Dovolenkový raj tamrielskej hornej vrstvy ohrozuje tajný spolok vedený záhadným čarodejníkom. Že to neznie príliš epicky? Inu, ani to také totiž nie je.
Podobne ako Toussaint v Zaklínačovi 3, aj ostrov High Isle je napohľad nádhernou krajinou plnou rytierskych tradícií a politikárčenia. V porovnaní s predchádzajúcimi kapitolami je však najnovšie rozšírenie pre The Elder Scrolls Online (ESO) neinovatívne, pričom jedinou výnimkou je nová kartová hra Tales of Tribute. Tá je však skôr opakom toho, čím sa eventuálne stal napríklad Gwent.
Rovnako ako Zenimax pohorel s kartovým standalone titulom The Elder Scrolls Legends, ani Tales of Tribute nie je príliš zábavným „garbaníctvom“. Jednotlivé kolá sú príliš zdĺhavé a kartárskym partičkám chýba dynamika, treba však uznať, že táto mini-hra je pomerne jednoduchá na pochopenie a vyžaduje si určitú dávku strategického myslenia.
Občas si ju možno v rámci oddychu zahráte, no naozaj to nie je žiadny gwent, ktorý by odsúval na vedľajšiu koľaj záchranu sveta.
MMO RPG The Elder Scrolls Online prešla od svojich počiatkov z roku 2014 obrovskými zmenami. Ak si odmyslíme množstvo nových brnení, zbraní, dungeonov, úloh, príbehov a zón, stále nám ostanú dodatky v podobe dvoch nových hrateľných povolaní, veľkého „revampu“ zabaleného do bezplatnej aktualizácie One Tamriel, pridania spoločníkov, hľadania archeologických relikvií či možnosti vytvárať a začarovávať šperky.
Už tak masívnu hru tiež obohatili nové sprístupnené teritória ako Morrowind, Elsweyr či Summerset a najnovšie aj High Isle v dovedna šiestich hlavných expanziách. Podobne ako v iných online RPG, aj tu platí, že 24 hodín denne je na takúto hru skrátka málo.
Možno práve silná konkurencia spätného obsahu je ten hlavný problém najnovšej kapitoly High Isle, ktorá nás tentoraz zavedie na súostrovie Systres, do domoviny bretonskej rasy, kde sa tajný spolok snaží podkopať mierové snahy tamojšej aristokracie vo Vojne troch práporov.
V ESO máte v roku 2022 skrátka toľko dostupného obsahu, že tento najnovší v ňom akosi zaniká.
Predsa len, v porovnaní s predchádzajúcimi rozšíreniami neznie politické sprisahanie až tak „wau“. Už sme bojovali s drakmi v Elsweyre a s upírmi v Greymoore – predstava trochu tuctovo pôsobiaceho „tamrielskeho Karibiku“ nie je až taká lákavá.
Ak však nemáte problém s absenciou inovatívnosti, je to podstatne lepšie. Úlohy sú, podobne ako vo väčšine ESO, napísané dobre, pričom mnohé sú – v porovnaní s inými MMO hrami – naozaj umne spravené a zaujímavé. Atmosféra a okolitá príroda sú tiež už tradične vkusné a soundtrack je jednoducho bohovský.
The Elder Scrolls Online má totiž jeden z najlepších, aké som za posledných desať rokov počul, a High Isle nie je výnimkou.
Okrem kartovej hry Tales of Tribute, ktorá je, bohužiaľ, málo záživná a príliš zdĺhavá (hoci určite zábavnejšia ako hľadanie zakopaných pokladov, ktoré predstavil Greymoor pred dvomi rokmi), pribudli aj dvaja noví parťáci, ktorých môžete brať na cesty. Samozrejme, obaja sú k dispozícii až po tom, čo splníte ich osobné úlohy. V prípade rytierky Isobel Veloise ide o quest dlhší, no uličnícka čarodejnica Ember je aj so svojou hravou povahou k dispozícii krátko po tom, čo jej prvýkrát začnete pomáhať.
High Isle viac-menej len rozširuje cesty, ktoré vyšliapali predchádzajúce herné dodatky. Zábleskom originality mohli byť eventy v podobe uzatvárania vulkanických dier na spôsob ničenia daedrických portálov Molaga Bala zo základnej hry, no nestalo sa tak. Je to rovnaký, byť „preskinovaný“ systém, a za úspešné splnenie tejto verejnej misie dostanete raz denne nie príliš slávnu odmenu.
Ostrovy High Isle a Amenos sú síce v univerze hier Prastarých zvitkov navštíviteľné po prvýkrát, no nejde o výlet, na ktorý by ste dlho spomínali. Nie je pritom problém, že by Zenimax v tomto rozšírení niečo pokazil alebo spravil zle, ale akosi tu chýba nezabudnuteľná atmosféra Morrowindu či kvalitatívne prekvapenie Summersetu. Pokiaľ vás zaujíma len obsahové nafúknutie, nech sa páči – hoci by sa dalo polemizovať, že mapa rozšírenia High Isle je v porovnaní s predchádzajúcimi pomerne malá.
Nie, problém nie je veľkosť ani množstvo obsahu, skôr jeho charakter. Ten pôsobí staro, zrecyklovane, nie príliš originálne. Panensky pôsobiace pláže, azúrovo modrá voda, udatní rytieri, pôvabné dámy a celkovo aristokracia nie sú jednoducho veľkým ťahákom. Znie to lacno a celý nápad v podstate aj taký je. To, že na súostrovie Systres sme sa v predchádzajúcich hrách nikdy nepozreli, je teraz skôr na škodu, lebo DLC kapitola nemôže čerpať popularitu ani z akejsi nostalgie.
Ak ste ešte neprešli predchádzajúce kapitoly, do tejto sa veľmi hrnúť nemusíte. High Isle mi skôr príde ako investícia pre zarytých, dlhoročných hráčov The Elder Scrolls, ktorí zúfalo potrebujú niečo nové, pretože všetko ostatné videli a zažili. V hre, kde môžete robiť denne dungeony, bojovať v PvP zóne, naháňať stratené poklady alebo jednoducho robiť „questy“ v desiatkach rôznych a navzájom veľmi odlišných zón je High Isle presne taký, ako pôsobí na prvý pohľad.
Pekný ako tá najmodrejšia lagúna, ale príliš plytký na to, aby sa do neho dokázali poriadne ponoriť.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
THE ELDER SCROLLS ONLINE: HIGH ISLE 2022
- Platforma: PC
- Žáner: MMORPG
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega