Kým svetoví lídri a technologickí nadšenci často prezentujú umelú inteligenciu ako zázračný liek na problémy školstva, realita v praxi môže byť tvrdá. Južná Kórea, krajina známa svojou technologickou vyspelosťou, sa stala laboratóriom pre masívny vládny experiment, ktorý sa po štyroch mesiacoch skončil totálnym fiaskom.
Cieľ bol ambiciózny: zaviesť do vyučovania 76 druhov učebníc vytvorených pomocou umelej inteligencie. Výsledok? Technické zlyhania, faktické chyby a právne spory, ktoré by mali byť varovným prstom aj pre iné krajiny, vrátane Slovenska.
Sľuby o revolúcii narazili na realitu
Iniciatíva juhokórejskej vlády sľubovala revolúciu. Študenti mali získať personalizované doučovanie v matematike, angličtine a programovaní, zatiaľ čo učiteľom sa mala znížiť administratívna záťaž.
Keď sa však v marci minulého roka učebnice dostali do tried, nadšenie vystriedala frustrácia.
- Technické problémy: Systémy mrzli a hodiny meškali. Jeden zo študentov pre portál Rest of World uviedol, že kvôli technickým chybám nevedeli učebnice ani správne používať.
- Nízka kvalita: Obsah bol zostavený narýchlo a plný chýb. Učiteľ matematiky potvrdil, že sledovanie pokroku študentov bolo náročné a celková kvalita materiálov bola podpriemerná.
Z povinnosti sa stala možnosť, z možnosti odchod
Pôvodný plán urobiť z AI učebníc zákonnú povinnosť narazil na tvrdý odpor. Vláda musela cúvnuť a zmeniť program na dobrovoľnú skúšku. Situácia sa vyhrotila v októbri, kedy boli po lavíne sťažností učebnice preklasifikované len na „doplnkové materiály“. Školy dostali možnosť z programu vycúvať, čo okamžite využila viac ako polovica z 4 095 zapojených inštitúcií.
Vydavateľstvá, ktoré do projektu na popud vlády investovali v prepočte 567 miliónov dolárov, teraz čelia existenčným problémom a žalujú štát.
Čo keby takýto nápad dostali na Slovensku?
Tento scenár vyvoláva mrazivé otázky aj v našom kontexte. Digitalizácia školstva je na Slovensku dlhodobou témou, no kórejský príklad ukazuje riziká unáhlených riešení.
Ak by sa slovenské školstvo rozhodlo hromadne generovať učebnice cez AI, narazili by sme pravdepodobne na ešte väčšie bariéry:
- Jazyková bariéra: Kým angličtina či kórejčina majú v AI modeloch obrovskú dátovú základňu, slovenčina je pre AI stále výzvou. Riziko, že by umelá inteligencia v učebnici dejepisu alebo slovenčiny „halucinovala“ (vymýšľala si fakty) alebo gramaticky zlyhávala, je v našom jazyku násobne vyššie.
- Infraštruktúra: Ak mali technické problémy školy v digitálne vyspelej Kórei, je otázne, ako by náročné softvérové riešenia zvládali školské siete a hardvér v slovenských regiónoch.
- Overovanie faktov: Kórejský prípad ukázal, že „rýchlo“ neznamená „dobre“. Na Slovensku, kde máme často problém s nedostatkom kvalitných klasických učebníc, by predstava, že AI ich „napíše za týždeň“, mohla byť lákavá, no nebezpečná. Bez dôkladnej kontroly by sa k deťom dostali polopravdy.
Zlyhanie v Kórei je cennou lekciou. Technológia má v škole svoje miesto, no nemôže nahrádzať overený pedagogický proces a kvalitnú autorskú prípravu materiálov. Ak sa to nepodarilo technologickému gigantovi Ázie, my by sme mali byť pri zavádzaní AI do lavíc dvakrát opatrní.
