Jagged Alliance: Rage! - Recenzia

Jagged Alliance: Rage! - Recenzia

 

Mládenec prichádza k vŕbe, smutne sa zrkadliacej v polozamrznutom močiari. Prišiel jej zase niečo šepkať ako obvykle každú noc: „Moja milá vŕba, už som tu zas. Poď, poriadne sa k tebe pritisnem. Ty moja vŕbenka milená, zase som ti prišiel všetko povedať. Viem, aká si múdra a všetko si pamätáš. Pred nejakými dvadsiatimi rôčkami si mi múdro poradila, že nejaká neznáma hra Jagged Alliance 2 od Síroteku je krása, ktorej nie je medzi stratégiami rovno. Ako vždy si mala pravdu, bola to fakt lahôdka. Trvalo to, ale časom sa táto hra stala kultovou a hrám ju dodnes na mojom predraženom šrotíku. Kamaráti z THQ Nordic si veľmi dobre pamätali, ako som ju už vtedy v dvadsiatom storočí mal rád a tak mi poslali hotovú verziu novuškej Jagged Alliance: Rage!. Prišla mi len pred pár dňami cez Gabenov parostroj a ja som sa k tebe, múdra vŕba, prišiel teraz upokojiť, pretože som z toho taký vyradovaný, že už zo mňa tečie ušami adrenalín.“

Takto nejako som si mierne sparafrázoval legendárne vyjadrenie kontroverzného exšéfredaktora časopisu Score, keď v roku 1999 v čísle 63 písal asi najobskúrnejšiu recenziu v histórii hernej žurnalistiky na parádnu a nadčasovú záležitosť Jagged Alliance 2. Ale dosť bolo srandy. Teraz sa končí rok 2018, herná žurnalistika už nie ja tak divoká a bulvárna a máme tu sequel Jagged Alliance s podtitulom Rage! od súčasného vlastníka licencie. Ale bútľavá vŕba by zrejme pomohla aj mne.

Priznám sa, pre mňa ako pre fanúšika pôvodnej série 4x stratégií s prvkami RPG Jagged Alliance (ďalej len JA) bolo veľmi ťažké zachovať si chladnú hlavu, keď bolo sčista-jasna oznámené ďalšie jej pokračovanie. Už z trailerov a prvých gameplay záberov Jagged Alliance: Rage! som mal veľmi zmiešané pocity, ale povedal som, si, že počkám, kým vývojári z Cliffhanger Productions dotiahnu produkciu do bodu, keď s ňou sami budú spokojní. To trvalo pomerne dlho, čo teoreticky hre nemohlo uškodiť, z pôvodného jesenného termínu sa však realitou stal dátum vydania až 6. december. Keď si zoberieme, že pôvodný Jagged Alliance sa vyvíjal skoro 4 roky, prišlo mi to v pohode a nesledujúc nové gameplaye a recenzie som hru dostal na recenziu ja.

O to viac som sa tešil, ale hlavne obával, keď autori už od začiatku oznamovali, že pôjde o priame pokračovanie JA. Nakoniec sa však z toho stal len spin-off. Ak by ste pôvodnú sériu z 90. rokov 20. storočia od už zaniknutej kanadskej firmy Sir-Tech nepoznali, tak vedzte, že svojho času išlo o veľmi pokrokovú turn-based stratégiu (najmä už JA 2, ktorá bola vydaná v roku 1999) s prvkami rpg a temer neobmedzenými možnosťami a znovuhrateľnosťou (ide o akoby predchodkyňu, resp. pramatku dnešných sandboxov). Niektorí hráči sa dodnes nevedia zhodnúť, aká hra to vlastne bola, pretože by ste v nej mohli napočítať prvky aspoň desiatich ďalších hier. Od mikromanažmentu, craftovania, adventure prvkov, rpg prvkov, cheesy humoru, over the top krvavej akcie ako z akčných filmových klasík, voliteľného sci-fi módu po výrobu vlastnej postavy, obrovský počet hrateľných postáv (žoldnierov AIM a iných organizácií) a hlavne ich „živých“ vzťahov či reakcií na rôzne situácie a množstvo ďalších detailov.

