Zatiaľ čo technologickí giganti investujú desiatky miliárd dolárov do výstavby nových dátových centier a presviedčajú svet, že stojíme na prahu novej ekonomickej éry, tvrdé dáta hovoria niečo iné. Veľký sľub umelej inteligencie – radikálne zvýšenie produktivity práce – sa zatiaľ nedarí naplniť. Podľa popredných analytikov a nových štúdií sa dokonca zdá, že v niektorých prípadoch nás AI skôr spomaľuje.
JP Gownder, viceprezident a hlavný analytik spoločnosti Forrester, patrí medzi najhlasnejších skeptikov súčasného ošiaľu. V rozhovore pre The Register upozornil na fenomén, ktorý ekonómovia poznajú ako Solowov paradox. Ten je pomenovaný po nositeľovi Nobelovej ceny Robertovi Solowovi, ktorý v roku 1987 slávne vyhlásil, že „počítačový vek vidíme všade, len nie v štatistikách produktivity“.
História sa opakuje: Technológie nás nemusia zrýchliť
Gownder poukazuje na to, že vzťah medzi technológiami a produktivitou nie je taký priamočiary, ako si myslíme. Historické dáta z amerického trhu práce ukazujú znepokojivý trend:
- 1947 – 1973: V ére pred počítačmi rástla produktivita o 2,7 % ročne.
- 1990 – 2001: Po masovom nástupe osobných počítačov rast paradoxne spomalil na 2,1 %.
- 2007 – 2019: V ére smartfónov a sociálnych sietí klesol ešte nižšie, na úroveň 1,5 %.
Súčasné čísla týkajúce sa umelej inteligencie sú ešte neúprosnejšie. Rozsiahla štúdia z MIT zistila, že až 95 percent spoločností, ktoré integrovali AI do svojich procesov, nezaznamenalo žiadny významný nárast tržieb. Ešte prekvapivejšie sú výsledky v oblasti programovania, ktorá mala byť pre AI „domácim ihriskom“. Ukázalo sa, že programátori využívajúci asistentov na generovanie kódu boli v konečnom dôsledku pri práci pomalší než ich kolegovia pracujúci tradične.
Chaos namiesto efektivity
Problémom je často kvalita výstupu. Zamestnanci majú tendenciu odovzdávať nekvalitnú prácu vygenerovanú botom s tichým očakávaním, že chyby opraví niekto iný v reťazci. To vytvára toxické pracovné prostredie a zbytočnú prácu navyše. Ešte horšie dopadli testy autonómnych agentov, ktorí majú samostatne vykonávať zložitejšie úlohy. Keď výskumníci testovali schopnosť týchto modelov pracovať na diaľku, úspešnosť bola katastrofálna – ani jeden model nedokázal dokončiť viac ako tri percentá zadaných úloh.
„Veľa generatívnych vecí umelej inteligencie v skutočnosti nefunguje. A nemám na mysli len spotrebiteľskú skúsenosť, ale hmatateľný zisk a stratu,“ tvrdí Gownder.
Napriek tomu sa trh práce vplyvom AI zmení. Forrester predpovedá, že do roku 2030 nahradí automatizácia a AI približne 6 % pracovných miest, čo len v USA predstavuje stratu viac ako 10 miliónov pozícií. Tieto miesta zmiznú štrukturálne a už sa nevrátia.
Gownder však upozorňuje na jeden zaujímavý a trochu cynický trend. Mnoho firiem využíva „zavádzanie AI“ len ako modernú zásterku pre starý známy outsourcing. Šéfovia prepustia drahých lokálnych zamestnancov s odôvodnením, že ich nahradí umelá inteligencia. Keď však zistia, že technológia nefunguje podľa predstáv, potichu najmú lacnú pracovnú silu v Indii alebo iných krajinách. AI tak v mnohých prípadoch nie je nástrojom produktivity, ale len marketingovou nálepkou pre znižovanie nákladov.
