Je to paradox, ako sa rôzne svetové špičky v oblasti vývoja hardvéru, zvlášť toho herného a zároveň prenosného v jednom balíčku, snažia navzájom prekonať pomocou odlišnej stratégie. Keď to teraz vezmem z vlastných skúseností ako recenzenta, ktorému už za ten dlhý čas kuriéri na stôl položili poriadne pestrú paletu produktov, tak zdanlivo identické výrobky sú vo svojom jadre vlastne nesmierne odlišné. Nerozprávame sa tu teraz priamo o technických špecifikáciách a vnútornostiach ako takých, tam sa vďaka papierovej šablónke s výpisom cenových relácií dokáže zorientovať aj bežný laik, ale skôr o filozofii samotného výrobku a s ňou spojenej marketingovej stratégii. Môžete ostatne postaviť ten najvýkonnejší herný notebook na svete, ale vo finále si ho nikto nekúpi, pretože nebude užívateľsky kompaktný, natoľko atraktívny, aby oslovil dostatok zákazníkov a vplyvom zle riešeného chladenia pôjde vlastne o ekvivalent menšieho akcelerátora domáceho požiaru. Trafiť sa do najväčšieho počtu platiacich hráčov chce prosto um a často aj poriadnu dávku riskovania.
Spoločnosť takto začala riskovať v roku 2006, kedy sa pod skratkou ROG, teda založením si vlastnej „republiky pre hráčov“, rozhodla zásobiť trh vlastným know-how. Nechcem vám tu však teraz dávať lekciu z histórie, ktorá nakoniec asi nie je vôbec podstatná, a prejdem k meritu tohto preview článku. Na niekoľko týždňov som totižto dostal šancu zoznámiť sa s najnovšou verziou striktného gaming laptopu z radu Zephyrus a keďže si ešte v živej pamäti uchovávam spomienku na jeden z modelov roku 2017, nesmierne ma zaujímalo, akou cestou dizajnu sa v tomto prípade ROG vyberie. Ich vízia so skratkou G14 definitívne spadá pod kategóriu najvýkonnejšieho 14-palcového herného notebooku na svete, čo je prvým a nespochybniteľným klincom do hláv nejedného nadšenca do prenosného hrania. Stáť však len na jednej nohe by bola číra pochabosť, a preto nastáva ideálny čas na predstavenie toho už vyššie spomínaného modernizmu. Pri G14 to je špeciálny LED panel umiestnený na vrchnej strane notebooku, do ktorého si môžete otlačiť svoju momentálnu náladu, nech už je akokoľvek pochmúrna, alebo naopak.
Batéria sa vybije za…
Na prvých troch miestach v zmysle pádnych argumentov, prečo si zakúpiť ten alebo onen prenosný počítač, je rozhodne výdrž batérie. Tento atribút je, zvlášť u videoherného náradia, ostro sledovaným a v prípade G14 na neho bude treba nazerať v dvoch rovinách (pripomínam len, že som dostal na skusy inžiniersku verziu bez finalizácie, takže isté závery sa môžu vo finále meniť). Jedna je striktne zameraná na kancelársku prácu, kde vás akumulátor podrží nad hranicou desiatich hodín a tá druhá, samozrejme, na hranie ako také. Tu už bude tradične záležať silno na individuálnom nastavení, ale ak opäť zalovím vo vrecku plnom skúseností s daným segmentom, nový Zephyrus nijako nevyčnieva, ani nezaostáva. Jeho najväčším esom v rukáve je však minimalistický dizajn so silným retro nádychom, ktorý sa až na povestný patent firmy (kĺbové otváranie a s ním spojená medzera pre chladenie) dá nazvať ako prostá jednoduchosť. V tej je však niekedy skutočná krása a garantujem vám, že akonáhle sa s týmto hliníkovým krásavcom posadíte do kaviarne a oslníte okolie jeho atraktívnymi líniami, nejedna slinka s príchuťou moka si to namieri rovno do prachu zeme.
Počas hrubého preview testu som si stihol (aj vďaka viac ako slušnému výkonu tohto stroja) pustiť niekoľko notoricky známych AAA produkcií, z čoho nakoniec vyplynulo aj moje nadšenie z krásneho 120 Hz obrazu. Trocha ma síce zarazila absencia web kamery, čo môže mať za následok ultra tenký rámik okolo Full HD panelu, avšak dobrá nálada sa vrátila, akonáhle som si uvedomil, že prístroj je možné nabiť aj cez špeciálny USB-C vstup, čo priamo na cestách znamená obrovský kus novátorstva. Už sa preto nemôžem dočkať, keď bude možné naplno nazrieť pod kapotu finálneho produktu tohto nového dieťatka sekcie Republic of Gamers. Verím, že to bude stáť za to!