Niektorí ju označujú ako Dark Soul strategického žánru, iní zas ako X-COM s osobnosťou. V každom prípade vďaka moderskej komunite Bear´s Pit táto legenda stále žije a je vyladená do dokonalosti a hrateľná aj na nových Windowsoch. Ale na to tu nie je miesto. Ak by vás zaujímalo viac o histórii tejto hry, počkajte si na môj rozhovor s jej otcom, legendárnym vývojárom Ianom Curriem (robil aj Wizardry). Dôležitým faktom však je, že Sir-Tech predal licenciu a tak postupom času vznikali rôzne spin-offy a remaky. Ani jeden však nikdy nedosiahol kvality originálu, pretože hoci nie stále išlo o budgetové tituly, noví autori si väčšinou vylámali zuby a pochovali svoje herné štúdia na podcenení komplexnosti pôvodných hier. To som ešte nevedel, že Jan Wagner z nemeckého štúdia Cliffhanger Productions, ktoré dostalo od THQ Nordic, súčasného vlastníka licencie na JA, úlohu vytvoriť JA: Rage!, už na podobnej hre robil a vylámal si zuby. Stálo ho to zredukovanie štúdia na core zamestnancov. Hovoríme o nešťastnom titule Jagged Alliance: Online, ktorému nepomohol ani remake. Úbohý Shadowrun Chronicles už len zaklincoval rakvu plávajúcu po rieke. Ale staré maďarské porekadlo hovorí: „Dvakrát tej istej rieke poslednýkrát neokúpeš.“ Či?

Takže... Asi hej... Ale skúsme sa na toto pozerať ako samostatný produkt, ktorý ťaží iba zo známej značky. Dôležité je slovko skúsime.

O JA: Rage! autori tvrdia, že „tento spin-off JA prináša nový pohľad na turn-based stratégie s prvkami adventúr so starými známymi, stále však prekvapujúcimi postavami“. Dej nás privedie na horúci tropický ostrov zarastený džungľou (nie, nie je to Metavira z JA1) a drogami a prerastený narkoteroristami, ktorých má pod palcom istý drogový lord Idiot (áno, áno „Eliot, ten A-hem...I am an idiot, Your Highness" poskok a fackovací panáčik kráľovnej Deidranny z JA2). Veľmi sa chce žoldnierom pomstiť za potupu v Arulcu pred dvadsiatimi rokmi a tak s peniazmi z drog zosnová istý plán, ako ich dostať na svoj ostrov. Ale slovami Pištu Lakatoša: „ Nebudem prezrádzať vela, Eliot vie, kde bývam“. No tak je to pokračovanie alebo len spin-off? Hm.

Žoldnierov AIM-u (Association of International Mercenaries), ktorých Eliotík naláka na ostrov, však nie je veľa, sú iba dvaja. Droga Bliss mu asi nevynášala a nemohol uniesť viacerých. Jediné, čo z Blissu urobil, boli akísi vojaci / mutanti (podobnosť s FC5 čisto náhodná). Pre hráča z toho prakticky plynie, že hru začína s dvomi žoldniermi, ktorých si vyberie zo šiestich (JA 2 vanilla mala približne 67 hrateľných postáv a vďaka modingu ešte oveľa viac, zas porovnávam). Postupne však ešte dostanete možnosť pribrať ďalších dvoch z celkovo siedmich. Pozor, zmena. Pribrať, lebo robia zadarmo, nie za žold ako kedysi.

Samozrejme, keďže „ide-nejde“ o pokračovanie JA2, žoldnieri zostarli a netrápia ich len starecké demencie a choroby, ale aj alkoholizmus, depresie a podobne. Neviem, či to považujem za zneváženie série (jeden môj kamoš, známy český streamer Kašák povedal, že vlastne kvôli tomu ani nehral za postavu Rusa Ivana Dolvicha), ale keď sa na to pravoverný fanúšik pozrie iným pohľadom, ako nadsázka je to fajn, hoci kvôli tomu dochádza k rôznym lapsusom a nelogickostiam v deji a v špecializácii postáv.

V tropickej klíme sú tieto neduhy ešte oveľa výraznejšie. Prerastajú až do výbuchov zlosti (preto ten podtitul Rage!) nielen z toho, že ide o nechcený a neplatený džob, ktorý sa fakt natiahol, ale najmä z prílevov adrenalínu (najmä v boji či z drog – odbočím – pre túto drogovú tematiku boli vývojári strašne kritizovaní a označovaní za feťákov s bohatými skúsenosťami, lenže pravda je, že si už nik nepamätá, že drog bolo veľa aj v JA2, no skôr si myslím, že tu znova vychádzajú z Far Cry série). Túto zúrivosť si po nabití adrenalínu akýmkoľvek spôsobom (bojom, drogami, zranením) vybíjajú prostredníctvom pasívnych či aktívnych schopností v boji.

Rage prvok môžeme a nemusíme brať ako jediný vývoj a teda rpg element postáv v hre. Zabudnite na komplexnosť postáv či akýkoľvek tréning. Isté danosti/neduhy tu majú fixné a basta (autori to ospravedlnili tým, že dej sa odohráva len počas troch dní „miestneho“ času). Tak či tak, rage schopnosti som využíval minimálne a skôr len z kuriozity. Lenže autori mysleli aj na takých neveriacich Tomášov ako ja a používanie svojej hernej inovácie si „vynútili“ minimálne na jednej hernej postave, ktorá po prekročení maxima adrenalínu v krvi zinfarktuje (reálne je vyradená na jedno kolo boja, čo znova postrehol Kašák).

