Pretekárske hry majú v mojom hráčskom srdci špeciálne miesto. Hoci aj v bežnom živote preferujem skôr štyri kolesá, dvere a volant namiesto otvorených „tátošov“ s dvomi kolesami a riadidlami, nikdy nepohrdnem možnosťou vyskúšať si tie najnovšie pretekárske hry. A možno aj preto, že som sa minulý rok pozrel na zúbok titulu MotoGP 19, bolo len dobre, že som mohol posledné dva týždne testovať najnovší MotoGP 20. Posunula sa táto herná séria z pera štúdia Milestone dobrým smerom? Podarilo sa im vychytať muchy prítomné v predošlom diele? A užijú si ju hráči aspoň tak, ako jeho predchodcu? To sa, ako už tradične, pokúsim zodpovedať nižšie.
Štúdio Milestone môžeme v súvislosti s pretekárskymi hrami považovať za ošľahaného veterána, keďže je tvorcom hier z takýchto sérií, ako je MotoGP, Ride, či WRC. Pri viacerých hrách od tohto štúdia, ktoré som mal možnosť hrať (súkromne, ale aj v rámci recenzovania), mi však často prekážali dve špecifické veci. Jednou bol postupný, no takmer vždy prítomný nástup rutiny, keď som sa nedokázal prinútiť dohrať celú kariéru a ďalej hrať už len pre zábavu. Druhým bývala, aspoň podľa môjho subjektívneho názoru, „nedotiahnutosť“ samotnej duše hier od Milestone. Čo presne tým chcem povedať? Pri hrách zo série Ride alebo WRC som často nevedel, či sa hra snaží tváriť ako nie-až-taký-krutý simulátor, alebo arkádovejšie zameraný titul s vyššou krivkou obťažnosti. MotoGP 19 týmto neduhom v istej miere trpel tiež a pri jeho hraní som si všímal určitú rozpoltenosť. Tá nezabránila prehnanej agresivite voči iným jazdcom či hraniciam tratí a hráča za podobné správanie vôbec nepotrestala, hoci v iných chvíľach trestala za niečo iné a ponúkala „simulačnejší“ jazdný model. Pozrime sa teda, ako sa mi v MotoGP darilo a či sa mi hra páčila.
Dobré vizuály a familiárnosť s predošlými titulmi
MotoGP 20, podobne ako jeho predchodca a iné tituly od Milestone, je postavený na najnovšom Unreal Engine. To znamená naozaj kvalitné modely motoriek, tratí a aj tiel jazdcov, hoci tváre ľudí prítomných v krátkych video vstupoch nie sú nič, o čom by sa oplatilo písať. Štúdio Milestone má svoj špecifický rukopis, čo sa týka vizuálov aj samotného pocitu z hier, a tak bolo spustenie MotoGP 20, aspoň pre mňa, akýmsi návratom do už poznaného. Najlepšie by som to asi opísal ako návštevu u dobrého známeho, ktorý u seba mierne pomenil nábytok, kúpil novú televíziu a možno vymaľoval niektoré miestnosti, no všetko dôležité zostalo na rovnakom mieste. Prečo predsa meniť niečo, čo doteraz fungovalo?
Osvedčené, časom overené herné módy, ale aj niečo nové
Od pretekárskych hier, nezáleží či simulačných, arkádových, alebo čohokoľvek medzi, sa už tradične očakávajú určité herné módy a možno aj niečo navyše. Okrem toho, keďže ide o pokračovanie série, latku kvality a módov nastavuje samotný predchodca. Preto je len dobre, že aj v tomto titule, tak ako v MotoGP 19, vidieť množstvo vylepšení nielen oproti iným hrám, ale aj predošlým titulom. MotoGP 20 opäť raz ponúka viac motoriek, rozšírené možnosti kariéry, multiplayer, online šampionát a po novom aj manažérsky mód. Hráči si, podobne ako pri iných simulačných pretekárskych hrách, môžu vybrať, či chcú začať s tými najmenej výkonnými motorkami, ktoré sú aj najjednoduchšie na ovládanie, alebo rovno skočiť do vyšších obťažností. Úplným nováčikom série MotoGP, samozrejme, odporúčam vyskúšať si najprv rôzne motorky, nastavenia a obťažnosti protivníkov v quick race pretekoch, ale skúsenejší hráči sa nemusia obávať, že by MotoGP 20 ukrýval nejaké nečakané prekvapenia.
Dobré AI a pocity z hrania
Série ako MotoGP na trhu s pretekárskymi hrami vypĺňajú naozaj malú medzeru danú oveľa menším percentom ľudí (aspoň v Európe a Amerike), ktorí jazdia viac na motorkách ako na autách. MotoGP 20 však perfektne zvládol sprostredkovať ako pocity pri jazdení (hlavne s konzolovým ovládačom, ktorým môže hráč lepšie ovládať náklon, brzdu a plyn), tak aj vylepšených AI protivníkov (teda počítačovú inteligenciu, ktorá udáva ich správanie), a ktorí sú vraj po novom inteligentnejší vďaka strojovému učeniu. Už minulý rok som cítil, že v Milestone AI protivníkov od základu prepracovali, no tento rok je to ešte viditeľnejšie. Na začiatku kariéry boli protivníci umiernenejší, nechávali mi dostatok miesta na jazdenie, aj keď som spravil nejakú menšiu chybu, a sami tiež neboli práve dokonalí. S postupom času však čoraz viac pritvrdzovali a akonáhle som nejakú chybu urobil, nechal im príliš otvorené dvere alebo som sa nedržal v správnej stope, okamžite situáciu využili a ukázali mi výfuk. Napriek tomu sa nestali samovražednými torpédami, ktoré by sa ma snažili jednoducho odpratať z okruhu. V Milestone sa nechytili do pasce, do ktorej sa chytá množstvo herných štúdií snažiacich sa urobiť AI obťažnejšími.
Jedno veľké „ALE” sa v MotoGP 20 zmenilo na malé
Jedna z vecí, ktorá dokáže pokaziť aj graficky najkrajšiu hru, najnáročnejší titul či najprepracovanejšie systémy, je rutina. Nuda, monotónnosť a rutina sa môže objaviť v každej hre. Nezáleží, či ide o FPS, RPG, pretekársku hru, alebo o čokoľvek iné. Keď má hráč jednoducho stokrát vykonať tú istú akciu, priniesť tisíci predmet, alebo miliónkrát prejsť z bodu A do bodu B, pocity uspokojenia z úspešného dokončenia tejto úlohy nebudú také ako po prvýkrát. Problémom pretekárskych a najmä simulačných hier a sérií, medzi ktoré patrí aj MotoGP je, že do tejto rutiny spadnú jednoduchšie ako hry z iných žánrov, keďže nemôžu hráčovu rutinu okoreniť niečím nečakaným. Pri MotoGP 19 sa u mňa rutina dostavila vcelku rýchlo, no musím povedať, že ju dokázala zmierniť možnosť zajazdiť si na starších motorkách v Historical Challenges. Počas hrania kariéry v MotoGP 20 som sa však, prekvapivo, nikdy príliš nenudil. A to aj napriek tomu, že hra ponúka viacero rozptýlení od samotného napredovania v kariére. Je síce možné, že som od recenzovania MotoGP 19 odolnejší voči rutine a lepšie ju zvládam, no inak musím Milestone a MotoGP 20 iba pochváliť.
Simulátor so štipkou arkády
Pri MotoGP 19 som sa sťažoval ešte na jeden problém, a tým bola mierna rozpoltenosť samotnej hry. Akoby sa pri jej kódovaní nevedeli v Milestone rozhodnúť, či má byť MotoGP arkádový titul, alebo sa chcú viac zamerať na simuláciu. S MotoGP 20 sa podľa mňa konečne vyvarovali pasce, ktorá by ich zastavila niekde na polceste, a hra je tak prevažne simulačná so štipkou arkádovosti, ktorá jej však dodáva akýsi šmrnc. MotoGP 20 už jednoducho nie je ani ryba, ani rak, je to dobrý simulátor, ktorý vie poskytnúť zábavu aj po dlhšom hraní, a ja sa preto môžem tešiť na budúcoročné pokračovanie namiesto premýšľania, čo všetko by malo Milestone vylepšiť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
MotoGP 20 2020
- Platforma: PC
- Žáner: preteky
- Výrobca: Milestone S.r.l.
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Galéria
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Lenovo Legion 7 Pro - Monštruózny výkon 22. mar 2023
- Novinky od spoločnosti Canon ulahodia vlogerom, streamerom, ale aj nadchádzajúcim profesionálom 22. feb 2023
- Spoločnosť TP Vision prináša najnovšie produkty značky Philips 14. feb 2023
- RECENZIA: Endorfy Signum 300 ARGB - Zlatá stredná cesta? 11. feb 2023
- Nové notebooky od spoločnosti MSI predstavujú skok ku jedinečnosti 03. feb 2023
