Ľadovce patria medzi najpôsobivejšie prírodné útvary – masívne bloky zamrznutej sladkej vody, ktoré sa odlamujú z antarktických šelfov a unášajú sa po oceánoch, až kým sa úplne nerozpustia. Niektoré vydržia roky, iné celé desaťročia. Ľadovec A23a, známy aj ako „megaberg“, prežil neuveriteľných 40 rokov, no teraz sa jeho životná púť neodvratne končí.
Štyri desaťročia plávajúceho kolosu
A23a sa odlomil od ľadového šelfu Filchner – Ronne v roku 1986 a uviazol v plytčinách Weddellovho mora, kde nehybne odpočíval viac ako 30 rokov. Až v roku 2020 sa oslobodil a začal svoju dramatickú cestu južným Atlantikom.
Na svojom vrchole vážil približne 1 bilión ton a pokrýval oblasť väčšiu ako niektoré krajiny. Aj dnes, po strate viac ako polovice objemu, sa rozprestiera na ploche 1 770 km² a tiahne sa do dĺžky 60 kilometrov. Pre porovnanie – to je viac než dvojnásobok rozlohy Londýna.
Rozpad na menšie kusy a hrozba pre plavbu
Najnovšie satelitné snímky z európskeho programu Copernicus ukazujú, že A23a sa začína rozpadať na menšie časti. Niektoré z nich majú stále ohromujúcu veľkosť – až 400 km². Tieto kusy sa ďalej fragmentujú a predstavujú vážne riziko pre lodnú dopravu, keďže sú často ťažko viditeľné a môžu sa objaviť aj na frekventovaných námorných trasách.
Podľa Andrewa Meijersa z British Antarctic Survey je proces, ktorý sledujeme, „dramatický“. Ľadovec sa topí odspodu, keď sa stretáva s teplejšími vodami, a jeho rozpad je teraz nezastaviteľný.
Hrozby pre prírodu a ľudstvo
A23a sa v marci 2025 priblížil k ostrovu Južná Georgia, kde mohol ohroziť miestne kolónie tučniakov a tuleňov. Našťastie pokračoval ďalej, no jeho postupná dezintegrácia je len pripomienkou širšieho problému – globálneho ústupu ľadovej pokrývky.
Antarktické ľadovce obsahujú obrovské množstvá sladkej vody. Ich topenie zvyšuje hladiny morí, mení morské ekosystémy a vytvára tlak na pobrežné regióny po celom svete.
