Západný a východný trh sa ovplyvňujú neustále. Nech sa jedná o filmy, hudbu, technológie alebo aj hry. Úspech Gears of War, ktorý preslávil skrývanie sa za kryt počas strieľania, spustil lavínu strieľačiek z pohľadu tretej osoby. A svoju trošku do tohto žánru pridáva aj Japonsko, kde podobné hry nemali až taký veľký úspech ako na západe. Ako si s tým teda poradili?
Predstavte si kombináciu Terminátora, I, Robot, Blade Runner, Ghost in the Shell a Gears of War. Dostanete približnú predstavu toho, čo môžete od Binary Domain očakávať. Ak ste fanúšikovia aspoň jedného z týchto filmov alebo hry, tak sa dočkáte uspokojujúceho zážitku. Znie vám to ako záverečné hodnotenie? Zrejme áno. Pre istotu vyzdvihnem kvalitu titulu na samotnom začiatku, lebo hra si s ukázaním svojich kvalít dáva pekne načas. Začínate totiž s dvoma americkými výsadkármi na tajnej misii. Ste v Tokiu a máte sa dostaviť na rendezvous bod s nejakými cudzími jednotkami. Pokiaľ vám to neznie príliš zaujímavo, nedivím sa vám. O to viac, pokiaľ vidíte, že jeden Američan je na prvý pohľad typický hlavný hrdina akčných filmov s one-linerom, pripraveným na každú situáciu. Druhým Američanom je obrovský, svalnatý černoch, ktorý spadá presne do stereotypu, do akého by ste ho po tomto predstavení zaradili.
Našťastie sa to ale po čase zlepší. A o dosť. Prídete na to, že je rok 2080, ľudstvo čelilo rôznym krízam a hlavne globálnym katastrofám, ktoré zanechali metropoly v biednom stave. A až sa situácia upokojila, bolo treba začať odznova, stavať nové mestá na troskách tých starých. Ľudstvu s tým pomohli z veľkej časti najmä roboti, ktorí sa stali bežnou súčasťou života. To viedlo k podpísaniu Novej Ženevskej dohody s jednou špecifickou a kontroverznou klauzulou. Nikto nesmie vyrábať robotov, čo vyzerajú ako ľudia. Fanúšikovia sci-fi už asi vedia, kam to všetko mieri, však? Jedného dňa napadne sídlo korporácie Bergen (ktorá vyrába drvivú väčšinu robotov, používaných na celom svete) na prvý pohľad obyčajný muž. So zbraňou v ruke sa snaží dostať cez ochranku a… dostať odpoveď na otázku, prečo? Prečo mu to urobili? Prečo mu to nikto nepovedal?
A hneď na to si z tváre odtrhne veľký kus kože a odhalí, že je robotom. Jedná sa o asi najznámejšiu cutscénu, spojenú s hrou, keďže sa často objavovala v traileroch a iných ukážkach. Réžia cutscén je na špičkovej úrovni a odhalenia ako toto sú podané vynikajúco. Ak ste sa náhodou báli, že to najlepšie je ukázané v traileri, tak tieto starosti môžete zahnať. Príbeh Binary Domain po začiatku naberie na komplexnosti a až do samého konca bude pridávať na kvalite prezentácie.
Každopádne, tento robot celý svoj život netušil, že robotom vlastne je. To znamená, že je viac než pravdepodobné, že takýchto modelov sa medzi ľuďmi pohybuje viac, než by si to vláda chcela pripustiť. Preto sa obráti na Bergena s tým, kto tieto modely mohol vyrobiť. Jediným možným človekom, schopným tak dokonalej práce, je podľa neho Yohji Amada, šéf korporácie Amada, najväčšej spoločnosti na vývoj robotov v Japonsku. V dobe, keď sa masová výroba robotov ešte len začínala, korporácie sa bili o zákazky a monopol. Práve Amada stála ako posledná v ceste Bergenu. Amada však boj o trh prehrala a šéf spoločnosti zmizol do ústrania. To všetko sa stalo pred štyridsiatimi rokmi. Žeby sa po takom dlhom čase rozhodol Amada pomstiť?
Svetové vlády na nič nečakajú a dávajú dohromady špeciálny tím menom „Rust Crew“, pozostávajúcich z ľudí rôznych národností, aby sa potajomky dostali do Tokia bez toho, aby o tom vedela japonská vláda a aby Yohjiho Amadu zatkli a priviedli na výsluch. To všetko uprostred konfliktu bojovníkov za slobodu/teroristov a vládnych jednotiek. A tu sme zase na začiatku. O dvoch amerických členoch už vieme. Pridajú sa k nim aj dvaja Briti, jedna Číňanka a Francúz. Všetci zo začiatku silno podliehajúci stereotypu. O to potešujúce je, že postupne sa vďaka rozvíjajúcemu príbehu rozvinú aj ich charaktery a dokonca si niektorých možno aj obľúbite.
Prispieva tomu aj zámer dizajnéra, budovať vzťahy charakterov nielen cez cutscény, ale aj gameplay. Tu sa dostávame k systému dôvery. Počas hrania máte so sebou ešte dvoch spoločníkov, ktorých si väčšinou môžete vybrať sami. A je na vás, ako si vás budú vážiť. Ak chcete, aby vás rešpektovali a hlavne vám dôverovali, snažte sa ich počas boja netrafiť. Ak ich totiž počas prestrelky omylom trafíte, ich dôvera vo vás nebude dvakrát prekvitať. Ďalším spôsobom na ovplyvnenie dôvery prinášajú hlasové povely. Tie môžete prenášať pomocou pripojeného mikrofónu alebo klasickým výberom na obrazovke a stlačením správneho tlačidla pre jednu z maximálne štyroch odpovedí. Povely cez mikrofón nefungujú dokonale a ovládanie cez gamepad je tak či tak rýchlejšie, takže táto možnosť mi prišla tak trochu zbytočná.
