odzrkadľovalo aj na výsledku – nie všetky AAA hry boli pre každého. Pri Silent Hill to platí dvojnásobne. Prvý Silent Hill sa nepochybne nechal tak trochu inšpirovať Resident Evilom, ale fanúšikovia masakrovania bio-zombíkov si na svoje neprišli. Silent Hill totiž ponúka úplne iný druh strachu.
Prvý Silent Hill sa však do HD kolekcie nedostal, a tak sa zameriame na druhý a tretí diel, ktoré uvidíme v remasterovanom HD (720p) rozlíšení. Je to vynikajúca príležitosť pre hráčov, ktorí, ako som už spomenul, tieto dva zabudnuté legendárne diely „zmeškali.“ A keďže sú obe hry pre nováčikov neznáme a príbeh chaotický, pokúsim sa ich trochu priblížiť.
Hlavnou postavou SH2 je James Sunderland, obyčajný úradník. Tichý chlapík, ktorého život nie je (alebo doteraz nebol) vôbec zaujímavý. Snáď jediné šťastie v jeho živote bola jeho žena, Mary. Bola, pretože sú to už tri roky, čo nad ňou zvíťazila zákerná choroba. Zvrat nastane, keď James dostane list, v ktorom ho Mary pozýva do Silent Hillu. A tak sa James vydá na cestu…
Silent Hill 2 nie je sequel. Ani prequel. Príbehovo nemá nič spoločné s udalosťami z prvého Silent Hillu. Možno práve preto Silent Hill 2 ponúka zo všetkých dielov vôbec najpútavejší príbeh. Ten vás pri hraní bude motivovať, aby ste pokračovali ďalej, nech je situácia akákoľvek zúfalá.
A zúfalosti si užijete. A ak si hry radi užívate naplno, tak aj nekonečnej depresie i strachu, ktorý nie je možné prekonať. Taký je Silent Hill 2, ale to len tak okrajovo. Všetku tú hrôzu prežijete, pretože vás vopred ženie túžba po pravde. Cestou natrafíte aj na niekoľko podozrivých postáv, ale znova nechcem nič prezrádzať. Pravda samotná vás prekvapí až na koniec, resp. v niektorom z koncov, ale úplným rozuzlením by som to nenazval. Musíte si vytvoriť vlastný názor.
V SH3 sa ocitáte v koži 17-ročnej tínedžerky Heather. Tu sa tvorcovia vracajú späť k pôvodnému Silent Hillu, pretože práve s originálom je tento diel príbehovo spätý. Aj keď príbeh nadväzuje iba voľne (čo je škoda) a ani nedosahuje pútavosti SH2 (čo je tiež škoda), stále sa jedná o survival horor, ktorému môžu konkurovať jedine jeho predchodcovia. Tvorcovia definitívne odhodili zábrany a z tretieho Silent Hillu sa stal ten najzvrátenejší diel série.
O audio stránku oboch hier sa postaral veľmajster Akira Yamaoka, či už o tú hudobnú alebo zvukovú. Aký je Yamaoka génius, to zistíte sami, pretože to je treba počuť. A géniom naozaj je! Okrem melodických motívov, o ktorých by si nikto nemyslel, že pochádzajú z hororu a zvukového mixu, pri ktorom tuhne v žilách krv, je badať aj majstrovskú prácu s tichom, ktoré tu má váhu. Skvelý je aj dabing, ale len ten originálny. Totiž, hra bola pre HD kolekciu predabovaná, avšak Guy Cihi, teda hlas hlavnej postavy v originálnom dabingu, pritlačil na KONAMI kvôli fanúšikom. Výsledkom toho je možnosť zvoliť si jeden z dabingov.
Hra po technickej stránke neohromí. Samozrejme, svojho času po grafickej stránke valcovala konkurenciu (najmä SH3), ale teraz už neohromí. Takisto neobratná kamera niekomu môže vadiť. Tu Silent Hill nemá na vrch, ale aj tu je na to dôvod. Tvorcovia zámerne nasádzajú herne nudné prvky, aby dostala priestor atmosféra. A to je to, o čo tu beží.
„Konzolisti“ majú v rukách legendu. Popri rozporuplnom Downpoure vsádza KONAMI zároveň aj na istotu, a to na základňu fanúšikov „old-school“ Silent Hillu. Ak máte radi adventúry s príbehom a radi sa bojíte, tak niet o čom.
