RECENZIA: NHL 20 - Stále jedna a tá istá pieseň s názvom Frostbite

RECENZIA: NHL 20 - Stále jedna a tá istá pieseň s názvom Frostbite

Viete, čo je v živote jeden z najčudnejších pocitov? Keď pre vás niekto niečo robí a vy očakávate tak trochu iný výsledok. O finálnom rezultáte s vami ani nekomunikuje a neustále si ide svoje. Na konci dostanete dobre odvedenú prácu, na ktorú nemôžete povedať ani krivého slovka. Stále dúfate, že daná osoba príde na to, čo chcete, naozaj sama. A keď jej to nakoniec začnete všemožne prízvukovať, neustále dostávate rovnaký výsledok s úsmevom na perách, ako by sa nič nedialo. Ja takýto pocit zažívam už niekoľko rokov. Stále tajne dúfam, že EA Sports do NHL prinesie engine Frostbite namiesto patetických režimov, ktoré v konečnom dôsledku neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu. A teraz tá najdôležitejšia otázka - hádajte, ako sa cítim tento rok?

EA Sports začína byť ako obohraná platňa

Každý jeden rok tu máme nové a nové športové videohry. Medzi moje obľúbené stálice patrí FIFA a NHL. FIFU si vždy veľmi rád zahrám cez Origin, resp. EA Access, no do NHL sa snažím ísť vždy, keď vyjde. Hoci od roku 2017 čakám na to, že engine Ignite pôjde do „večných lovísk“ a nahradí ho Frostbite, čakám márne. Čakám tak dlho, až som pri recenzovaní NHL 20 začal presviedčať sám seba, že ho tá hra ani nepotrebuje. A verte či nie, pravda je niekde uprostred. No poďme radšej pekne poporiadku.

Po spustení NHL 20 som bol veľmi milo prekvapený z používateľského prostredia. Už minulý ročník bol na dobrej ceste, no tento je v tomto ohľade PERFEKTNÝ. Stále viac a viac mi animácie menu a grafická interpretácia pripomínajú staré dobré NHL 98. Tento ročník prichádza s veľmi dobrým rozhraním a dovolím si tvrdiť, že ide o jedno z najlepších menu v tejto videohernej sérii, ak nie v športových hrách vôbec. Počas inštalácie a sťahovania dát hry (približne 30GB) som dostal možnosť zahrať si prípravný zápas kopírujúci minuloročné finále Stanleyho pohára.

Dovidenia Eddie a Doc!

A tak som si povedal, že si čakanie na plnú hru predsa len nejako skrátim. Hneď po spustení zápasu ma prekvapilo, že moja obľúbená dvojica komentátorov Eddie Olczyk a Doc Emrick sú fuč. Ich púť vo svete NHL skončila a rovnako tu už nenájdeme ani televízne logo NBC. Hlavným komentátorom sa stal Ray Ferraro. Ten je z minulých NHL známy skôr ako tretí komentátor a tak vám jeho hlas môže prísť pomerne známy. Tzv. "Play-by-play" komentátorom sa stal James Cybulski. Hoci sa z nových komentátorov a hlášok teším, stále mi je akosi smutno za mojou obľúbenou dvojicou a TV vizuálom.

Na druhej strane, „nováčikovia“ v komentovaní sú pomerne dynamickí, výborne komentujú každú situáciu a pohotovo reagujú aj na tie najmenšie detaily. Ak napríklad vyhodíte puk mimo ihriska, James poznamená, že niekto v hľadisku mal dnes svoj šťastný deň. Z tohto som bol zo začiatku celkom „paf“, až dokiaľ to James nezopakoval asi trikrát a ja som začal premýšľať o tom, koľko šťastlivcov je práve na mojom štadióne. Predsa len, úvod zápasu s natočenými živými postavami prinášal do NHL tak trochu príjemnejšie prostredie.

