RECENZIA: Stygian - Čierny deň prišiel do Arkhamu

RECENZIA: Stygian - Čierny deň prišiel do Arkhamu

Na hry venované svetu Lovecrafta mám veľkú slabosť. Na svete ich nie je príliš veľa. Vždy ma preto zaujmú a minimálne sa pozriem, ako vyzerajú a či dýchajú tou správnou atmosférou. Keď som sa dopočul o hre Stygian, ktorá má navyše „oldschool“ RPG prvky, ani chvíľku som neváhal a túto hru som si jednoducho musel zahrať. Pýtate sa, či stojí za to? Tak potom čítajte ďalej.

Tu je hra a ty sa hraj!

Intro je jedna z vecí, ktoré vás na hre ohúria. Jednoduché, no zato príbeh vystihujúce video, v ktorom sa dozviete všetko potrebné o situácii, do ktorej sa chystáte. Plynulo sa dostanete do starého známeho mesta Arkham, ktoré už teraz žije v chaose. Mesto ovládajú prapodivné živly, nepredvídateľné udalosti, okultisti a mafiáni so zbraňami. V podstate taký klasický Arkham, aký môžeme poznať zo stolovej hry Arkham Horror.

Svoju vlastnú postavu si môžete vybrať z vopred vytvorených postáv alebo si jednoducho vytvoriť vlastnú. Samozrejme, tvorba postáv patrí do mojich obľúbených činností, a tak som sa ihneď do nej pustil. Na začiatok si môžete vybrať pohlavie, vek, archetyp postavy spoločne s jej príbehom, vieru, meno a obrázok. Archetypov postáv je celkovo osem a každý z nich má svoj tzv. príbeh. Taký okultista môže patriť do tajného spolku či môže byť alchymista. Na druhú stranu vyšetrovateľ môže byť jednoduchý detektív, lovec odmien či dokonca bývalý policajt. Každé pozadie danej postavy potom určuje, v ktorých schopnostiach si prilepší a v ktorých zas prihorší. Kombinácií je mnoho, no sú logicky rozdelené. A preto nie každá postava môže mať všetky vierovyznania a podobne.

Po výbere postavy sa ihneď vrhnete do deju hry. Tu prichádza aj celkom veľký zádrheľ v hre a to, že vám nikto nič nevysvetlí. V hre nenájdete žiaden tutoriál, a tak sa musíte spoliehať iba na seba a na metódu pokus-omyl. Áno, milujem staré RPG ako Baldur’s Gate či Icewind Dale, kde ste sa v podstate rovnako ocitli vo svete RPG bez riadneho vysvetlenia. Lenže celý RPG systém v spomínaných hrách bol založený na pravidlách, ktoré sú napríklad hráčom Dungeon & Dragons známe. Rovnako aj staručičký Fallout bol nadizajnovaný tak, že ste sa učili všetko postupne a logicky. Tu tento prvok, žiaľ, chýba a zo začiatku mi spôsoboval pomerne veľké muky. Ale ako sa hovorí, učenie je matka múdrosti.

Príbeh je skvelý, komplikovaný a angličtinu si naozaj prevetráte

Počas putovania svetom sa môžete rozprávať s rôznymi postavami, počúvať ich príbehy, nakupovať od nich, či im „pomáhať“. Príbehy za všetkými postavami sú naozaj dobre spracované a ducha Lovecrafta v tejto hre naozaj skvelo cítiť. Či už z mocenského súboja Mafia verzus Okultisti, alebo aj z rozprávania bežných ľudí. Po ceste som napríklad stretol človeka, ktorý ma požiadal, či sa ku mne nemôže pridať za lacný žold – cigarety. Vo svete Stygianu totižto peniaze stratili svoju cenu a za všetko sa tu platí cigaretami. Na našej spoločnej ceste som tak na začiatku dostal skvelého žoldniera, ktorý mi v ťažkých súbojoch pomáhal. Obchodovanie je klasické ako v každom RPG. Vymieňate, nakupujete a všetko má svoju cenu. Zo začiatku neviete, čo budete naozaj potrebovať, tak sa radšej držte pravidla – nič nepredávaj, lebo to môže byť dôležitá vec.

Navyše, v hre nájdete naozaj tonu textu. A nie len tak ledajakého textu, ale častokrát budete musieť otvoriť slovník a vydumať, čo tá postava od vás presne chce. Ak nemáte dobrú slovnú zásobu, nachystajte si ho už teraz. Samozrejme, ak to zoberiem z tej druhej stránky, počas hrania Stygianu som sa naučil mnoho zaujímavých slov.

Ťahové súboje sú skvelé, no chýba im väčšia dynamika

Keď sa budete po meste len tak prechádzať, okrem temnoty a chaosu na vás „z času na čas“ vyskočia nepriatelia. Či už okultisti, mafiáni, alebo iné potvory, každý z nich je pomerne tuhý. Nečakajte, že sa Stygian s vami bude zo začiatku maznať. Zo svojho prvého súboja som utekal po pár ťahoch, hoc som bol ozbrojený detektív a proti mne stála hŕstka lunatikov s palicami v ruke.

Ďalšia vec, ktorá ma tak trochu deprimovala bola, že nevidíte, ako je na tom nepriateľ so zdravím. Vidíte svoj panel zdravia a panel šialenosti. A to, či má nepriateľ 50 bodov zdravia, alebo 20, zistíte až keď umrie a vy si zrátate, koľko ste mu ubrali. Rovnako vás môže naštvať situácia, keď porazíte nepriateľa a z ničoho nič sa vám zjaví ďalšia vlna nepriateľov. Nehovoriac o tom, že ste si v prvom súboji minuli všetko, čo ste mohli. A ak sa vám podarí pozabíjať aj druhú vlnu, čaká vás prekvapenie v podobe tretej vlny. A to nie je všetko, v hre je ďalšia kopa mechaník, o ktorých ani neviete, pokiaľ ich nezistíte. Či už typy útokov, zbrane, alebo aj to, že do nepriateľov v súbojoch je treba strieľať častokrát odzadu, lebo je to účinnejšie. A toto je najmä zo začiatku naozaj frustrujúce, nemyslíte?

Niektoré postavy môžu počas súbojov používať rôzne kúzla. O tom vám, samozrejme, nikto nič nepovie a celý proces kúzlenia si musíte všimnúť sami. A verte či nie, kúzla sú v tejto hre veľmi potrebné. Či už obranné, alebo útočné, vždy vedia veľmi zamiešať karty v súboji. A tak budete rôzne súboje skúšať znova a znova. Súbojom chýba najmä dynamika a rýchlosť a ak skúšate niektoré súboje už tretíkrát, unudíte sa k smrti. Takej klasickej, Lovecraftovskej, šialenej smrti. Hre nepomáha ani ukladací systém. Ten vám síce všetko ukladá zakaždým pri každej hlúposti, no ocenil by som najmä klasické manuálne ukladanie a automatické ukladanie v kratších intervaloch. Niekedy som mal pocit, že hrám simulátor ukladania hry a samotná hra je len prídavok k tomu. S tým ide ruka v ruke aj načítanie hry. Pozadia pri načítavaní sú síce nádherne spravené, no sú na každom kroku. A z toho budete mať po čase nervy v kýbli.

Graficky je na tom hra naozaj dobre

Po grafickej stránke by som hre vytkol len perspektívu zobrazenia kamery. Ide o akúsi pseudo 2,5D perspektívu. V podstate je všetko v 2D priestore, no môžete chodiť po všetkých osiach. Nehovorím, že sa mi na hru pozeralo zle, no klasické izometrické RPG by som prijal viac. Hra je však nakreslená veľmi pekne, obsahuje výborné obrázky medzi scénami či počas nahrávania. Častokrát som sa pristihol pri tom, ako pozerám a sledujem niektoré kresby. Čo možno udrie do očí je niekoľko grafických glitchov, menej prepracované animácie a nie veľmi prehľadné používateľské prostredie. To sa však dá veľmi ľahko prehliadnuť pri tak krásne spracovanej grafike hry. Po zvukovej stránke nemám čo hre vytknúť a zvuky použité v hre tu jednoducho sedia ako „riť na šerbeľ“. Hoc by som aspoň v niektorých dialógoch prijal dabing, hra sa bez problémov dá hrať aj bez neho. Veď, čítať vie z nás azda každý. Teda, pokiaľ sa dostal až sem!

Naše hodnotenie

Stygian je hra, ktorá by nemala chýbať v zbierke každého fanúšika Lovecrafta. Hoc trpí niekoľkými chybami, ktoré hre na atmosfére dosť uberajú, ide o veľmi dobré RPG zo sveta, kde vládnu okultisti, Cthulhu a ďalšie známe či neznáme postavy z tohto univerza. Ak vám však Lovecraft nikdy neučaroval, dajte si pri kúpe tejto hry pozor, pretože práve atmosféra je to, čo túto hru drží nad vodou.

Klady

  • zaujímavý art štýl
  • je to RPG „zo starej školy“
  • atmosféra príbehov od Lovecrafta
  • množstvo dialógov

Zápory

  • veľmi veľa mechaník bez tutoriálu
  • súboje sú príliš pomalé a bez informácií
  • veľmi zlé UI
  • grafické glitche (postava miesto utekania cúva)
  • bugy v podobe spawnovania nepriateľov
  • ukladanie hry je otrasné
  • zbytočne veľa načítavacích obrazoviek

Informácie o hre

Stygian

Stygian 2019

Dostaňte sa do sveta hororu, šialenstva a straty vďaka hre Stygian! Tá vás zavedie do sveta H.P. Lovecrafta, predstaví vám spomínaný svet, takticky si zabojujete a budete sa starať o svoju postavu. A to všetko v jedinečnom ilustrovanom štýle.

  • Platforma: PC
  • Žáner: RPG
  • Výrobca: Cultic Games
  • Vydaveteľ: 1C Entertainment
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Ivana Macková

Galéria

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk