Patríte medzi hráčov, ktorí si v každej novej hre ako prvé menia nastavenie a obracajú os Y? Alebo vám príde myšlienka, že „dole“ znamená „hore“, úplne proti prírode? Táto večná debata hernej komunity má konečne vedecké vysvetlenie. A ako ukazuje nová štúdia z Brunelovej univerzity v Londýne, obľúbená teória o návykoch z leteckých simulátorov je mýtus. Skutočný dôvod sa skrýva hlbšie – v tom, ako funguje náš mozog.
Mýtus leteckých simulátorov padá: Čo vedci zistili?
Tím kognitívnych neurovedcov počas lockdownov uskutočnil rozsiahlu štúdiu, do ktorej zapojil nielen hráčov, ale aj pilotov, chirurgov a operátorov strojov. Účastníci absolvovali sériu kognitívnych testov zameraných na priestorové vnímanie a mentálnu rotáciu objektov.
Výsledky boli prekvapivé. Dr. Jennifer Corbett, spoluautorka štúdie, potvrdila: „Žiaden z dôvodov, ktoré nám ľudia uviedli [prečo si obracajú os], nemal nič spoločné s tým, či to skutočne robili.“
Ukázalo sa, že rozhodujúcim faktorom nie sú minulé skúsenosti, ale kognitívne schopnosti jednotlivca.
Rýchlosť vs. presnosť: Kognitívne pozadie inverzie
Štúdia odhalila jasný vzorec:
- Rýchlejšie spracovanie: Ľudia, ktorých mozog dokáže rýchlejšie mentálne otáčať objekty a spracovať protichodné priestorové informácie, majú oveľa menšiu tendenciu obracať si os Y. Preferujú predvolené nastavenie.
- Pomalšie, ale presnejšie spracovanie: Naopak, účastníci, ktorí boli v týchto úlohách pomalší, častejšie preferovali inverzné ovládanie. Zaujímavým zistením však bolo, že hoci boli pomalší, dosahovali v úlohách o niečo vyššiu presnosť.
Nejde teda o to, ktorý štýl je „lepší“, ale o to, že rôzne mozgy prirodzene preferujú rôzne spôsoby ovládania.
Viac než len hra: Prečo by ste mali vyskúšať opačné nastavenie
Tieto zistenia majú zásadný dopad. Dr. Corbett prirovnáva predvolené nastavenie v hrách k praktikám, keď školy v minulosti nútili ľavákov písať pravou rukou. Mnohí hráči možno používajú pre nich menej efektívne ovládanie len preto, že je štandardom. Experimentovanie s opačným nastavením by mohlo viesť k lepšiemu výkonu, čo môže byť v súťažných hrách rozhodujúce.
Význam štúdie však presahuje hranice hier. Pochopenie toho, ako individuálny kognitívny štýl ovplyvňuje interakciu s technológiou, môže viesť k lepším a bezpečnejším ovládacím systémom v medicíne (napr. pri laparoskopických operáciách), pri diaľkovom ovládaní robotov alebo dronov.
Celú štúdiu si môžete prečítať na tomto odkaze.
