Detroit: Become Human – Recenzia

Detroit: Become Human – Recenzia

Po spustení hry ma privíta už familiárna tvár Chloe, blonďavého, atraktívneho androida, vôbec prvého modelu v Detroite. „Nemôžem sa dočkať, až uvidím, aké rozhodnutia spravíš dnes,“ oznámi mi s úmevom. Podobne ako všetko v hre, aj ona je len fiktívna, no pôsobí prirodzene, uveriteľne... živo.

Detroit: Become Human sa otázkou, čo je a čo nie je živé, zaoberá do hĺbky a stavia na tom osudy trojice robotických protagonistov. Každý z nich je síce odlišný, ide vlastnou cestou a sleduje svoju agendu, no Detroit je jednoducho malý na to, aby ich sa ich osudy neprepojii. A možno len preto, aby sa o chvíľu opäť, a teraz už nadobro, rozdelili – smerovanie príbehu nie je vždy úplne nepriehľadné, no pokiaľ ide o interakciu hlavných postáv medzi sebou, štúdio Quantic Dream odviedlo znamenitú prácu.

Recenzia je bez spoilerov. Článok je napísaný s ohľadom na váš maximálny zážitok z príbehu.

Z herného príbehu som mal dojem, že je celkom na mne, aby som si vybral, ktorá postava je tou hlavou. Hoci Kara v dynamizovaní príbehu za Connorom a Markusom zaostáva, neprekážalo mi to. Všetko do seba pekne zapadá, čo, samozrejme, nie je žiadnym prekvapením. Kapitoly hlavných postáv sa striedajú, ovplyvňujú sa navzájom a keď sa priamky konečne pretnú, pôsobí to nenútene a vierohodne.

Detroit: Become Human nemá, ako to zvyčajne býva, jednotný motív. V rovnakej miere je o láske k inej bytosti, ako aj o odvahe za túto lásku bojovať, je o priateľstve, loajálnosti, ba dokonca zmene. Androidi v hre nepôsobia ako umelé, človekom skonštruované bytosti. Boli by od nás na nerozoznanie, nebyť LED indikátora na spánkoch hlavy. Detroit sa možno hráča nepýta na odpoveď na otázku, či je robot, ktorý vyzerá ako človek a správa sa ako človek automaticky ľudskou bytosťou – pretože na tom, že odpoveď je kladná, Quantic kompletne postavil premisu tohto titulu – ale dáva nám do rúk slobodu voľby. Scenár do značnej miery píše samotný hráč a možných kombinácií je naprieč zhruba 12-hodinovou odyseou naozaj veľa. Možnosť opätovne prejsť konkrétnu kapitolu a rozhodnúť sa inak je dostupná až po prejdení hry, pripravte sa teda na to, ža vaše chyby sa s vami po prvýkrát potiahnu až do konca.

Smrť postáv je zaujímavou, ale aj nebezpečnou novinkou

Pokiaľ ide o mňa, dokážem žiť s neúspechom v QTE eventoch, ktoré by si Detroit často mohol odpustiť, a ak ma za to hra potrestá, budiž. Prísť však nadobro o hlavnú postavu a pripraviť sa o pôžitok z rozvíjania jej príbehu ale na mňa pôsobí ako prehnane extrémne mechanika, obzvlášť, keď smrť postavy nemusí nutne dodať hre nový príbehový rozmer. Jednoducho prídete o obsah; a pokiaľ si zvolíte tú náročnejšiu z dvoch dostupných herných obtiažností, mali by ste sa na takúto možnosť psychicky pripraviť.

Detroit: Become Human je v súčasnosti najambicióznejším titulom v histórii francúzskeho Quanticu. Táto veľkolepá interaktívna dráma (mimochodom, žáner, ktorý vytvoril samotný Quantic) je, čo sa týka kvality spracovania, mimoriadna. Modely postáv, nadabované a „mokapované“ skutočnými hereckými hviezdami, sú uveriteľné, prirodzene pôsobiace a nemyslím si, že daní umelci by to naživo zvládli lepšie. Kvalitou, s akou sa vývojárom podarilo zachytiť realitu a pretaviť ju do virtuálnej alternatívy, je v rámci histórie štúdia bezprecedentná. Fanúšikovia tvorby od Quantic Dreams sa teda môžu po vizuálnej stránke tešiť na zatiaľ najepickejší zážitok.

Samozrejme, takéto chvály platia len v prípade, že vám neprekáža stráviť značnú časť hry pozeraním sa namiesto hrania. Takéto interaktívne filmy jednoznačne nie sú pre každého, ale to je už predsa dobre známa informácia, odkedy do siene slávy hier na systémy PlayStation vstúpili Heavy Rain či Beyond: Two Souls. V porovnaní s predchodcami je však Detroit, z hľadiska hrateľnosti, dynamickejší – inak povedané, už sa tam toľko nekecá a hráč má väčšie pole pôsobnosti. Aj keď sa, bohužiaľ, mnohé gameplay momenty obmedzujú na držanie pohybovej páčky a prípadné doplňujúce stlačenie niektorého z tlačidiel.

Mediálnu hviezdu Karu trochu zatieňujú zvyšné postavy

Ako teda väčšina znalých hráčov už určite uhádla, kvalitatívne ťažisko hry spočíva na ramenách Kary, Connora a Markuse, trojice hlavných hrdinov, prostredníctvom ktorých vás hra kŕmi jedlým príbehom. Ani jeden z charakterov nie je napísaný zle a každý vo vás zaručene zanechá stopu, hoci je pravdou, že som sa po dohraní hry neubránil pocitu, že Kara, ktorá, paradoxne, vývoj Detroitu odštartovala ako hlavná aktérka slávneho PS3 tech dema z roku 2012, ťahala oproti Connorovi a Markusovi za kratší koniec. Možno však ide len o moje subjektívne sympatie; najviac zo všetkých mi k srdcu prirástol práve policajný android Connor, prvá hrateľná postava, a to do veľkej miery vďaka jeho sekundantovi, poručíkovi Hankovi, ktorého stvárnil slávny Clancy Brown (Vykúpenie z väznice Shawshank, Vesmírna pechota, Thor: Ragnarok či Warcraft). Podarená dvojica v štýle „namosúrený policajt s averziou voči robotom“ a jeho vecný, no čoraz viac ľudskejší parťák by si, aj s nekonečným doťahovaním sa, pokojne zaslúžila aj vlastnú hru. Večná škoda seriálu Almost Human...

Ak sa vám zdalo, že doteraz ste nepostrehli ani jedno väčšie negatívum, máte pravdu. Detroit síce nie je bezchybný a najmä často nemožná herná kamera či otravné QTE by o tom vedeli rozprávať, no v porovnaní s vysokou kvalitou ponúkaného obsahu ide o veci, nad ktorými som ochotný mávnuť rukou. Čo ma už iritovalo o niečo viac bola skutočnosť, že záverečné titulky neprišli až po zodpovedaní všetkých otázok, ktoré prirodzene vyplynuli zo scenára. Čakal som možno iný, na informácie bohatší záver, ale budiž. Keď zhasla obrazovka pri poslednej scéne, bol som po troch dňoch večerného hrania emocionálne rozsekaný. A pokiaľ ide o hru od Quanticu, neuspokojím sa s ničím iným.

Naše hodnotenie

Detroit: Become Human je hrou superlatívov a oficiálne prvého hlavného menu, ktoré s vami koketuje. Quanticu sa po štvorročnej práci podarilo nastaviť kvalitatívnu latku svojej tvorby o niekoľko stupienkov vyššie.

Klady

  • pútavý a napínavý príbeh
  • výborné herecké obsadenie
  • uveriteľné hlavné postavy schopné vyvolať emóciu
  • citeľná atmosféra hry a skvelá vizualizácia futuristického Detroitu
  • kvalitný dabing a české titulky
  • dĺžka hry presahujúca 12 hodín
  • opätovne hrateľné+ Väčší herný zážitok (viac gameplay) než v Beyond: Two Souls
  • realistický pohyb, mimika a gestikulácia postáv

Zápory

  • nemožnosť opakovať kapitolu je frustrujúca
  • často zbytočné QTE eventy, ktoré rušia zážitok z akcie
  • kamera je niekedy naozaj nemožná
  • koniec hry nezodpovie všetky otázky
  • ak vám zomrie postava, fakt vám to pokazí deň

Informácie o hre

Detroit: Become Human

Detroit: Become Human 2018

Detroit: Become Human noir thriller odohrávajúci sa v americkom meste Detroit v nie veľmi vzdialenej budúcnosti. Jeho ulice nemusia vyzerať na prvý pohľad nijak zvláštne, ale vykračujú si po nich roboti - androidi. Vyzerajú presne ako ľudia a vykonávajú ťažké práce, ale slúžia aj ako opatrovatelia, záhradníci, sestričky, učiteľky a úradníci. Príbeh sa odvíja od neobjasneného incidentu, ktorý sa podpísal na ich správaní. Niektorí jednoducho zmizli, pri iných bolo pozorované zvláštne správanie a dokonca začali prejavovať známky emócií. Chýry o deviantných androidoch sa šíria a zdá sa, že nikto nevie, čo sa to vlastne deje.

  • Platforma: PlayStation 4
  • Žáner: Interaktívna dráma
  • Výrobca: Quantic Dream
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony

Trailer GameExpres.sk

Korekcia: Mário Lorenc

Prečítajte si aj:

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk