Vysoké rozlíšenie či vysoká obnovovacia frekvencia? VA, IPS alebo rovno OLED? Plochý, zakrivený, širokouhlý či tradičný? Pri všetkých možných parametroch je jednoduché stratiť sa v ponuke moderných monitorov a radšej siahnuť po niečom, čo kupujú všetci.
Výber monitora je, aspoň podľa mňa, hneď po počítačových komponentoch druhou najdôležitejšou aktivitou, nakoľko práve cez monitor väčšina ľudí konzumuje všetok obsah. Nedávalo by predsa zmysel kupovať predražený monitor k slabému hardvéru, ktorý ani nedokáže využiť celý jeho potenciál. Na druhú stranu som sa stretol už aj s prípadmi, keď bol 60Hz FullHD kancelársky kúsok pripojený na PC s komponentami za tisíce eur. Spoločnosť Aorus si tentokrát prichystala niečo pre ozajstných fajnšmekrov, ktorí sú ochotní priplatiť si za prémiovú funkcionalitu a netradičný formát. Avšak, je tento monitor v praxi úžasný alebo sa ukázal iba ako úžasne nepraktický kúsok hardvéru? To sa môžete dočítať v nasledovnej recenzii.
V redakcii nám prešlo pod rukami už niekoľko pekných kúskov monitorov značiek Aorus a Gigabyte. Niektoré zaujali výbornými parametrami, iné pomerom ceny a výkonom. Doposiaľ sme však nenarazili na monitor takéhoto kalibru. Nejde ani tak o OLED architektúru panelu, to už je aj na herných monitoroch skoro bežná vec. Neohúri ani obnovovacia frekvencia 144Hz, keď sú bežne dostupné kúsky s 240Hz či rovno 360Hz obrazovkami. Nie. Tento monitor ponúka uhlopriečku 49 palcov, ale nie v tradičnom formáte, ale ultra-wide s pomerom strán 32:9, čo je dvojnásobok bežných kúskov. K tomu si prirátajte rozlíšenie 5120 x 1440 pixelov označené ako DQHD (Dual Quad High Definition, čo v praxi znamená dva 2K monitory vedľa seba) a ako čerešničku na torte mierne zakrivenie panelu s hodnotou 1800R. Predstavte si, ako môže byť takýto kúsok zaujímavý nielen pre hráčov, ale napríklad aj profesionálov. Do testovania tohoto monitora som sa púšťal s veľmi zmiešanými pocitmi. Na jednu stranu som bol očarený jeho parametrami a nevedel som sa dočkať vyskúšania všetkých možností jeho využitia, ale na druhú stále pociťujem určitú skepsu voči OLED panelom (hoci viem, že sú úžasné a moderné kúsky netrpia mnohými neduhmi svojich predchodcov). Do poslednej chvíle som si ani nebol istý, či sa mi vôbec zmestí na pracovný/herný stôl. Obával som sa, že ak sa mi život s takýmto monitorom zapáči, budem len ťažko v mojom rozpočte hľadať financie na jeho kúpu bez toho, aby som to musel vysvetľovať mojej polovičke.
Obal a jeho obsah
Monitory sú stále jednými z najkrehkejších počítačových komponentov. V mnohých prípadoch môžu utrpieť ľahšie poškodenie ako grafické karty alebo procesory. Preto je vždy dobré vidieť, keď ich dostatočne chráni škatuľa z hrubého kartónu a polystyrénová kolíska presne formovaná pre daný monitor. Škatuľa, v ktorej tento monitor dorazil, je naozaj úctyhodná, že aj kuriér (ktorý je u mňa zvyknutý nechávať skrinky od Fractal Design či veľké balenia s granulami a jedlom pre môj zverinec) dvíhal obočie. Každopádne, keď som v mojom malom obydlí poposúval nábytok, mal som možnosť balenie otvoriť a nájsť v ňom tradičný sendvič z polystyrénu, v ktorom bol bezpečne uložený monitor, spodná časť podstavca a aj hlavný mechanizmus stojanu.