Medzi povely patria klasické príkazy ako „Fire“, „Charge“ alebo „Retreat“. Okrem nich ale môžete odpovedať na otázky vašich spoločníkov, keď sa budú o niečom rozprávať a vyjadriť tak svoj názor. S ktorým nemusí súhlasiť každý. A aký to má vlastne vplyv na celú hru? Prekvapivo veľký. Ak vám niekto nedôveruje dostatočne, nebude poslúchať vaše príkazy v boji, čo často môže viesť ku sťaženým situáciám na bojisku. A trochu ich to ovplyvňuje aj v príbehových cutscénach. Pri prvom hraní to zrejme nepostrehnete, ale po krátkom prejdení si zahraničných fór, som narazil na ľudí, ktorým dokonca niektoré postavy zomreli alebo sa zachovali v určitých momentoch inak. Spoluprácu s charaktermi podporuje aj systém liečenia. Hra využíva auto-heal, ale keď vaša postava padne, musíte si buď sami pomôcť lekárničkou, alebo zavolať na pomoc jeden z charakterov, ktorý vám podá jednu zo svojich zásob. Každý môže mať dokopy tri lekárničky. Ďalšie občas nájdete náhodne rozmiestnené v leveloch alebo pri termináloch.
Termináli ponúkajú okrem lekárničiek aj nové zbrane, muníciu a rôzne upgrady. Nanomašiny vylepšujú určité vlastnosti vás a vašich spoločníkov. Okrem toho môžete vylepšovať aj ich primárne zbrane. Každý má totiž svoju vlastnú primárnu zbraň, ktorá sa nedá zmeniť. K tomu máte pridanú ešte pištoľ s nekonečným množstvom nábojov, sekundárnu zbraň, ktorou môže byť čokoľvek od ďalšieho samopalu, brokovnice, sniperky či raketometu. A, samozrejme, nechýbajú ani rôzne typy granátov. Arzenál je pomerne tradičný, ale svoju funkciu si plní. Zbrane znejú tak, ako by mali.
A pokiaľ príde na dôvod, prečo tie zbrane so sebou ťaháte… nepriatelia sú obrovská zábava na strieľanie. Väčšinu hry budete čeliť len robotom a tí sú z očividných dôvodov omnoho húževnatejší, ako ľudia. Nestačí do nich naprášiť menšiu dávku munície. Treba ich rozstrieľať na malé kúsky. Ak im napríklad len odstrelíte nohy, robot spadne, ale bude sa plaziť ďalej, stále sa vás snažiac zabiť. Nepriateľských robotov sa dočkáte v rôznych typoch a veľkostiach. Všetkých je radosť strieľať. Okrem robotov v ľudskej veľkosti prídu na rad aj bossovia, ktorí sa nestratia ani medzi mrakodrapmi. Na každého treba inú taktiku a boje s nimi bývajú naozaj intenzívne. Rovnako intenzívne bývajú aj momenty, keď sa na chvíľu odpútate od klasickej TPS hrateľnosti. Binary Domain si nepochybne zobral inšpiráciu aj z Uncharted série, čo je vidieť pri jazde na vodnom skútri či kĺzaní sa vodnou stokou, zatiaľ čo sa musíte vyhýbať potrubiam. Povedomá vám možno bude aj vynikajúca prestrelka vo vlaku. Na rad prídu aj pokojné momenty, kedy sa dostanete do priateľskej oblasti a vy sa môžete porozprávať s miestnymi aj vašimi spoločníkmi. Najmä tu hra vynikne aj svojím naozaj podareným humorom. Budúcnosť nevyzerá dobre pre fanúšikov Jamesa Bonda, keď bývalý agent MI6 v roku 2080 netuší, kto Bond vlastne je, keď mu o ňom hovorí starší šéf Yakuzy, pamätajúci si na klasické filmy.
Čo sa týka technickej stránky, už na začiatku sme si uviedli, že prezentácia hry je na najvyššej úrovni. To sa občas prejaví poklesom FPS v tých technicky najnáročnejších momentoch. Nejedná sa o niečo, čo by sa stávalo často a čo by kazilo celkový zážitok z hrania, ale každopádne to spomenúť treba. Soundtrack za tým všetkým nezaostáva, naopak, skvelo doplňuje dianie na obrazovke. Možno si z neho veľa nezapamätáte, ale svoju funkciu si v hre plní na sto percent. Dabing postáv kvalitou srší tiež. Každý z vašich spoločníkov znie autenticky aj s prízvukom a poteší, že Japonci hovoria v Japonsku po japonsky a nie po „angricky“ ako to často býva v produktoch orientovaných na Západ. Ovládanie je pekne plynulé a nepôsobí žiadne problémy.
Binary Domain môže na prvý pohľad pôsobiť ako ďalší, ničím výrazný pokus o zvezenie sa na vlne popularity Gears of War. V skutočnosti si ale berie zo západných sérií len to najlepšie a pridáva k tomu svoju vlastnú, japonskú príchuť. Výsledkom je vysoko kvalitná TPS, ktorá poteší všetkých fanúšikov kvalitných sci-fi príbehov. Bola by škoda, ak by vám hra ušla pomedzi prsty v záplave iných titulov.
|
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
|
![]() ![]() ![]() |
85% |
![]() |
ŽÁNER | Taktická TPS |
VÝROBCA | YakuzaStudio |
VYDAVATEĽ NA SLOVENSKU |
Conquest |
HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |
![]() |
![]() |
|
Už onedlho na www.gsshop.sk! |