Režimov je tu kopec, no nesadnú každému

Dlhé roky bol mojím obľúbeným režimom Be a Pro, kde som sa mohol vypracovať, ako sa v NHL vraví, „From Zero to Hero“. V tomto režime ovládate jedného hokejistu, musíte plniť úlohy trénera a len staticky sledujete, čo sa deje okolo vás. Samozrejme, do deja na ľade zasahujete, ale človek je limitovaný hlúpymi spoluhráčmi či trénerom, ktorý ho pokojne nechá sedieť na lavičke. FIFA má už od roku 2017 príbehový režim, ktorý je urobený výborne. Obsahuje cutscény vťahujúce hráča do deja a máte aj možnosť voľby, hoci často len na oko. Spomínaný režim by som v NHL prijal všetkými desiatimi. Be a Pro ma na začiatku svojej existencie bavilo, ale každý rok je to v podstate o tom istom a bez nejakých väčších inovácií. A tak som naň tento rok na zanevrel.

Potešil ma však manažérsky mód, ktorý obsahuje kopec vylepšení. Vo svojom mužstve musíte udržiavať dobrú morálku, ale pozor si treba dať aj na chémiu medzi hráčmi. Hoci najmete do tímu hviezdu, nemusí to medzi hráčmi iskriť správnym smerom a možno s horším hráčom nakoniec dosiahnete lepšie výsledky. Staráte sa o trénerov, skautov, uzatvárate zmluvy, vyhadzujete hráčov, staviate a rozširujete štadión a do toho na vás majú vaši nadriadení veľké požiadavky. A vám z toho ide vybuchnúť hlava!

Ako ste si isto mohli všimnúť, v predchádzajúcich vetách bol spomenutý systém chémie. V NHL 20 sme sa dočkali obrovskej zmeny. Všetko musí do seba zapadať a pri výbere tak bude treba brať ohľad nielen na hráčov, ale aj na zamestnancov a celkovo na všetko, čo sa na štadióne a aj mimo neho deje. Nebude to teda jednoduché, no za to to bude naozaj zábavné a verte či nie, naozaj to stojí za to. Jediné, čo mi na tomto režime prekáža, je ovládanie gamepadom. Manažérske hry mám veľmi rád a k nim patrí aj rýchle preklikávanie sa medzi štatistikami, hráčmi a rôznymi obrazovkami, no to v NHL 20 ide veľmi krkolomne a pomaly. Na druhej strane, v spomínanom režime som vybláznil ako nikdy predtým.

V hre nájdeme aj iné režimy, ktoré môžeme poznať z predchádzajúcich ročníkov. Ide napríklad o Ligu majstrov, novinku „Squad 3 Battles“, starý dobrý HUT, priateľské zápasy či online mód. Stále mi tu však chýba možnosť vytvorenia vlastného turnaja, ktorý by mi suploval chýbajúce majstrovstvá sveta. A ak vám tento mód chýba tak ako mne, jedinou možnosťou zostáva zobrať si papier, pero, nakresliť tabuľku a hrať svoj vlastný šampionát s pomocou exhibičných zápasov. Zvyšné módy sa hru snažia oživovať, dopĺňať a prinášať nový dych do hry. Ten by však podľa môjho skromného názoru priniesol skôr engine Frostbite.
Sľuby sa sľubujú a aj plnia! A možno sa aj blázni radujú...

Vývojári sľubovali, že brankári sa dočkajú novej a vylepšenej umelej inteligencie. A to je pravda. Už sa tak často nestane, že brankár prihrá súperovi rovno na hokejku, ale ak požiadate o prihrávku, vyhodnotí, či to má naozaj zmysel, čo je naozaj skvelé. Hráči sa stavajú o niečo lepšie a prihrávanie nie je už taká hračka ako kedysi. Dokonca aj rozhodcovia pískajú o čosi reálnejšie a tak si dvakrát rozmyslíte, či naberiete súpera drsne na mantinel, alebo budete radšej hrať čistejšie.

Nové animácie hre naozaj pomáhajú

Do hry sa dostalo niekoľko nových animácii striel hráčov, vyzerá tak oveľa lepšie a najmä reálnejšie. Rovnako som si všimol, že hráči sa pohybujú krajšie a čistejšie bez častých zásekov v cutscénach, hoci aj tu sem-tam narazím na naozaj hlúpy a smiešny glitch, keď sa hráč točí na mieste, prípadne rozhodca s hlúpym výrazom po strelení gólu odcúva cez celé ihrisko. Najviac však podľa mňa v grafickom zobrazení titulu chýba engine Frostbite. Tváre hráčov sú strnulé a mimika vyzerá skôr tak, ako keby dostavali neustále kŕče. Veľa animácií tvárí je priam až smiešnych a pripomínajú mi hororové filmy z 80. rokov. Tie smiešne úškrny či animácia cmúľania chrániča na zuby je fajn, ale tým ma tvorcovia nepresvedčia. Nie tento rok. Z diaľky sa dá na hru dívať bez problémov, no v momente, keď príde rad na scény medzi zápasmi, nedá sa na hráčov pozerať. Vylepšenia sa dočkali aj diváci, ktorí dostali nové animácie a možnosti fandenia. Ide o milé prekvapenie, keďže v predchádzajúcich ročníkoch boli skôr na smiech.

Naozaj skvelé sú opakované zábery. Odhliadnuc od niektorých vecí sú urobené výborne, akčne, dynamicky a ak dáte pekný gól, tak si ho radi vychutnáte ešte raz. S týmto sa naozaj tvorcovia vyhrali na jednotku. Musím povedať, že na opakované zábery sa vždy teším a na rozdiel od minulých rokov ich už neprepínam.

Po hudobnej stránke tu nájdeme klasické NHL odrhovačky, ktoré sa do hry hodia. Určite by som vyzdvihol napríklad The Black Keys, Fitz and the Tantrums či Jagwar Twin, no zatiaľ ma žiadna z pridaných melódii príliš nechytila. Uvidíme, či sa to časom zmení a či nejaká pieseň z NHL 20 doplní môj hudobný playlist na Spotify.

Naše hodnotenie

NHL 20 je vo vrcholnej forme, to sa jej odoprieť nedá. Všetko nasvedčuje tomu, že ide o jednu z najlepších simulácií hokeja, aké boli doposiaľ vyrobené. To ale neospravedlňuje fakt, že EA Sports kašle na svojich PC fanúšikov a rovnako na to, že séria potrebuje vylepšenú grafiku ako soľ. Tváre hráčov často vyzerajú ako zo zlého filmu, hru trápi niekoľko grafických glitchov či absencia obľúbených módov z minulosti. Tvorcovia sa snažia zo starého enginu „vybúchať“ maximum, no stojí to za to? Ak by som mal hodnotiť NHL 20 bez ohľadu na predchádzajúce ročníky, tak ide o bombovú hru, keď sa však obzriem dozadu a vidím NHL 19, premýšľam, prečo nám to vývojári vôbec robia. Aj napriek týmto negatívam vám ju však jednoznačne odporúčam zakúpiť, a to dokonca aj vtedy, ak vlastníte predchádzajúci ročník (to sa pri tom minulom povedať nedalo). Nové animácie, vylepšenia v režimoch a ďalšie novinky posúvajú NHL opäť o kúsok dopredu. V kútiku duše však dúfam, že pri tvorbe NHL 21 už vývojári dostanú kalendáre, kde bude jasne a zreteľne vidieť, že engine Ignite vyšiel v roku 2013.

Klady

  • nové animácie striel sú výborné
  • postavy sa konečne nehýbu ako zemiaky
  • nový komentátor
  • manažérsky mód je skvelý
  • vynikajúce dynamické akčné opakované zábery
  • rozhodcovia pískajú konečne realisticky
  • UX a UI je jedno z najlepších vôbec

Zápory

  • neustála absencia enginu Frostbite
  • postavy sem-tam glitchujú rovnako ako v NHL 19
  • mdlé tváre hráčov
  • chýbajúce majstrovstvá sveta
  • zbytočné nové módy, ktoré nesadnú každému

Informácie o hre

NHL 20

NHL 20 2019

NHL 20 je simulácia ľadového hokeja, ktorá prináša to najlepšie zo sveta tohto zimného športu.

  • Platforma: PlayStation 4
  • Žáner: športová simulácia
  • Výrobca: EA Vancouver
  • Vydavateľ: EA Sports
  • Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: ABC Data

Trailer ProGamingShop.sk

Korekcia: Pavol Hirka

Galéria

Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!

Sledujte nás

Gamesite.sk
Zoznam.sk