Prečítajte si tiež
RECENZIA: Gigabyte AORUS CV27Q – Krása v zakrivení
V balení sa ešte nachádzali aj všetky potrebné káble na napájanie či prepojenie s počítačom a niekoľko brožúrok. Monitor dorazil v poriadku a už niekoľko minút po príchode na mňa žiaril z miesta, ktoré dovtedy okupoval 32-palcový 2K kúsok. Pre tento stav som ale musel spraviť viacero kompromisov, medzi iným nutnosť otočiť môj druhý 27-palcový monitor na výšku, aby sa mi stále zmestil na stôl.
Základné parametre a ergonómia
Po stránke ergonómie ponúka Aorus CO49DQ 130 mm výškovú nastaviteľnosť a náklon -5° až +20° spolu s otáčateľnosťou na podstavci o 30° v oboch smeroch. Možnosť otočiť obrazovku na stojato tu absentuje a ani si neviem predstaviť, na čo by to bolo vhodné. Kto by to však chcel vyskúšať, môže využiť štandardný 100*100 mm VESA úchyt.
Zakrivenie, ktoré Aorus CO49DQ ponúka, je 1800R, čo je pri širokých monitoroch
viac menej štandardom. Osobne nemám problém fungovať na plochom monitore aj keď má väčšiu uhlopriečku, no pri používaní CO49DQ som si všimol, že moje oči aj krk si mierne zakrivenie vcelku obľúbili. Po stránke pripájateľnosti sa na spodnej strane nachádza 3.5 mm combo audio jack, DisplayPort 1.4 a dvojica HDMI 2.1 a portov. Poteší tiež USB 3.0 na prepojenie s počítačom a USB hub s dvoma USB 3.0 portami a jedným USB-C, hlavne kvôli podpore KVM funkcionality. Periférie pripojené cez monitor môžu obsluhovať nielen počítače pripojené cez HDMI/DisplayPort, ale aj zariadenia ako notebooky či tablety pripojené cez spomínaný USB-C port. Vďaka prepojeniu s počítačom je tiež možné updatovať firmvér monitoru alebo nastavovať jeho vzhľad priamo z počítaču cez aplikáciu OSD Sidekick. Samozrejme, kto nechce riešiť ďalší softvér na počítači, využije aj praktický joystick umiestnený v strede spodnej časti monitoru a menu nastavení priamo v monitore je stále prehľadné a používateľsky prívetivé.
Prečítajte si tiež
RECENZIA: Gigabyte AORUS FI27Q-P – Keď sa skvelý obraz spojí s čistým zvukom
Posledná vec, ktorú v rámci ergonómie musím spomenúť, je LED indikátor bielej farby, ktorý svieti priamo dole v strednej časti monitora a prekvapivo esteticky osvetľuje malé orlie logo Aorus na podstavci. Musím dať spoločnosti Aorus malé plus, lebo tento indikátor je možné jednoducho cez menu nastavení vypnúť, na rozdiel od niektorých konkurenčných modelov, kde som bol nútený používať čiernu elektrikársku pásku.
Bližšie parametre a funkcionalita
Parametrami je monitor CO49DQ naozaj zaujímavý, teda aspoň pre hráčov a používateľov, ktorí si potrpia na sýte farby, vysoké rozlíšenie a pritom stále skvelú obnovovaciu frekvenciu a nízku odozvu. OLED panely sa v posledných rokoch naozaj posúvajú míľovými krokmi a kto si ešte nezažil, ako vyzerá HDR obsah, kde je čierna farba naozaj čierna a nie iba tmavosivá, prichádza o veľa. Mám podozrenie, že OLED panel v CO49DQ sa v určitej forme ukazuje aj v iných modeloch od iných spoločností, no to mu neuberá na príťažlivosti. Rozlíšením ide o už spomínané DQHD, teda dvojité 2K, poteší tiež avizovaná 0.03ms GTG odozva, obnovovacia frekvencia 144Hz a podpora AMD FreeSync Premium Pro, čo znamená aj automatickú kompatibilitu s G-Syncom na Nvidia grafických kartách. Gigabyte pri tomto monitore uvádza až 99% pokrytie farebného spektra DCI-P3 a kontrast až 1500000:1, no jas 250 cd/m2 nie je nič prevratné, hoci stále postačujúce. Čo som od tohoto monitoru neočakával je dvojica zabudovaných 5W reproduktorov, no úprimne musím povedať, že sklamali. Zvuk z nich je slabý a plechový a verím, že potenciálni majitelia, ktorí si môžu tento monitor dovoliť, budú mať určite aj na kvalitné slúchadlá alebo samostatné reproduktory so subwooferom. V prípade núdze, samozrejme, poslúžia, no fungovať iba na nich silno neodporúčam.
OLED panel a nutná starostlivosť
Ako som už spomenul, stále trpím určitými predsudkami voči OLED panelom, hoci sa cez ne v poslednej dobe stále viac prenášam. Nezažil som zatiaľ žiadne hororové situácie ako niektorí z prvých majiteľov OLED televízorov či notebookov. Hlavný strašiak pri OLED architektúre burn-in, teda vypaľovanie dlhodobo zobrazovaných grafík priamo do monitora, je však stále v určitej forme prítomný aj v tých najmodernejších kúskoch. Väčšina zariadení našťastie už priamo z výroby ponúka radu ochranných funkcií, aby tieto produkty vydržali čo najdlhšie.
Samozrejme, najlepšia prevencia je nenechávať obrazovku zapnutú dlho na jednom obraze, znížiť jas a používať tmavé témy, no v dnešnej dobe je všetko úžasnejšie, keď sa spolu objavia písmenká A + I. O OLED panel na tomto monitore sa totiž v rámci funkcionality OLED Care stará algoritmus na báze umelej inteligencie (AI), ktorý dohliada na to, monitor neostával pridlho zapnutý s plným jasom. Takisto dokáže nepozorovateľne hýbať s pixelmi, aby nezobrazovali stále to isté aj pri dlhodobom používaní. Tiež ponúka funkciu Pixel Clean pre potenciálnu obnovu poškodených pixelov. Samozrejme, nie je možné len po niekoľkých týždňoch používania povedať, či je tento monitor voči vypaľovaniu odolný, no možno badať, že spoločnosti už proaktívne myslia na limitovanie budúcich problémov.
Pocity po používaní
Osobne sa za svojím počítačom cítim viac ako hráč než profesionál a väčšina môjho testovania prebehla práve pri hraní alebo konzumácii iného obsahu ako filmov či seriálov. Nedalo mi však nevyskúšať, ako si Aorus CO49DQ poradí s produktivitou, čo bolo vďaka USB-C vstupu a KVM funkcionalite nadmieru jednoduché. Nechcem čitateľov nudiť náplňou mojej bežnej práce, no musím povedať, že mať dva 16:9 monitory v jednom plus notebookovú obrazovku malo na moju produktivitu neblaho pozitívne účinky. Na notebooku otvorený mail a Teams, na monitore na jednej polovici Oracle SQL Developer a DBeaver, zatiaľ čo druhú okupoval Gitbash a prehliadač s Gitlabom a Counfluence. Ach… Nebíčko. No veľmi dobre si viem predstaviť využívať CO49DQ aj pri práci s videom či fotkami nielen kvôli pomeru strán, ale aj vďaka OLED panelu.
Dovoľte mi vrátiť sa k hraniu, v drvivej väčšine hier je pomer strán 32:9 veľmi zaujímavý. Či už ide o FPS, RTS alebo môjmu srdcu najbližšie pretekárske hry, všetky aspoň trochu modernejšie hry nemali problém fungovať na rozlíšení 5120×1440 pixelov. Samozrejme, záleží na hre, ako si poradí s takýmto širokým formátom. Niektoré strieľačky a pretekárske hry rozmazávali okraje záberu, asi aby ušetrili grafickú kartu, iné zobrazovali úplne ostrý celý obraz. A, samozrejme, niektoré hry, najmä tie staršie alebo niektoré od štúdií, ktoré nikdy príliš nedbali na ergonómiu či prispôsobiteľnosť svojich titulov, bolo nutné hrať s čiernymi pásmi po stranách. Toto ma privádza ku poslednému postrehu a to sledovanie videí. Pokiaľ iba pozeráte filmy, seriály a videá z internetu, tento monitor nie je pre vás. Obsahu s pomerom strán 32:9 je ako šafranu a sledovanie filmu aj v Blu-ray kvalite je o ničom, keď nie je možné vyplniť celý monitor.