V hernom svete, ktorému najviac dominujú akčné hry, adventúry a (MMO)RPG, sú stále mojou srdcovkou pretekárske tituly. Nezáleží, či majú vozidlá v hrách dve kolesá, štyri, žiadne, alebo akúkoľvek inú kombináciu, budem sa snažiť zistiť ich limity, ak aj na to neboli stvorené. Dobrá pretekárska hra ma jednoducho dokáže udržať pred obrazovkou počítača oveľa dlhšie ako bežné strieľačky či klikačky. Problémom predošlej vety je však slovné spojenie „dobrá pretekárska hra”. V posledných rokoch ako by prichádzalo stále menej titulov, čo by mi boli po chuti. A tak ako som mal vysoké očakávania od série MotoGP s ich posledným dielom MotoGP 20, som dúfal, že nový diel zo série Ride bude náplasťou na moju potrebu pozerať sa na virtuálne páliace sa gumy, snahu prejsť okruh v dokonalej stope a porážať náročných protivníkov.
Nebudem prezrádzať, no sám titulok už môže napovedať, akým smerom sa Ride 4 vybral. Nechápte ma zle, určitý pocit familiárnosti je skvelý a od pokračovania v hernej sérii aj očakávaný. Štúdio Milestone toho má na poli pretekárskych hier za sebou už dosť, keďže od neho pochádzajú hry nielen zo série Ride, ale aj MotoGP či WRC. Práve posledný diel MotoGP som si vcelku pochvaľoval, hoci ma tiež nechytil na dlhšie ako mesiac a pol, keď som ho recenzoval a potom ešte párkrát, keď som mal chuť si osviežiť spomienky na jeho jazdný model. Oproti starším hrám zo sérií Need for Speed, Burnout či Forza Horizon je to žalostne málo herného času za hru stojacu 50 eur. MotoGP 20 však priniesol viacero vylepšení oproti predošlému dielu, najmä na poli celkového pocitu z hry a, hlavne, inteligentnejšiemu systému A.I., ktoré už nemalo absolútne samovražedné sklony a nulovú predstavu o svojom okolí. Kde sa potom s Ride 4 podľa mňa stala chyba?
Najprv to dobré
Ride 4 je rovnako ako MotoGP20 postavený na najnovšom Unreal Engine. To znamená nádherné modely motoriek, nad ktorými bude slintať každý nadšenec, ktorý by si ich nemohol normálne dovoliť. Dobre spracované sú aj trate, telá jazdcov a plynulosť pohybov pri jazde. Ride 4 ponúka naozaj veľké množstvo motoriek a je pri nich naozaj cítiť ich rozdielne vlastnosti. Pocit z jazdy na desiatky rokov staručkej Honde sa jednoducho ani nedá porovnávať s modernými supermoto. Ďalšia vec, ktorá má účinky na pocity z jazdy, sú dynamické modely počasia, kde sa počas pretekov, najmä tých vytrvalostných, môžu prestriedať naozaj rozdielne stavy trate od slniečka pražiaceho na asfalt až po absolútnu prietrž mračien. A keď už spomínam vytrvalostné preteky, tie sú veľmi príjemným spestrením hry, pokiaľ ste, podobne ako ja, mierne masochisticky založený.
Limitovaný počet zastávok, nutnosť menežovať nielen dotieravých protivníkov, ale aj stav gúm a nádrže psychicky vyžmýkajú aj skúsených hráčov. A kto prejde vcelku bohatú kariéru, môže skočiť do multiplayeru, kde sa počas môjho testovania vždy našla príjemná zmes profíkov, ktorých som nemal možnosť dostihnúť, ale aj menej nadaných hráčov, na ktorých pádoch som sa mohol zabávať.
Nasleduje šedá zóna priemernosti
Keď som prebral všetko, čo sa mi na Ride 4 páčilo, bolo by len logické prejsť k tomu, čím som už tak nadšený nebol. Prečo sa ale nezastaviť aj pri vlastnostiach či nastaveniach hry, ktoré by som si možno ani nevšimol, kebyže hru nerecenzujem, ale snažím sa ju iba užívať? Jednoducho veci, ktoré keď si hráč všimne, vydá zo seba iba také tiché „meh”. Medzi prvé momenty by som určite zaradil slabo spracovaný úvod do hry. Po textovom predstavení naozaj najzákladnejších vecí je hráč hodený do vody a je mu povedané „plávaj ako psík”. Pri menej náročných hrách by to išlo, no Ride 4 má prekvapivo vysokú krivku náročnosti. Nutnosť prejsť testovaciu trať v limitovanom čase bude pre nových hráčov alebo menej skúsených pretekárov bolestnou skúsenosťou.
Mne osobne trvalo pár minút, kým sa mi podarilo prejsť trať za čas, na ktorý som bol vcelku hrdý, a keď už som mal odskúšané, ako sa motorka správa, rozhodol som sa atakovať ešte nižšie časy. Ale keď si predstavím, že by som mal s jednou traťou a jednou motorkou bez protivníkov stráviť viac ako 20 minút, až mi prišlo mierne zle. Tento problém je navyše zosilnený mierne spomalenými reakciami jazdcu. Každé stlačenie kláves alebo joysticku so sebou nieslo pocit lagu, na ktorý sa síce dá zvyknúť a neskôr ho človek začne kompenzovať sám od seba, ale pri hre vydanej v roku 2020, najmä keď štúdio Milestone dokázalo, že to vie (pri titule MotoGP 20), to mierne zamrzí.
Konečne to zlé
Séria Ride 4 patrí do segmentu pretekárskych videohier, ktorých trh už sám o sebe nie je až tak bohatý. Prirátajte si k tomu absenciu vozidiel so štyrmi kolesami a cieľová skupina hráčov sa ešte viac zužuje. Na záver si prirátajte konkurenciu podobných titulov a skončíte s naozaj veľmi malou možnosťou predaja, pokiaľ teda v niečom táto hra neexceluje alebo neprináša prevratné riešenia. Nad čím mi rozum zastáva, je fakt, že asi najväčším konkurentom titulu Ride 4 je MotoGP 20. Hra, ktorú vydalo TO ISTÉ štúdio, len o polroka skôr. Ak niektorí hráči frflú na hry ako FIFA či NBA, ktoré vychádzajú každý rok a prinášajú v praxi len kozmetické úpravy a nové mená, ako sa môžu cítiť milovníci motoriek, keď dostanú v priebehu pol roka možnosť kúpiť si takmer totožnú hru. Samozrejme, medzi Ride 4 a MotoGP sú pre nadšencov veľké rozdiely. No pre bežného hráča? Tam, kde by som MotoGP definoval ako simulátor s príchuťou arkády, je Ride 4 ako arkáda spojená so štipkou simulátoru.
A nejde iba o toto dvojité pľundrovanie malého dedinského rybníka (rozumej: trhu s motorkovými hrami), ale aj o absenciu pokroku vo viacerých smeroch. Pri MotoGP20 som sa tešil, že počítačových protivníkov som sa už nemusel toľko obávať, nakoľko začali dávať najavo, že si sú vedomí mojej prítomnosti a prejazd cez akúkoľvek zákrutu nekončil pohľadom na moju šmýkajúcu sa motorku. Pri Ride 4? Samovrahovia. Zase čistí samovrahovia. Ďalšia vec je tuning a vylepšovanie motoriek. Okrem toho, že v Ride 4 nie je tento aspekt hry takmer vôbec vysvetlený, tešil som sa, že získam výhodu oproti protivníkom a budem sa môcť jednoduchšie odpútať od peletónu a jazdiť vlastné preteky, keď už ma v zákrutách stále atakujú. Ale nie, akékoľvek vylepšenia či zmeny nastavení mali absolútne minimálny dopad na rozdielny výkon oproti protivníkom. Spojte si túto frustráciu zo zlého A.I. a nemožnosti získať nad nimi prevahu po stránke vybavenia so spomínanou strmou krivkou obťažnosti a spomalenými reakciami ovládania a získate predstavu o tom, čo ma pri Ride 4 jednoducho odradilo od ďalšieho hrania.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Ride 4 2020
- Platforma: PC
- Žáner: závody
- Výrobca: Milestone
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Comgad
Galéria
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Lenovo Legion 7 Pro - Monštruózny výkon 22. mar 2023
- Novinky od spoločnosti Canon ulahodia vlogerom, streamerom, ale aj nadchádzajúcim profesionálom 22. feb 2023
- Spoločnosť TP Vision prináša najnovšie produkty značky Philips 14. feb 2023
- RECENZIA: Endorfy Signum 300 ARGB - Zlatá stredná cesta? 11. feb 2023
- Nové notebooky od spoločnosti MSI predstavujú skok ku jedinečnosti 03. feb 2023