V skutočnosti využijete mód overwatch, kde vám do palebnej línie budú nabiehať tupí nepriatelia sami podľa úrovne zabugovania levelu (lebo inokedy sú zas extra clever´n´smart a presne vedia, kde overvačujete – toho cheatovania AI sa asi žiadny vývojár nezbaví). Toľko k turn-based taktickej stratégii a premakaným možnostiam taktizovania. Ľudové milície alebo teda rebeli (opäť odkaz na originál), čo vám môžu pomôcť v boji, sú v podstate len živé štíty a inteligenciu tiež od pánbožkodevelopera nedostali. To ale neznamená, že sa v boji občas nezapotíte a môžete aj umrieť. Chvalabohu za pôvodný save/load systém.

Boj a celkový pohyb na mape levelu sa deje prostredníctvom presúvania sa po štvorčekovom gride mapy jednotlivej úrovne. Akčné body konzumujú všetky akcie (útok zbraňou, útok bez zbrane, plíženie, beh, zaľahnutie a podobne), ktoré chcete vykonať. Drahé sú podľa toho, ako chcete alebo musíte taktizovať v danej situácii a nepriateľskej presile či na mape vyčistenej od nepriateľov. Ani niečo také, ako je voľný pohyb po veľkej mape ostrova, nečakajte, pretože tu proste nie je. Presúvate sa pešo len po pavučine chodníčkov medzi fixnými levelmi.

Po ceste musíte oddychovať (čiže kempovať) kvôli tropickej klíme, exotickým vírusom či starobe a náchylnosti žoldnierov na maródovanie. Zatiaľ čo kempujete, na mapke vás môže dohnať narkoarmáda a vtedy sa veľká mapa prepne do sektoru. Ako spomínaný kamoš a fanúšik pôvodnej série so mnou správne postrehol, „sektory prepadu“ sú generické (pozor, nie náhodne generované) a teda opakujúce sa. Keď nepriateľom vybijete základňu, tak už proste nechodia. No aj fixné levely nie sú nadizajnované bohvieako pekne (grafika je v podstate použitá z JA: Online) a sú hrozne zabugované podobne ako AI, ako som už spomínal. Niektoré úlohy sa jednoducho kvôli chybám v Matrixe nedajú splniť, ale level ako taký sa prejsť dá. Nerobí mi to starosti, pretože nesplnenie niektorých úloh (nezachrániš väzňov, nezabrániš otrave vody – generikum JA 1 a JA 2 questov) nemá absolútne žiadny dopad na vývoj deja a ukončenie hry. Dopad akcií, teda karmy na hru, je element, ktorý bol jedným z ťahúňov pôvodnej série.

Celkom fajn vecou, na ktorú som bol upozornení týpkom z moderskej komunity Bear´s Pit, je „invencia“ autorov použiť dynamický inventár. A hoci predmety po zabití všetkých nepriateľov sa zbierajú celkom pohodlne a rýchlo, inventár samotný je malý a musíte si sakra vyberať, čo si zoberiete a čo nie. Zbrane sa aj tak kazia, brnenia obnosia a zničia (dovtedy ste ale nepriestrelný ako tank), pričom upgradovať a opraviť sa síce dajú, ale len veľmi zriedkavo, keď nájdete „súčiastky“ (to by som bral zase ako istú homage JA2, kde ste v určitom bode mali toľko peňazí a nájdených zbraní, že ste ich proste po pokazení vyhadzovali). Inventár vám teda ponúka rôzne funkcie na zrýchlené hranie a výmenu predmetov, ale invenciou v skutočnosti nie je. Autori ho obkukali z PUBG.
Takisto tu absentuje nejaký bližší vzťah hráča k postavám, pretože už sa nemusíte báť, že zomrú tak ľahko ako kedysi (a ak aj zomrú, tak ich môžete instantne oživiť) a sú naozaj v podstate nesympatickými verziami svojich o dvadsať rokov mladších originálov (to je ale naozaj uhol pohľadu pravoverného fanúšika). „One linery“ ale majú stále dobré a autori sa fakt snažili napodobniť „oldskúl“ atmosféru aspoň týmto.

Keďže ide o indie titul a Cliffhanger Productions sa zrazu ospravedlňujú po vydaní znova nedotiahnutého produktu (podobne ako slovenská Loria), že je to vlastne len spin-off, obávam sa, že i „nezávislé“ štúdiá už permanentne trpia neduhmi tých áčkových: „Korálky od Natálky ešte sú horúce“.

