Predtým, ako som prijal na recenziu nové Need for Speed s podtitulom Unbound, ani sa mi nesnívalo, koľko frustrácie a znechutenia by som mohol pri jeho hraní zažiť. Teraz sú tie pocity skutočné a priam uchopiteľné, no je to s nimi ako na hojdačke, pretože pri novom NFS sa dá, celkom paradoxne, aj dobre zabaviť. Ale poďme pekne po poriadku.
Je to také... aktuálne
Že je hra „fresh“ a má „swag“, to boli úplne prvé myšlienky, ktoré mi prišli na um po niekoľkých hodinách hrania. Možno sa na mňa nalepilo všetko to „súčasné“, čo z nej vyžaruje na sto honov, ale nechápte ma zle, nie je to výčitka, len to tak jednoducho je. Need for Speed Unbound totiž kladie nemalý dôraz na to, aby bol čo najviac moderný a ani náznakom sa nesnaží skrývať svoju cieľovú skupinu. Odpustite mi preto, prosím, ak sa mi niekde pošmykne nejaké anglické slovíčko či slang.
Pri hraní Unbound som totiž mentálne omladol minimálne o 15 rokov, no zároveň som pri ňom aj o ďalších 15 zostarol, čo poznamenalo najmä moju fyzickú stránku. Ak som doteraz nemal šediny, tak vám garantujem, že po tomto týždni mi ich pribudlo neúrekom. Keď to takto pôjde ďalej, skončím ako Benjamin Button – malé dieťa v tele starca.
Ale teraz vážne. Unbound kladie dôraz na súčasnú generáciu. Odráža sa to nielen v dialógoch, ale aj v celkovom štýle titulu, pričom najmarkantnejším znakom sú kontroverzné animované efekty, ktoré som napriek prvotnému odporu napokon nechal zapnuté po celý čas a v konečnom dôsledku musím uznať, že je to zaujímavý element, ktorý sa tu výborne hodí.
Ak ste doteraz mali dojem, že hry zo série Need for Speed sú arkádovky ako bič, tak vedzte, že aj toto sa dá posunúť ešte ďalej. Na to, že séria sa posledné roky nestretáva so zdravým rozumom, sme si už tak nejako zvykli. Zjavne jej tento systém vyhovuje a dokáže si po každom vydaní zarobiť aj poriadny balík peňazí.
Relax som si predstavoval úplne inak
Unbound preberá prvky z mnohých starších titulov série. Jedným z nich je systém checkpointov pri pretekaní, ktorý bol novinkou v NFS Heat. Tento mechanizmus sa u mňa nestretol s pochopením a pričinil sa o to, že som začal pociťovať prvé príznaky frustrácie. Počas pretekania totiž musíte prechádzať ohraničeniami checkpointov a keď niektorý z nich miniete, hra vás reštartuje pred tento bod. Pritom v nesmiernom chaose pretekov sa vám často stane, že ho jednoducho miniete. Považujem to za nesmierne obmedzujúce a oveľa viac mi vyhovoval systém, ktorý bol v starších častiach série. Hre, ktorá už aj tak dosť pôsobí dojmom mobilných pretekov, to veľmi nepomáha. No je pravda, že ona možno tak chce pôsobiť a my sa s tým musíme zmieriť.
Počas pretekov sa na vás zo všetkých strán budú valiť policajné hliadky a oponenti vám tiež nič nedarujú, hoci zvyčajne len vtedy, keď to ani sami nechcú. Keď sa vám však podarí úspešne prekonať tieto nástrahy, ešte vždy sa môže stať, že sa čelne zrazíte s vozidlom v neprehľadnom úseku a opäť ste nahratí. Ja som začal optimisticky na strednej obťažnosti, no po niekoľkých hodinách som to jednoducho vzdal s domnienkou, že si budem menej ničiť nervy. Nastavil som si teda obťažnosť na najľahšiu, resp. „Relaxing“, ako je pomenovaná. No poviem vám, že oddych si teda predstavujem úplne inak.
Áno, áno, viem, čo si hovoríte, vzchop sa a nebuď noob! Ale viete čo? Tým to nebolo. Potlačil som svoje ego, priznal si, že v tejto hre evidentne nie som dosť dobrý a skromne som znížil obťažnosť na najľahšiu možnú. Na moje prekvapenie sa nič výrazné nestalo. Oponenti boli rovnako silní a nepostrehol som ani zmenu v správaní polície. Jediné, čo som zaregistroval, bolo, že pri hraní som dostal viac pokusov na opakovanie jednotlivých pretekov v prípade neúspechu, prípadne možnosť, že v pretekoch typu drift bolo potrebné nahrať menej bodov a podobne. Rovnaké zmeny, no v opačnom garde nastali aj po zmene obťažnosti na najťažšiu, pri ktorej som zaregistroval len to, že vozidlo bolo menej odolné.
Policajná agresia a frustrácia
Samostatnou kapitolou v hre sú spomínaní policajti. Tí sú pri pretekoch takmer nevýrazní s výnimkou toho, že vám občas niečo pokazia, ale v momente, keď si zvyknete na chaos, už to nebude až taký problém. Ten nastáva až vtedy, keď vás budú hliadky naháňať po otvorenom svete. Počas toho, ako sa presúvate pretekmi, vám totiž stúpa hľadanosť, pričom v nočnej fáze dňa to ide rýchlejšie. Za každé odjazdené preteky stúpne o určitú hodnotu, pričom maximom je hodnota 5. Tu nastávajú problémy a moja ťažká voľba.
Mohol by som totiž tento mechanizmus absolútne zhodiť a zakopať pod čiernu zem, no to by nebolo fér. Ide o to, že v momente, v ktorom máte najvyšší stupeň hľadanosti, sú policajné hliadky nesmierne agresívne bez ohľadu na vybranú obťažnosť. Ani sa nenazdáte a ide po vás celá kavalkáda, v ktorej hádam s výnimkou tankov nájdete všetko – vrátane vrtuľníka. Nepriatelia v podobe strážcov zákona vám teda nedajú nič zadarmo, čo je v konečnom dôsledku dobré. Konečne nejaká výzva a tieto naháňačky sú aj zábavné. No v spojení s ďalšími rozhodnutiami tvorcov je tento mechanizmus príznakom beznádeje.
Predstavte si, že po dvoch hodinách hrania konečne pokoríte všetky preteky a zostáva vám už len dostať sa do jedného z tzv. „safehousov“. S pátraním na najvyššom stupni to ale vôbec nie je jednoduchá úloha. Postupne sa však naučíte, ako policajtov úspešne striasť, hoci to aj tak bude poriadne tvrdý oriešok, hlavne v počiatočných fázach hry. Zistíte, že kľúčové je vylepšiť si vozidlo tak, aby bolo odolnejšie voči zničeniu, pričom naivne si začnete myslieť, že ste na koni. Potom si však uvedomíte, že ste akurát tak na veľkom omyle.
A tak sa dostávame k ďalšej neslobode pri hraní, pri ktorej bude vaša bezmocnosť narastať rýchlejšie ako plamene, ktoré reprezentujú pátranie. Povedzme, že vlastníte dve poriadne autá, ktoré ste si vyskladali podľa svojich predstáv a podľa toho, na aké preteky sú určené. Hra sa zrazu rozhodne, že vás odmení, no nie je to úžasné? V jednom z eventov vyhráte nové vozidlo. Pokračujete, no na jednom z nelegálnych pretekov vás hra odrazu „prinúti“ jazdiť s týmto čerstvým autom. Funguje to totiž tak, že preteky sú rozdelené na základe skupín vozidiel, čiže konkrétny event môžete absolvovať len s prislúchajúcim typom vozidla podľa jeho úrovne (Tier B, A, A+, S alebo S+), čo je výborná myšlienka. Hra vám teda automaticky prehodí používané auto a vy pretekáte ako o život.
Po úspešnom skončení pretekov zostáva už len to, aby ste sa zbavili policajtov prahnúcich po vašom zatknutí. Vo vrecku máte parádny balík 60-tisíc dolárov a nové vozidlo, ktoré zaparkujete v garáži na konci úspešného dňa. Vyzerá to ako idylka. Problém je však v tom, že na zraz ste prišli s iným vozidlom, ktoré dokonale poznáte, ktoré máte vylepšené a vďaka tomu je aj ako-tak odolné voči enormnému policajnému útlaku. No hra sa sama od seba rozhodne, že vám na policajnú naháňačku ponechá posledné vozidlo, s ktorým ste jazdili, a problém je na svete. Nebuďte teda priveľmi nahnevaní, keď sa vám (pokojne aj niekoľkokrát) stane, že šmahom ruky prídete o niekoľkohodinové úsilie a všetky peniaze, ktoré nemáte uložené v trezore.
Úplne najviac ma však hnevalo, že naháňačky s policajtmi boli niekedy naozaj únavne dlhé a navyše sa opakovali. Keď sa mi konečne podarilo striasť policajných oponentov, jediné, čo zostávalo, bolo pozorné sledovanie minimapy a vyhýbanie sa týmto nepriateľom, aby ma opäť neprenasledovali. Niekedy to nebolo vôbec jednoduché, čo by som nemal hre za zlé. Problém ale bol v tom, že sa mi pravidelne stávalo, že sa policajné auto doslova zjavilo predo mnou a ja som už nemal šancu sa mu vyhnúť, čo znamenalo ďalších niekoľko (desiatok) minút naháňačiek. Keď sa vám niečo podobné stane viackrát za sebou a vy sa pritom potrebujete len v pokoji dostať do svojho úkrytu a uložiť si hru, je to naozaj o nervy.
Ber to s rezervou a život bude ľahší!
Keď už som sa vyplakal, pokračujme k pozitívnejším veciam. Mohlo by sa zdať, že hru z duše nenávidím, ale nie je to pravda. V skutočnosti som sa po akceptovaní vyššie zmienených skutočností aj celkom dobre zabával. Ak beriete Need for Speed Unbound s rezervou a jednoducho sa poddáte jeho pravidlám, nech sú akokoľvek nedotiahnuté, môžete sa aj dobre zabaviť a užiť si ho.
Tvorba postavy je pre potreby pretekárskeho titulu dostatočne detailná a ponúka dosť variácií. Môžete si vybrať pohlavie, etnikum, farbu hlasu a farbu vlasov, pričom k dispozícii máte hneď niekoľko účesov. Vcelku rozmanitá je aj ponuka značkových outfitov a tenisiek, ktoré nasledujú dnešné trendy. Vaša postava tak môže byť poriadny „hypebeast“ a môžete na seba hodiť skutočný „outfit on fleek“. Čo, ako sa hovorí v dnešnom slangu, extrémne cením.
Rozmanitá je aj ponuka vozidiel, v ktorej nájdete od veteránov cez vozidlá typu SÚV až po rýchle športiaky naozaj všetko. Vylepšiť vozidlo si môžete úplne sami podľa svojich predstáv, alebo si viete vybrať z custom upravených áut, ktoré sú síce o dosť drahšie, no zato unikátne. Pri výbere farebných variantov môžete zvoliť aj niečo od komunity, kde nájdete výtvory iných hráčov. Tuning je variabilný po všetkých stránkach, v tomto Unbound jednoznačne vyniká a nie je mu čo vytknúť.
Hrateľnosť je taká, aká je – extrémne arkádová. A keď hovorím extrémne, tak nepreháňam. Autami budete po rozsiahlom Lakeshore City lietať neskutočnou rýchlosťou. Myslím to doslovne. Ak si zvyknete na čudesnú fyziku a príliš sa nebudete pozastavovať nad chýbajúcim realizmom, tak sa budete dobre baviť. Kde-tu sa zasmejete alebo rozčúlite nad bugom, keď sa vaše auto zasekne a nekontrolovateľne odletí do vzdialenosti niekoľkých stoviek metrov. Jazdiť môžete cez sčasti zničiteľné prostredie takmer všade a výnimkou nebudú ani lesné porasty.
V Unbound nájdete niekoľko typov pretekov, ktoré dobre poznáte z predchádzajúcich častí, pričom novinkou sú tzv. Takeover eventy. Ich hlavnou tvárou – tak ako aj tvárou hry samotnej – je známy americký reper A$AP Rocky. Kombinujú v sebe driftovanie s triafaním a rozbíjaním farebných barelov a stĺpikov, za čo dostávate body. Nie je to veľká zmena, ale sú pomerne zábavné a svižné a oproti klasickým driftom dostávajú drobnú pridanú hodnotu. Ak vás baví driftovanie, nebudete sa nudiť.
Keď som už spomenul driftovanie, v hre je kladený dôraz na to, aby ste mali správne auto na tento typ pretekov, čo musím oceniť. Pri všetkom tom nonsense, ktorý sa na vás valí zo všetkých strán, je to naozaj pekný detail. Každé vozidlo sa dá upraviť buď na šmyky, alebo naopak, keď bude na trati držať ako prikované, čo sa môže hodiť na iné typy pretekov.
Lakeshore City je dostupné v celej svojej kráse aj v multiplayeri, ktorý ponúka rovnaké možnosti ako hra pre jedného hráča. Tiež môžete na mape zbierať rôzne zberateľské predmety, plniť výzvy a zarábať peniaze. Robíte prakticky rovnaké činnosti ako v singleplayeri, akurát tentokrát vám dajú zabrať živí oponenti.
Prvotriedny vizuál je v kontraste s prvoplánovým príbehom
Grafika hry je vďaka Frostbite enginu naozaj nádherná, hlavne vtedy, ak si môžete dovoliť maximálne nastavenia s prvkami ray tracingu. Najmä pohľad na nočné Lakeshore City je skutočnou pastvou pre oči. Unbound je aj dobre odladený, na mobilnej RTX 3060 bežal na FullHD rozlíšení na najvyšších detailoch v plynulých 60 FPS. Moja zostava si poradila aj so 4K rozlíšením, hoci už na menších detailoch, pričom snímkovanie sa usadilo stabilne na hodnote minimálne 30 FPS, čo bolo pre potreby hrania na TV dostačujúce.
Keď už spomínam TV, takmer celý čas som Unbound odohral takýmto spôsobom s pripojeným Dualsense ovládačom, pričom neboli potrebné žiadne ďalšie nastavenia, len pripojenie ovládača cez bluetooth. Jediná drobnosť, ktorú som zaregistroval, bola, že v hre bol ovládač signalizovaný ako Xbox gamepad.
Príbeh je taký, ako by ste čakali – plytký ako tanier. Celá zápletka sa točí okolo zrady jedného člena vášho tímu, pre ktorého prídete na začiatku hry o všetko a začínate od nuly. Dobrému dojmu nepridávajú ani trápne dialógy a patetické výkony hercov, ktorí niekedy pôsobia, akoby len bez emócii čítali scenár z papiera, no inokedy sú zasa až príliš premotivovaní. Možno sa iba chceli prispôsobiť kresleným tváram postavičiek, ktoré majú tiež veľmi obmedzenú škálu emócií, ktovie.
Prestrihových scén je minimum a väčšina diania sa odohráva cez telefonáty, vďaka čomu je hrateľnosť pomerne svižná – napokon, nič nehovoriaci príbeh môže byť pokojne vyrozprávaný aj takto na pozadí. Hranie vám bude spríjemňovať súčasná hudba z prostredia hiphopového subžánru Trap v sprievode elektronickej muziky, takže je subjektívne, či vám sadne, no ja som s ňou nemal žiadny problém.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Need for Speed Unbound 2022
- Platforma: PC
- Žáner: preteky
- Vývojár: Criterion Games
- Vydavateľ: Electronic Arts
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: EA
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- RECENZIA: Atomic Heart - Utópia Sovietskeho zväzu zmietaného vzburou robotov 28. feb 2023
- RECENZIA: High on Life – All-in na humor 25. dec 2022
- Toto je 6 tipov na netradičné vianočné darčeky, ktoré potešia každého hráča 15. dec 2022
- Toto je 15 najlepších hier pre PS5, ktoré potešia aj ako vianočný darček 12. dec 2022
