Po takmer dvoch desaťročiach sa k nám vracia miestna legenda, ktorá chce zaujať aj mladších hráčov a pokúsi sa vrátiť zlaté spomienky staršiemu a ostrieľanému publiku. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako tento návrat dopadol.
V prvom rade chcem upozorniť, že sa naň chcem pozrieť bez zaujatosti a remake Mafie nechcem za každú cenu porovnávať s pôvodnou hrou z roku 2002, hoci sa tomu úplne nevyhneme. Dôvod je prostý. Hoci si autori zo štúdia Hangar 13 dali za cieľ vrátiť pôvodného ducha Mafie medzi súčasnú generáciu hráčov, tak nesmieme zabudnúť na fakt, že doba sa zmenila a veci, ktoré fungovali kedysi, už dnes nemusia. S odstupom času sa navyše nemôžem zamerať len na starších hráčov, takže musíme prijať fakt, že s Mafiou sa množstvo hráčov stretne vôbec prvýkrát.
Príbeh o rodine
Poďme ale poporiadku. Kostra príbehu ostáva nezmenená, čo je logické, keďže práve táto časť je bezpochyby tou najsilnejšou stránkou titulu. Vraciame sa teda do 30. rokov 20. storočia, aby sme v koži taxikára Toma Angela prežili príbeh plný mafiánskej radosti, ale aj utrpenia.
Zasadenie do tohto obdobia nie je náhoda. Všetko sa odohráva vo fiktívnom americkom meste Lost Heaven, ktoré v tých časoch zmieta Veľká hospodárska kríza a prohibícia. Pre rôzne záujmové skupiny je toto voda na mlyn a inak to nie je ani v tomto prípade. Lost Heaven ovládajú dve mafiánske rodiny, pričom vládne predovšetkým Morellova rodina, ktorej dýchajú na krk Salieriho kumpáni.
Práve tí, konkrétne Paulie a Sam, sa zhodou náhod priplietajú do cesty Tomovi, ktorý si večer po šichte pri svojom taxíku vychutnáva cigaretu. Mafiánske duo potrebuje pomôcť, keďže po nevydarenej akcii majú v pätách gang nepriateľov. Tom im v situácii pomáha a spoločne s nimi uniká taxíkom, ktorý sa stráca v tmavých uličkách mesta.
Nový smer
Práve v tomto momente by som sa zastavil. Síce som v úvode povedal, že nechcem zachádzať do porovnávania, ale tento jednoduchý príklad vám jasne ukáže, akým smerom sa celý remake uberá a na koho cieli. V pôvodnej hre ste sa pri tejto naháňačke slušne zapotili a hlavne celá situácia bola vo vašej réžii. Remake počas celej doby vsádza na jednoduchosť a priamočiarosť, ktorá je pozlátená „cool“ efektom. Tento fakt sa odráža na celkovom koncepte a je zjavné, že autori sa zameriavajú na súčasné trendy a pohodlnejšie konzolové hranie.
Vráťme sa však späť do deja. Po úspešnom úniku sa vám Salieriho kumpáni odvďačia slušným balíkom a ponúknu vám prácu. Tom odchádza domov a s údivom prepočítava peniaze schované v obálke. Nechce však spadnúť do kriminálnych vôd a nemá chuť prehodnotiť svoj beztrestný život. Veci však naberú nečakaný spád a Tom sa pod nátlakom nečakaných okolností obracia na Dona Salieriho, ktorý si jeho odhodlanie najprv preverí. Skúška odvahy dopadne na výbornú a Salieri prijíma Toma do rodiny.
Nerád by som ďalej pokračoval v prezrádzaní príbehu, keďže predpokladám, že si recenziu prečítajú aj noví hráči, ktorí možno hrali druhý a tretí diel, ale pôvodná hra im – aj pre svoj veku – unikla.
Karty na stole
Je však dobre, že môžeme vytiahnuť karty na stôl a porovnať si fakty. Ide predovšetkým o veci, ktoré nám autori sľúbili a vo výsledku síce naplnili, ale nie tak, ako by ste si možno predstavovali. Štúdio Hangar 3 sľúbilo, že sa bude držať pôvodnej dejovej linky. To, samozrejme, platí, keďže máme k dispozícii 20 príbehových misií, ktoré sú identické s originálom. Rozdielovým faktorom je to, že ich autori obohatili. Takmer každá misia dostáva mierne spestrenie v podobe masívnejších dialógov a prezrádza nám viac zo života hlavných aktérov.
Z môjho pohľadu nastal problém predovšetkým so Sárou, Tomovou priateľkou a neskôr aj manželkou. Vývojári síce sľúbili väčšie zameranie na túto dôležitú postavu, ale v konečnom dôsledku som dostal len viac prestrihových scén. Čakal som, že sa Sára väčšmi zapojí do samotnej príbehovej linky, ale nestalo sa. Jej postavu budete vnímať rovnako a pôvodný cieľ sa tak asi nenaplní. Síce to mierne zachraňuje finále, ale to nechávam na vašom uvážení.
Úplným opakom je však Paulie. Už v pôvodnej hre bol mojou obľúbenou postavou a teraz to nie je inak. Iste viete, že podobizeň hlavných aktérov zaznamenala výraznejšie zmeny a Paulie bol prepieraný asi najviac. S absolútnym „chladom v hlave“ však môžem povedať, že od prvých sekúnd si ho zamilujete a takmer úplne zatieni kolegu Sama.
Problém je, že viac priestoru nedostávajú v podstate ani ďalšie postavy. Všetko sa drží v zabehnutých koľajách a len mierne odbočuje. A ak odbočka nastane, tak nejde správnym smerom.
Jednoduchosť a priamočiarosť
Uvediem príklad lúpeže cigár. Spomínaná jednoduchosť a priamočiarosť v úvode hrá veľkú rolu aj tu. V pôvodnej verzii z roku 2002 ste museli nenápadne zapadnúť medzi pracovníkov v sklade a strihli ste si úlohu pracovníka, ktorý najprv poprenášal drevené debny a až následne pokračoval v úlohe. V Definitive Edition to absentuje a hra sa vás nesnaží vtiahnuť do deja aj takýmto spôsobom. Vsádza viac na priamočiarosť a v tomto konkrétnom prípade aj na stealth prvky.
Tie, bohužiaľ, absolútne nefungujú a ak poviem, že efektnejšiu stealth hrateľnosť má 18 rokov stará hra, tak neklamem. Pocítite to hlavne v misii so Salvatorom, kde je vašou úlohou zmocniť sa určitých dokumentov z trezoru, ktorý v dome stráži ochranka. Interaktivita so zámočníkom Salvatorom je na bode mrazu a umelá inteligencia nepriateľov tiež. Je skvelé, že teraz môžete telo mŕtveho nepriateľa zodvihnúť a schovať, no okolie na mŕtvoly prakticky vôbec nereaguje.
Svoju obeť síce viete efektne zraziť k zemi, ale ak to robíte pred očami iných nepriateľov a tí na to prakticky nereagujú, tak je niečo zlé.
Páči sa mi však väčšia brutalita a nie, nemám vražedné sklony. Hre to pridáva na hodnote, ale zrážajú to napríklad finálne animácie po likvidácii v boji zblízka či chladnokrvné napadnutie odzadu. Niekoľko opakujúcich sa ťahov proste nie vždy pôsobí efektne.
Hlavný problém by som videl v hlúpej umelej inteligencii. Niekedy niekoho prenasledujete, uteká vám po rebríku, rúčkuje hore, vy pri ňom stojíte a on sa tvári, že stále uniká. V podobnom duchu sú aj prestrelky. Nepriateľ ma zbadá za nejakou prekážkou, priblíži sa ku mne, ja sa mu ukážem a opäť schovám na rovnakom mieste a on dookola hovorí, že som niekde zmizol. Vôbec ho netankuje, že stojím meter pred ním.
Mesto Lost Heaven
Veľmi príjemne však pôsobia ostatné veci. Mesto Lost Heaven viac žije a reaguje na okolie. Ak prší, ľudí je v uliciach menej a pred dažďom sa schovávajú. Niekedy síce nelogicky prechádzajú cez cestu, ale to sa nestáva často. Obohatenie vozidiel o motorky je skvelou voľbou a ich zakomponovanie do príbehu vás veľmi milo prekvapí. Mierne však zamrzí, že nie vždy si môžete užiť vozenie sa podľa vlastného rozhodnutia. Často sa stáva, že máte presne určený okruh, v ktorom sa môžete pohybovať a ak sa ho snažíte obísť, tak vás hra núti vrátiť sa. Toto nepovažujem za šťastné rozhodnutie a beriem to ako obrovské mínus. Nepáčilo sa mi ani zjednodušenie otvárania zámkov v autách. Automechanik Ralph tak akoby úplne strácal zmysel a je len na okrasu.
Všetky tieto úpravy a zmeny sú výsledkom zjednodušenia a je len na vás, ako sa k tomuto postavíte. Sľúbený klasický mód v obťažnosti tu síce nájdete, ale jeho jedinou pridanou hodnotou je asi značná zraniteľnosť Toma a fakt, že sa v hre pri cestách nenachádzajú značky, ktoré vám radia, kadiaľ máte odbočiť. Tieto značky nevypnete manuálne a sú k dispozícii aj na vysokej obťažnosti, čo považujem za absolútne zbytočné. Ak vám môžem odporučiť, tak sa klasickej obťažnosti vyhnite a zvoľte si ktorúkoľvek inú so zapnutou simuláciou jazdného modelu. Je skvelé, že si môžete zvoliť medzi arkádou a simuláciou, hoci až tak značný rozdiel som nebadal.
Aby som však nerozoberal len to zlé, tak sa posuniem k samotnému vizuálu, ktorý je náplasťou na dušu. Konečne môžem povedať, že v tomto Mafia: Definitive Edition vážne exceluje. Hru poháňa engine z tretieho dielu, ale je značne vylepšený a optimalizovaný. Navyše obsahuje perfektný model nasvietenia, ktorý by som zaradil medzi špičku. Pocítite to hlavne v noci a počas dažďa. Odlesky a živá farebná paleta dáva hre život a vizuál hodný roku 2020.
Modely postáv sú detailné, čo platí najmä pri hlavných aktéroch. Horšie je to pri ostatných postavách, ale nie je to nič strašné. Výborne však vyzerajú samotné modely áut a takmer každé má svoje vlastné jazdné vlastnosti.
S animáciami je to ako na hojdačke. Niektoré pôsobia prirodzene, iné zas kostrbato. Veľkou novinkou je model krytia. Tom sa dokáže schovávať za rôzne predmety. Horšie je na tom samotné ovládanie, respektíve presúvanie sa v režime krytia. Tu by to mohlo byť paradoxne prívetivejšie.
Aj vydarené veci
Vydarila sa aj optimalizácia. Na zostave s procesorom Intel Core i5-9400F, 16GB DDR4 RAM a grafickou kartou RTX 2060 (6GB) sa hra pri rozlíšení 1080p hýbala svižne aj v maximálnych detailoch so zapnutou vertikálnou synchronizáciou. Občas som pri rýchlej jazde a prechodoch do rôznych častí mesta zaznamenal prepad snímkovania, dojem z hry to však nekazilo. Možno by som spomenul občasné preblikávanie modelu auta, v ktorom sedíte, ale neviem posúdiť, či je to chyba alebo nedostatok v ovládačoch, prípadne ide o chybu v hre. Nezaznamenal som ani doskakovanie modelov. Síce mám v počítači pomerne rýchly SSD M2 disk, ale nepredpokladám, že by bol problém aj na bežných HDD diskoch.
A čo hudba a samotná zvuková stránka? Vývojári pridali dve rádiové stanice, ktoré si môžete v aute ľubovoľne prepínať, prípadne rádio vypnúť. Originálny soundtrack síce absentuje, ale ten nový rozhodne poteší a dobre zapadne do daného obdobia. Niektoré skladby navyše pripomínajú tie pôvodné, takže by ste mohli byť spokojný. Mierne slabšie sú na tom ostatné zvuky, ktoré ničím nevybočujú od ostatných hier.
„Hezky česky“
Keď sme už pri zvukoch, tak by bol hriech nespomenúť dabing. Po dlhom čase sa k nám opäť dostáva plne lokalizovaná hra v češtine vrátane dabingu. Je skvelé, že sa do remaku podarilo obsadiť takmer všetkých pôvodných hercov. Hlavná trojka mafiánov ostáva bezo zmien. Marek Vašut si strihol rolu Tommyho Angela, Sam rozpráva hlasom Luděka Čtvrtlíka a Paulieho stvárňuje Petr Rychlý. Novým je Marcel Vašinka, ktorý prepožičal hlas Donovi Salierimu. Aj jeho oponent Don Morello má nového dabéra, ktorým je Ludvík Král. Detektíva Normana zas dabuje Alexej Pyško. Celkovo je dabing stvárnený slušne, občas však zadrháva emócia Marka Vašuta, ktorý v niektorých vypätých situáciách pôsobí dosť neprirodzene. V každom prípade to viete prelúskať a nie je to nič katastrofálne.
Ak mám hodnotiť remake, tak rozhodne nesmiem zabudnúť ani na Extrémnu jazdu. V prvom rade musím uviesť veci na pravú mieru. Autori teraz kombinujú Jazdu a Extrémnu jazdu do jedného módu, ktorým je Voľná jazda. Umožní vám vychutnať si atmosféru mesta Lost Heaven vlastným tempom. V pôvodnej hre to bol práve mód Jazda a k nemu sa pridáva aj Extrémna jazda. Tá zas pridáva určitý skrytý obsah, ktorý čaká na vaše preskúmanie a odhalenie. Budete mať k dispozícii zbrojnicu u Vincenza, garáž a šatník. Pred každou jazdou sa viete perfektne pripraviť a preskúmať skrytý obsah. Voľnú jazdu beriem ako príjemný doplnok, ktorý vám umožní preskúmať zákutia mesta a najmä okrajové oblasti Lost Heaven. Ak čakáte, že opäť narazíte na bizarné úlohy, ktoré v Extrémnej jazde boli, tak budete prekvapený. Všetko je však na vašom uvážení, takže to nechám na vás.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Mafia: Definitive Edition 2020
- Platforma: PC
- Žáner: akčná adventúra
- Výrobca: Hangar 13
- Vydavateľ: 2K Games
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Galéria
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Hardvérový test PlayStation VR2: Nová generácia virtuálnej reality u vás doma 25. feb 2023
- Rozbaľujeme headset PlayStation VR2 23. feb 2023
- RTX 4080 pod našim drobnohľadom: Cyberpunk 2077 s DLSS 3 08. feb 2023
- Podivná MMO akcia The Day Before dostáva 10 minútové gameplay video 03. feb 2023
- Seriál The Last of Us je megahit, dovoľte Microsoftu nás kúpiť, trúchli Activision 01. feb 2023