Do očouší udrie najmä indie audiovizuál. Čo sa týka grafiky, mne sa taká nahrublá komiksová páči v cinematických animáciách, nie už tak v hre, kde je to v podstate to isté, čo bolo v JA: Online. Musím ale povedať, že hoci je chudobný a skromný, full voiceover sa autorom vydaril a pripomína mi starý dobrý „overacting“ z pôvodných hier (najmä Eliot je ako originál, z čoho bol taký Currie celkom pozitívne prekvapený).

Takisto znova pripomeniem pokus Wagnerovcov o vloženie voiceactingu do hry ako hlavnej atmosférickej zložky (čo je dnes bežná vec, ale to robilo pôvodné hry tak legendárnymi a pripomína akčné filmové klasiky). Hudba je tiež celkom fajn, pretože ide o remake pôvodných hudobných motívov, čo je markantné už v menu. S hudobnou licenciou to je troška zamotanejšie (všimnite si videá z pôvodných hier, kde je zvuk cenzurovaný automaticky), ale hádam ju vydavateľ THQ Nordic, respektíve jeho „dcéra“ HandyGames vlastní tiež.

V každom prípade, ak by takto malo vyzerať riadne pokračovanie, na ktoré sa Wagner zastrája, tak ďakujem pekne. Titul JA: Rage! na to, že je indie, má svoje niektoré inovácie a používa, respektíve skôr napodobňuje aj niektoré staré herné prvky, čo ho robí celkom hrateľným (nie však pre hardcore fanúšika pôvodnej série), ale nie znovuhrateľným. Takže je to taká diétna, orezaná jednohubka na 3-4 hodiny herného času. Samozrejme, môžete si ho umelo predlžovať na nesebakriticky autormi stanovených 20-25 hodín.

Istým spestrením tu mal byť aj co-op multiplayer pre dvoch hráčov. Preto som aj túto recenziu koncipoval ako taký co-op. ☺ A možno by aj reálne spestrením bol, keby nebol podobný tomu z Far Cry 5. Druhý hráč sa len pripojí a vo vlastnej hre nikde nepokročí.

Viem si však predstaviť, že ak autori dodajú dodatočný obsah a editor misií, tak sa zamyslím nad druhým hraním. Tieto dodatky by ale mali dať, samozrejme, zadarmo a nezabúdať na patche.

Nakoniec sa znova stotožním so zástupcom komunity Bear´s Pit: Ak by hra nemala v názve Jagged Alliance, bola by možno len ďalšou generickou zábavnou indie ťahovkou s modernejšími mechanizmami, ale hodnotil by som ju priaznivejšie. A takisto, že Currie nemal nikdy z rúk pustiť značku.

Naše hodnotenie

Slovné: Wagnerovci, slovutné to meno na indie scéne, sa pokúsilo siahnuť na nedobytnú 4X pevnosť Jagged Alliance, na ktorej si vylámalo zuby veľa tvorcov - dobyvateľov pred nimi. Je to cesta ronenia krokodílích sĺz spravidla s tragickým koncom.

Klady

  • niektoré inovatívne herné prvky
  • audio (voiceover/hudba) navodzuje nostalgickú atmosféru
  • pokus o scenár s nadsázkou a štylizáciu postáv
  • obsahuje aj niekoľko máličko legendárnych prvkov starej hry (rozumej odkazov na pôvodný gameplay, značku, atď.)

Zápory

  • všetky herné elementy, čo robili sériu sériou, sú osekané na kosť
  • rehash Jagged Alliance: Online

Informácie o hre

Jagged Alliance: Rage!

Jagged Alliance: Rage! 2018

Jagged Alliance: Rage! je indie pokusom o využitie neutíchajúcej a viac ako 20-ročnej popularity pôvodnej série z 90. rokov minulého storočia. Obsahuje niektoré elementy, ktoré ju robia dobre hrateľnou budgetovou ťahovkou, ale zatiaľ nie znovuhrateľnou. Pre hardcore fanúšikov série je ďalším sklamaním, nových a neznalých hráčov môže pritiahnuť k originálom alebo k potenciálnemu pokračovaniu. Ak náhodou bude pokračovanie robiť podľa hesla do tretice všetko dobré znova Cliffhanger Production, dúfajme, že dostanú vyšší rozpočet a patričný čas na dotiahnutie celej hry, ale hlavne Iana Currieho aspoň ako konzultanta. Zatiaľ budeme trpezlivo čakať na patche a nový obsah.

  • Platforma: PC
  • Žáner: ťahová stratégia
  • Výrobca: Cliffhanger Productions
  • Distribútor v GB: HandyGames
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega

Trailer

Korekcia: Pavol Hirka

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk