Thief - Recenzia

 

Postarší hráči, hlavne tí, ktorí sa vyžívajú v stealth hrách, kde musíte menej strieľať a viac rozmýšľať, vyrastali na hrách, medzi ktoré patrila určite aj séria Thief. Od jej posledného dielu Deadly Shadows z roku 2004 uplynulo už desať rokov a zlodej medzi zlodejmi – Garret sa vracia, aby nám pripomenul, že nič z vášho bohatstva nie je v bezpečí: „Čo je vaše, je moje.“

Aj keď Thief séria nikdy nebola hrou, ktorá by si získala pozornosť, akej sa dostáva iným hrám, mala svoju veľmi veľkú fanúšikovskú základňu, ktorá hltala každý diel plným hrdlom. Počas desiatich rokov absencie Thiefa sa toho stalo dosť veľa a na rad prišla nová generácia hráčov, ktorej už hardcore stealth hry hovoria oveľa menej. Eidos Montreal sa do tohto risku aj tak rozhodol pustiť a na jar 2009 bolo nové pokračovanie Thiefa oficiálne odhalené. Komunita jasala, vývojári sa tešili zo záujmu, ktorého sa im dostávalo, a tak všetko nasvedčovalo tomu, že nový Thief s poradovým číslom štyri bude plnohodnotným pokračovaním série a prinesie skalným fanúšikom série, ale aj novej generácii hráčov presne to, čo sa od Thiefa očakáva. Prečo by aj nemal? Prezentačné screenshoty a videá vyzerali úchvatne, časté rozhovory s vývojármi odhaľovali prvky hry, na ktoré sa všetci tešili, teda neostávalo nič iné, ako si počkať na vydanie, podľa všetkého zatiaľ najlepšieho Thiefa, aký kedy vyšiel.

Thief, zlodej, hra bude predsa o kradnutí, však?

Bohužiaľ, nie. Respektíve, v hre sa určite nakradnete dosť a dojmy po úvodnom zapnutí snáď aj naznačujú, že sa bude kradnúť vo veľkom. No všetko sa to rýchlo zmení. Asi do polovice hry sa Thief naozaj snaží vyzerať, ako keby bola hra hlavne o kradnutí, ale postupne zisťujete, že kradnúť sa vám už ani nechce a pomaly v tom nevidíte zmysel.

Aby som vás uviedol do obrazu, začneme pekne po poriadku. Nachádzame sa vo veľkomeste The City, kde Master Thief Garret už roky predvádza svoje zručnosti kradnutia a prenikania do miest, kde by sa nikdy nijaký nežiaduci človek nemal dostať. Ako obvykle, ste najatí na pomerne klasickú úlohu ukradnutia určitého predmetu Barónovi mesta, pri ktorej vám má asistovať, dá sa povedať vaša žiačka Erin, ktorá už dávno stojí na vlastných nohách a momentálne sú si so svojím „mentorom“ odcudzení. Misia ich však opäť spojí, žiaľ, hneď aj rozdelí. Erinina nerozvážnosť a ľahkomyseľnosť dostane dvojicu do ohrozenia a pri rituále prebiehajúcom pod sklenenou strechou, kde sa nachádza mystický objekt vyžarujúci svetlo, ktorý má dvojica získať, sa trocha pohašteria. Situácia sa zvrtne a Erin sa prepadne cez sklenenú strechu priamo do stredu rituálu, čo má za následok výbuch. Garett stratí vedomie, Erin je podľa všetkého mŕtva, artefakt nezvestný. Prebúdzate sa o rok neskôr v meste, na pokraji rebélie, kde panuje epidémia smrtiacej nemoci.

Takto nejako vyzerá začiatok nového Thiefa. Síce sme boli zakomponovaním mystického artefaktu monštruóznej sily do hry ako Thief prekvapení, ale vtedy nám to neprišlo ako zlý nápad. Zlý nápad by to možno ani nebol, keby sa intrigy, fantasy prvky, politika a divné nové nápady nestali ťahúňom hry a nahradili tak základný prvok, ktorým má Thief reprezentovať – kradnutie. Nevieme teda ako vy, ale my od hry ako Thief očakávame kradnutie, kradnutie a ešte viac kradnutia a zbierania trblietavých šperkov a mincí. Nehovoriac snáď ani o tom, že by človek chcel v takejto hre naozaj mať pocit ako slávny Garret vyberá obrovské truhlice plné zlata, či vybielenie trezorov boháčov. Nič podobné sa ale nekoná. Počas misií dookola zbierate až do konca hry trápne svietniky, postriebrené čaše, sem tam nejaký ten šperk či vzácny obraz. Toto je ten slávny Master Thief Garret? Pfff. Je pravda, že v jednej z posledných misií vykradnete slávny trezor najstráženejšej pevnosti The City, tu ale prichádza zakomponovanie „úžasného“ príbehu a fantasy prvku. V celom obrovskom trezore nájdete len jediný maličký kúsok fragmentu mystického artefaktu, okolo ktorého sa celá hra točí.

Outlast v Thiefovi? Počkať, čo?

Ako sme už spomínali, The City sa topí v smrtiacej chorobe „The gloom“, ktorú podľa všetkého vie vyliečiť práve daný artefakt. Od vášho návratu do mesta mávate niečo ako halucinácie, v ktorých k vám prehovára Erin, ktorá je podľa vašich informácií mŕtva. Neskôr v hre na základe týchto halucinácií putujete do opusteného psychiatrického zariadenia. Pri tejto misii sme si naozaj lámali hlavu, čo v hre Thief robí. Nepopierame, že misia má famóznu atmosféru opustenej psychiatrickej liečebne, a ako taká je spracovaná naozaj parádne, no nemá v Thiefovi čo robiť. V celej obrovskej liečebni nie je okrem strašidelných zvukov živej duše, a tak hodinu beháte po prázdnej liečebni a len si zbierate predmety, ktoré tam ostali. Po hodine bezcieľneho behania a zbierania sa konečne dostávate do podzemia, kde prichádza na rad ďalšia absolútne nelogická novinka v Thiefovi – monštrá. Monštrá predstavujú, prosím pekne, formu mutantov, ktorým je v princípe absolútne jedno, či niečo kradnete, ak ich necháte na pokoji. Okrem toho nepotrebujú oči, aby vás odhalili. Pre orientáciu a odhalenie hrozieb používajú iba sluch, čiže vás počujú nech ste hocikde v ich okolí a nedávate si pozor. Pre spresnenie chceme ešte raz podotknúť, že všetky spomenuté prvky sú spracované naozaj skvelo, ale nie pre hru, ktorá nesie názov Thief. V podstate sa dá prechádzanie hrou prirovnať k Hitmanovi. Síce sem-tam počas levelu niečo ukradnete, aby ste si mohli výbavu vylepšiť, ale eventuálne vás vaše misie vždy nevedú ku kradnutiu, ale intrigám, fantasy "blábolom" a dokonca BOSS SÚBOJU! Kradnutie tak namiesto cieľa príde ako z núdze cnosť. ČOŽE?!

Grafika, hudba, gameplay, nie je snáď čo vytknúť

Aj keď vývoj hry netrval práve krátko, Eidos sa na novú generáciu konzol pripravil úctyhodne vzhľadom na veľkú časovú priepasť od začiatku vývoja. Grafika hry je na vysokej úrovni a odprevádzaná skvelým spracovaním mesta, dodáva hre ozajstnú a nezameniteľnú Thief atmosféru, kde sa naozaj cítite, že toto je vaše mesto, mesto hodné Master Thiefa Garetta. PS4 verzia beží v 1080p viac-menej plynule, menšie problémy má iba zopár scén, kde FPS popadnú na pár zlomkov sekundy, ale, našťastie, to nie sú nikdy situácie, kedy by vás to stálo život, alebo zlyhanie v misii. Konzoly okrem dobrého gameplayu, bohužiaľ, vniesli do hry aj obrovské mínus, naozaj otravné loadingy. Samotné The City je rozdelené do niekoľkých mestských častí. Pri prechode z jednej časti do druhej vždy očakávajte loading. To by nebolo nič strašné, keďže hlavné prechody medzi štvrťami sú pekne označené a vždy viete, kedy opúšťate danú oblasť mesta a vstupujete do inej. Keďže sa rozprávame o Garettovi, ten málokedy používa brány, dvere a hlavné vchody. Po meste sa tak okrem ulíc viete pohybovať ako správny Thief v tieni a v zákryte striech a balkónov, vysoko pred zrakmi hliadkujúcich stráž mesta. Tu sa naskytujú dva problémy. Prvým je niekedy mierne problematické zoskakovanie z vyšších miest na tenké trámy, kde podľa vás úspešnom doskoku často spadnete, čo má za následok buď smrť, alebo vyvolanie nežiaducej pozornosti. Naozajstným tŕňom v oku, sú okná. Ako správny zlodej máte možnosť vlámať sa do naozaj veľkého množstva bytov skrz okná. Problémom je, že existuje veľa bytov, ktoré susedia s vedľajšou štvrťou, a keď ste vliezli do okna z jednej strany, môžete vyliezť druhým oknom v inej štvrti mesta. To je síce skvelá skratka, nebyť tých loadingov. Dokonca aj to by sa dalo prehliadnuť, keby takéto okná susediace s inou štvrťou a vyžadujúce si tak načítanie, boli nejakým spôsobom označené. Do bežných okien totiž klasicky vkĺznete a vykĺznete bez problémov. Práve vďaka tomu sa potom často naskytujú situácie, kde sa bežne ocitáte tam kde nechcete. Raz sa nám dokonca stalo, že sme omylom štyrikrát za sebou vošli do zlých okien, čo malo za následok osemloadingov (pri vchode a opätovnom východe).

Čo sa týka Garetta, aj keď si pri prechádzaní hry pripadáte skôr ako agent než zlodej, jeho výbava a možnosti upgradovania a nakupovania výbavy sú rozmanité a o utrácanie peňazí naozaj nebude núdza. Mnoho druhov šípov, vylepšenia luku, výbavy či Focus ability, máločo z toho vás vyjde lacno. Keď už sme spomenuli Focus, tak ten bude vaším najlepším priateľom, ak sa nerozhodnete pre hardcore náročnosť, a teda jeho vypnutie. Garett disponuje touto schopnosťou, ktorá mu pomáha orientovať sa v priestore, respektíve vyjasniť si váš cieľ a smer cesty. Po zapnutí schopností sa vám výrazne zviditeľnia dôležité predmety a zariadenia vo vašej blízkosti, často aj nástrahy a pasce. Je však rozumné ním šetriť, keďže sa používaním „vybíja“. Inak je celá hrateľnosť veľmi prirodzená a tiene, vyvýšené plošiny sa stanú vaším druhým domovom. Layout levelov je týmto stránkam výborne prispôsobený a pohybovanie sa nimi je tak plynulé a pri troche taktiky a rozumu sa pre vás stane okolie vašou zbraňou.

Čo sa týka hudobnej stránky hry, tú naozaj zvládli autori na jednotku. Aj keď Thief nedisponuje nejakým epickým hudobným soundtrackom, ktorý by sa vám vryl do uší, zakomponovanie ambientnej hudby do hry na báze akcie a reakcie je snáď tým najlepším, čo sme mali v poslednej dobe možnosť vidieť, respektíve počuť.

Koniec dobrý všetko dobré? Kiežby...

Koniec skôr zlý, inak všetko dobré. Chlapci z Eidos Montrealu si na seba zobrali naozaj veľké riziko, ktoré sa im v podstate vyplatilo. Thief číslo štyri sa predajmi nemusí hanbiť, ale hra išla očividne štýlom, ktorý sa nie všetkým páči. Asi najtrefnejšie vyjadrenie kvality nového Thiefa je v nasledujúcich slovách: „Nové pokračovanie, teda reboot Thiefa je skvelá hra, ale nie veľmi dobrý Thief.“ Týchto pár slov naozaj vystihuje celú hru perfektne. Zatiaľ, čo skalní fanúšikovia série čakali pokračovanie Thiefa, dostalo sa im „nového Thiefa“, ktorý určite nie je zlý, ale nie je to „The Thief“. Opakuje sa tak podobná situácia, napríklad pri Assassins Creed IV: Black Flag, ktorý bol ako hra skvelá, ale za samotným názvom „Assassins Creed“ a myšlienkou série mal pramálo. Krok priniesť do Thiefa takéto novinky nie je úplne nepochopiteľný. Vydavateľstvá majú dnes často problémy zaujať a Eidos podľa všetkého nechcel riskovať vývoj „klasického starého Thiefa“ pre skalnú komunitu a hardcore hráčov, ale pridal tak mnoho nových prvkov, ktoré síce ničia klasický koncept hry Thiefa ako takého, no na druhej strane oslovili dnešnú generáciu a dostali sa do povedomia oveľa širšej škály hráčov, ako by tomu bolo pri „iba“ pokračovaní oldschool Thiefa.

Nehľadiac na to, či ste starý fachman, alebo nováčik v sérii, ak vás aspoň trochu zaujíma daný štýl, ktorý Thief ponúka, hru si užijete. Noví hráči si ju užijú síce oveľa viac ako starí, ktorí budú dosť sklamaní, no hra ako taká určite za pozornosť stojí. Starým hráčom tak odporúčame k hre pristupovať ako k novému titulu a zabudnúť, že hra nesie názov Thief. Bude to oveľa lepšie. Poslednou otázkou, ktorá si žiada odpoveď je, či sa takáto hra má hodnotiť ako hra samotná, alebo ako hra v pokračovaní už zabehnutej série. Aj keď je to reboot po desiatich rokoch, hra na jej nešťastie nesie predsa len názov Thief, a tak sme k nej ako recenzenti aj v tomto duchu od začiatku pristupovali, a preto aj ako pokračovanie série v podstate zlyhala.

Informácie o hre

Game Cover GameExpres.sk - predaj hier - hry pre PC a konzoly
Thief
Platforma: PS4
Žáner: Stealth
Výrobca: Eidos Interacative Montreal
Distribútor v GB: Square Enix
Distribútor v SR: Cenega
Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Zaujala vás táto hra? Objednajte si ju na GameExpres.sk

Naše hodnotenie

70%
 
"Nové pokračovanie, teda reboot Thiefa je skvelá hra, ale nie veľmi dobrý Thief"
  Klady
  • vizuálna stránka hry
  • atmosféra
  • prepojenie zvukovej stránky s dianím sa v hre
  Zápory
  • loadingy
  • viac agent ako zlodej
korekcia: Petra Hladíková
 
 

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

 
 
 
 
 

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk