Hráčom je už oddávna známe, že pekné pozlátko ešte dobrú hru nerobí. Aj tá najkrajšia grafika sa predsa skôr či neskôr opozerá, a tak všeobecne nemôžeme tvrdiť, že práve ona drží hráčov pri hrách až do ich konca. Nie, za tým stoja predovšetkým zaujímavá a nové prvky prinášajúca hrateľnosť a, samozrejme, aj dobre napísaný a pútavý príbeh. Ak však z týchto dvoch začína jeden škrípať, hra má postarané o problémy. A presne do takýchto problémov sa dostalo Bravely Default II.
Chcete vedieť, čo si o tomto pokračovaní úspešného handheldového dobrodružstva z roku 2012 úprimne myslím? Že je to krásne vyzerajúca a úžasne ozvučená hra, no zároveň je to hra bez akejkoľvek duše, vyrobená na objednávku bez potrebného srdca vývojárov vloženého do ich projektu. Celkom mi to pripomína situáciu s filmovými sériami Pán Prsteňov a Hobbit. Zatiaľ čo Pán Prsteňov bol natočený z lásky k predlohe, Hobbit bol natočený len pre prachy sypajúce sa z predlohy.
Problémom Bravely Default II je jej snaha umelo sa zapáčiť hráčom svojim old-school prístupom, až zabúda, ako sa žáner JRPG za tie roky už pohol vpred. Nie, zabúda nie je to správne slovo. Tvorcovia to vlastne vedia, len sa uspokojujú s tým, že ak im to vyšlo v prvom Bravely Default, vyjde im to aj teraz. Koreňom problému je ich súčasné vnútorné rozpoloženie. Pred ôsmimi rokmi vývoj Bravely Default sprevádzalo nadšenie a radosť a hráči v tej dobe už dlho túžili po tradičnej hre Final Fantasy, čo po spojení dalo možnosť vzniknúť síce nie úplne dokonalému, ale určite sviežemu prírastku do žánru, ktorý bola radosť hrať. V prípade Bravely Default II to už ale tak celkom nefunguje. Už to jednoducho nie je ono. Jedna vec je v správny čas oživiť staré spomienky a zabodovať (prípad Bravely Default) a vec druhá je si nesprávne myslieť, že tu chceme stále mať staré spomienky bez akýchkoľvek stôp po inováciách (prípad Bravely Default II).
Bravely Default II nie je priamym pokračovaním, no obsahuje typické prvky pre túto dnes už sériu. Odohráva sa síce v inom svete a s inými postavami, hry však zdieľajú rovnaký RPG systém, založený na odomykaní povolaní a dynamickom kombinovaní schopností jednotlivých povolaní, a taktiež súbojový systém vychádzajúci z commandov Brave a Default, ktoré ťahovým súbojom dodávajú nevídaný prvok taktiky. Funkcia Default umožňuje preskočiť ťah, na ktorom ste, no zároveň sa vám tento ťah pripíše k nasledujúcemu (najviac tri) a funkcia Brave umožňuje využiť tie naskladnené ťahy a vykonať ich hneď všetky za sebou. Brave môžete použiť aj bez naskladnenia, no v tomto prípade sa dostanete do mínusových hodnôt a budete musieť čakať patričný počet kôl, kým nebudete môcť opäť rozdávať príkazy. Oproti jednotke sa štýl súbojov zmenil z klasického ťahového systému na ATB známy z Final Fantasy. V tejto hre už má každá postava ukazovateľ, po ktorého naplnení môže vstúpiť do boja, pričom tento prvok determinuje atribút Speed. Zaujímavosťou je, že sa tu počíta aj váha zbroje, a teda vyššia váha môže postave tento atribút znížiť. To je pekný detail.
Je to práve tento súbojový systém, ktorý v hre opäť boduje na plnej čiare, nakoľko pri súbojoch, predovšetkým s bossmi, budete musieť poriadne myslieť. Ak budete hrať na HARD, čo odporúčam, stanú sa bojové arény boss fightov šachovnicou a oponenti na oboch stranách šachovými figúrkami. Na jednej strane pomyselného stola budete sedieť vy a na druhej doslova Kasparov v digitálnej podobe. Bossovia ale dokážu cheatovať svojou schopnosťou útočiť bez toho, aby boli na rade. Nejde pri tom o tzv. counter attack, ktorý je v takýchto hrách jav bežný, ale o podpásovku, keď zaútočia bez príčiny len preto, že si, napríklad, dáte liečivý elixír. Predstavte si, že máte polomŕtvu postavu, vy ju vyliečite potionom a boss, aj keď nie je na rade, zrazu bez príčiny udrie tú postavu tak silno, až má zrazu ešte menej HP, než mala pred vyliečením. Toto dokáže byť poriadne frustrujúce.
Tak či tak, boss fighty poriadne preveria váš taktický um, je však škoda, že súboje proti obyčajným nepriateľom až také taktické nie sú. Stačí, ak odhalíte ich slabinu, zistíte fungujúcu stratégiu a začnete ich zaradom ničiť. A to nie je veľmi šťastné z jedného kritického hľadiska. Hra kladie obrovský dôraz na grindovanie. Nemyslím tým teraz neustále zabíjanie nepriateľov, aby ste si zvýšili štatistiky a aby boli súboje zrazu jednoduché. Ak totiž chcete dosiahnuť master level povolania, a teda aj tie naj schopnosti, je potrebné veľké množstvo expov. A tým myslím poriadne množstvo. Ak si k tomu ešte prirátate fakt, že príbehová cesta od jedného bossa k druhému ani zďaleka neobsahuje toľko súbojov, aby sa vám počas toho podarilo dosiahnuť master level, tak vám, ak mu teda chcete čeliť už aj so skillmi nového povolania, neostáva nič iné, len grindiť. A to taktiež preto, že s ďalším porazeným bossom prichádza ďalšie nové povolanie a ďalšia poriadna kopa expov na získanie.
Tento neduh bol prítomný už v prvom diele a tvorcovia sa ho v dvojke nesnažili opraviť. Grind je o to výraznejší aj preto, že vo všeobecnosti získavate vždy jedno povolanie. Povolania ako také sú uzamknuté v kryštáli menom Asterisk a zväčša takýto kryštál získate po súboji s bossom. Prirodzene, môžete všetkým postavám okamžite nastaviť nové povolanie a grindovať, aby každý vedel všetko, no to nie je veľmi veľká zábava. Prekvapivo je to až príliš spiatočnícky prístup, keďže už Final Fantasy V z roku 1992, z ktorej hrateľnosti séria Bravely Default vo veľkom vychádza, dokázal dávať hráčovi povolaní hneď päť naraz a skúšanie nových povolaní bolo v tomto prípade omnoho zábavnejšie a záživnejšie.
Našťastie, aj Bravely Default II sa, ako svojho času aj Bravely Default, inšpiruje u Final Fantasy V sekundárnym povolaním. Okrem toho, že si odomknuté pasívne skilly môžete pribaliť „do zásoby“ a využívať ich aj vtedy, ak máte úplne iné, okrem primárneho povolania, za ktoré v danom čase hráte, si môžete nastaviť aj sekundárne povolanie, a tak plne využívať aj jeho aktívne schopnosti. Ak ste boli predtým čierny mág a teraz ste zlodejom, po nastavení čierneho mága ako sekundárneho povolania môžete zrazu ako zlodej taktiež kúzliť všetkými kúzlami povolania. Presne takto to fungovalo aj vo Final Fantasy V, hoci tam to bolo riešené trochu inak, nie na primárne, respektíve sekundárne povolanie. Sekundárne povolanie je tu ale len pomocné a získané expy sa mu nezapočítavajú. Aj keď nutný grind je niečo, čo určite opäť raz nerád vidím, samotný systém povolaní je stále zaujímavý, zábavný a svieži.
Je tu však jedna zaujímavá novinka, ktorá môže grind o nejaký kúsok eliminovať. Krátko po začiatku hry sa dostanete k loďke, ktorú vám bude prenajímať milá stará pani. Plaviť sa v nej nemôžete, no môžete ju vysielať na potulky po oceáne, aby nachádzala rôzne poklady a užitočné vecičky. Týmto môžete získať pekný balík peňazí bez väčšej námahy, boosty rôznych štatistík či body do levelovania postáv a povolaní. Táto featúra je platná hlavne vtedy, ak sa rozhodnete prestať hrať. Pred tým, než pôjdete robiť niečo iné, skočíte si k starej panej, vyšlete loďku, dáte Switch do spiaceho módu a môžete si ísť po svojom. Loďka bude zatiaľ brázdiť moria a zbierať pre vás bonusové predmety. Najviac ju môžete v takomto stave nechať 12 hodín a po uplynutí automaticky prestane hľadať.
Celá hra je prepchaná rôznymi vedľajšími questami, ktoré sú opäť raz, ako to v rámci JRPG už, bohužiaľ, tradične býva, poňaté len ako nezaujímavé doplnkové úlohy so slabučkým obsahom, s prakticky žiadnym príbehovým pozadím a mnohokrát aj dosť slabými odmenami. Dones to, dones hento, zabi toto, zabi hento, choď tam, choď hentam. Zábavné je to asi ako počúvanie Golonku o tom, ako v 69. porazili Sovietov. Navyše, hra ani nedáva možnosť na nejaký prieskum či logické uvažovanie. Jednoducho dostanete úlohu, presné miesto určenia sa vám ukáže na mape (postavy zadávajúce úlohy sa ani len nesnažia povedať, kam máte ísť) a hotovo. Hra umožňuje vypnúť ukazovatele, no ak na to dizajn hry nemyslí, čo tento dizajn naozaj nerobí, chodiť po prostredí a snažiť sa nejako sám objaviť miesto, kde máte danú úlohu spraviť, je zbytočné a kontraproduktívne. Bravely Default II je ďalšia z radu ikonkových hier, ktorá sa nestará o hráčov dôvtip a necháva ho roboticky spĺňať questy.
V Bravely Default II sa taktiež nachádza minihra, na ktorú som sa dosť tešil, keďže tu existovala nádej, že by mohla priniesť niečo trvácne v štýle Triple Triad z Final Fantasy VIII či Tetra Master z Final Fantasy IX. Výsledkom je ale konštatovanie, že minihra nie je ani zďaleka taká zábavná a dynamická ako vyššie vymenované hry. Volá sa Bind and Divide a jej podstata tkvie v obsadzovaní políčok plochy, pričom ten, kto bude mať na ploche viac kariet, vyhráva. Samozrejme, karty môžu mať rôzne schopnosti, môžu zaberať hneď niekoľko políčok a zároveň vedia eliminovať karty protivníka. Nie je to v žiadnom prípade zlý nápad a nemá ani vyslovene zlé prevedenie, no minihre chýba väčší náboj a väčšie vzrušenie z hrania.
To, v čom táto hra absolútne zlyháva, je príbeh, postavy a dialógy. Vysvetlite mi, ako je možné, že Square Enix, ktoré ešte ako Squaresoft dokázalo vytvoriť nezabudnuteľné príbehy s excelentne napísanými postavami vo Final Fantasy VI, VII, VIII či IX, má v súčasnosti len na to, že poverí napísaním príbehu 10-ročného chlapca? Samozrejme, žartujem, scenáristi majú neporovnateľne viac rokov, no ich dielo skutočne budí dojem, že príbeh napísal žiak základnej školy. Možno je to tým, že na hre pracoval úplne nový tím zo štúdia Claytechworks (predchádzajúce diely má na svedomí Silicon Studios).
Hneď od začiatku viete, kto čoskoro zomrie, hneď viete, kto je ten zlý, pretože sa vám ukáže v prvých hodinách hry, hneď viete, ako to bude pokračovať a čo bude nasledovať. Cesta za získaním štyroch elementárnych kryštálov ani nemohla byť očividnejšia a priamočiarejšia. Postavy sú ploché, jednoduché, plytké a čiernobiele. Jeden z hrdinov sa volá Elvis a pýši sa otrasne znejúcim škótskym prízvukom, pri ktorom si budete zapchávať uši. A to ani nehovorím o dialógoch. Niečo také patetické, naivné a hlúpe som nepočul už dlho. Natrafíte tu na skvosty typu „Máš láskavé srdce Anihal. Si dobrá osoba. Si ten druh osoby, ktorá by pomohla psíkovi malého dievčatka, aj keby sa ti za to dostalo len urážok a poníženia.“ povedané dievčaťu menom Anihal, proti ktorému ste len pred malou chvíľou bojovali, lebo vás chcela ako nejaká pojašená fanatička zabiť.
Recenziu na Bravely Default II chcem ale skončiť pozitívne. Spomínate na to pozlátko na začiatku? Tak to pozlátko má táto hra skutočne nádherné. Ani by som sa nebál označiť túto hru za najkrajšiu na Switchi. Krásny artštýl ako keby maľovaných prostredí, detailné textúry na 3D objektoch, úžasné modely nepriateľov – Bravely Default II je v tomto absolútna špička. Rovnako úchvatná je aj hudba, ktorá nádherne odráža celé spektrum pocitov, od smútku a beznádeje až po nekonečnú radosť a šťastie. Obzvlášť som si vychutnával bojový motív, ktorý sa podľa môjho názoru môže hrdo zaradiť medzi také bojové hudobné motívy ako tie vo Final Fantasy V alebo VI.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Bravely Default II 2021
- Platforma: Nintendo Switch
- Žáner: JRPG
- Vývojár: Claytechworks
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Final Fantasy XVI predvádza jeden z posledných trailerov 24. máj 2023
- The Talos Principle sa (konečne) vracia 24. máj 2023
- Phantom Blade Zero z vás narobí sekanú 24. máj 2023
- Tajomné voodoo sa vracia v Shadowman: Darque Legacy 04. máj 2023
- PREVIEW: Diablo IV - Malá evolúcia, no žiadna revolúcia 22. mar 2023
