Globálne teploty naďalej rastú, no nové štúdie naznačujú, že úbytok arktického morského ľadu sa v posledných rokoch spomalil viac, než predpovedali klimatické modely. Vedci však varujú, že ide len o dočasný jav a že dlhodobý trend topenia ľadu zostáva nezmenený – čo stále predstavuje vážne riziká pre planétu a budúce generácie.
Výrazná pauza v úbytku ľadu
Podľa najnovšej štúdie sa za posledné dve dekády úbytok arktického ľadu značne spomalil. Vedci zaznamenali „výraznú“ pauzu v údajoch zo satelitných meraní a ročných analýz, ktorá sa objavuje naprieč viacerými súbormi dát. Hoci ide o pozoruhodný trend, nejde o fenomén bezprecedentný – podobné pauzy sa v histórii vyskytli a môžu pretrvávať ešte niekoľko rokov.
Vedci spomalenie pripisujú prirodzeným výkyvom v oceánskych prúdoch, ktoré regulujú prísun teplej vody do Severného ľadového oceánu. Oceánske prúdy prechádzajú cyklami, ktoré spôsobujú, že ľad sa topí hlavne počas jari a leta a následne sa obnovuje počas jesene a zimy. Tieto prirodzené variácie však nemenia celkový trend zmenšovania ľadového pokryvu.
Klimatické zmeny ostávajú nepopierateľné
Aj napriek dočasnému spomaleniu vedci dôrazne upozorňujú, že klimatické zmeny a globálne otepľovanie sú jednoznačne reálne a dlhodobé. Severný ľadový oceán sa pravdepodobne dočká svojho prvého leta bez ľadu už v tomto storočí, čo bude mať zásadné dôsledky pre globálne ekosystémy, morské prúdy aj počasie.
Štúdia analyzovala dva nezávislé súbory údajov o arktickom ľade od roku 1979 do roku 2024 a skúmala vývoj hladín ľadu každý mesiac počas celého obdobia. Následne tieto údaje porovnali s tisíckami klimatických modelov, čo potvrdilo, že zaznamenaná pauza nie je úplne nezvyčajná. Podobné spomalenie úbytku ľadu sa v histórii vyskytuje zriedkavo – iba raz alebo dvakrát za storočie.
Čo hovoria modely
Klimatické simulácie naznačujú, že po skončení tejto pauzy sa topenie ľadu opäť zrýchli. Dlhodobé trendy ukazujú, že medzi rokmi 1979 a 2024 každá tona CO2 vypustená do atmosféry zodpovedala úbytku ľadu o približne 2,5 m² v mesiaci september. Ročne sa priemerná hrúbka arktického ľadu znižuje o približne 0,6 cm.
Hoci sa tempo otepľovania povrchu občas spomalí, nadbytočné teplo sa stále hromadí v atmosfére a prispieva k rastu globálnych teplôt. Vedci preto zdôrazňujú, že dočasné spomalenie úbytku ľadu nemá znamenať, že klimatické riziká by sa znížili.
Riziká pre budúcnosť
Profesor Andrew Shepherd z Northumbrijskej univerzity vysvetľuje, že je dôležité verejnosť informovať o spomalení, aby nedošlo k zneužitiu týchto faktov na popieranie klimatických zmien. „Je dobré vysvetliť ľuďom, že dochádza k spomaleniu, inak to môžu niektorí zneužiť na spochybnenie veľmi solídneho chápania toho, čo sa deje s klimatickými zmenami,“ povedal Shepherd.
Výsledky štúdie ukazujú, že scenáre katastrofických filmov, ako zo známeho filmu, sú v blízkej budúcnosti nepravdepodobné. Napriek tomu je nevyhnutné pokračovať v príprave na dôsledky klimatických zmien a prijať opatrenia na zmiernenie ich dopadov. Každoročne sa totiž arktický ľad stenčuje a nadbytočné teplo sa hromadí v atmosfére, čo ovplyvňuje celý klimatický systém Zeme.
