Keď som vstúpil do sféry hernej žurnalistiky, mojím okamžitým snom bolo recenzovať aspoň jednu hru zo sérií, ktoré som mal najradšej. Túžil som totiž byť súčasťou toho, že aj ja oficiálne posudzujem tituly zo sérií, na ktorých mi z rozličných dôvodov záleží. Taktiež som chcel (ak to bolo vhodné a bol na to priestor) v tých recenziách pospomínať na staré dobré časy strávené s predchádzajúcimi hrami a tak nejako pomedzi vysloviť svoj názor aj na ne.
Časom sa to napokon pretavilo aj do reality. Zrecenzoval som kúsky zo sérií ako Final Fantasy (remastery Final Fantasy 1 až 6, remaster Final Fantasy VIII, Final Fantasy VII Remake, Final Fantasy XV), Tomb Raider (reboot Tomb Raider z 2013, Tomb Raider I-III Remastered), Resident Evil (Resident Evil 6, Resident Evil 7: Biohazard, Resident Evil Revelations 2), Mario (Super Mario Odyssey, Paper Mario: The Origami King), The Legend of Zelda (The Legend of Zelda: Tri-Force Heroes, The Legend of Zelda: Twilight Princess, The Legend of Zelda: Breath of the Wild) aj Megami Tensei (Shin Megami Tensei IV, Shin Megami Tensei V, Tokyo Mirage Sessions ♯FE, Persona 3 Reload). Samozrejme, existujú ďalšie, na ktoré som doteraz nesiahol a na ktoré raz siahnuť chcem. Ide napríklad o Dragon Quest, Star Wars, Silent Hill alebo pokračovanie nejakého klasického cRPG.
Návrat do minulosti
Sériou z tejto druhej kategórie bola doteraz aj Contra. Ach, čo sa mi len slzy kotúľajú z očí, keď si spomeniem na tie hodiny strávené pri prvej časti, pokračovaní Super C alebo aj mojej najobľúbenejšej (hoci šlo len o spin-off) Contra Force. Pri tých hrách som sa ako malý capart naučil trpezlivosti, presnej muške a vyhýbaniu sa smrti v tej poslednej chvíli vôbec. To bolo radosti, keď mi najnovší diel Contra: Operation Galuga pristál na mojom SSD. Ide o prerábku úplne prvej hry zo série, preto o to väčšia bola radosť, že sa takýto titul dostal na disk práve mne. Vzhľadom na súčasnú reputáciu Konami musím s dokonca ešte väčšou radosťou konštatovať, že novinka sa na moje prekvapenie aj celkom vydarila. Očakával som totiž o dosť horšie.
Aj keď som príjemne naladený, nemôžem zasa povedať, že Contra: Operation Galuga je nejaký nezabudnuteľný klenot, to nie. Avšak po úbohosti Contra: Rogue Cops spred štyroch rokov považujem tento remake za správny krok k lepším zajtrajškom. Ktovie, možno sa časom dočkáme hry na úrovni Contra III: The Alien Wars. Teraz sa však hlavne treba držať pri zemi a nečakať hneď všetko. Viem si ale predstaviť, že pekne a skromne by sa to, krôčik po krôčiku, mohlo nakoniec aj podariť. Zatiaľ nám musí stačiť, že Contra: Operation Galuga je funkčná a zábavná akčná plošinovka, v ktorej sa nespúšťa prst zo spúšte. Akcia je tu totiž náramne vysokooktánová, ako to aj má byť v správnej Contre.
Hra ponúka tri herné módy – príbehový, arkádový a výzvy. Prvý menovaný obsahuje príbeh s cutscénami medzi levelmi a počas levelov a taktiež si v ňom odomykáte nové postavy. Arkádový mód, môj favorit, sa hrá presne tak ako staré Contra tituly. Žiadne cutscény, žiadne príbehové vsuvky, len číra akcia od začiatku do konca. Tu bude už len na vašej vlastnej predstavivosti, prečo ste sa zrazu ocitli v podzemných ruinách plných pascí, keď ste predtým bojovali v supermodernom laboratóriu na výrobu mutantov. Prirodzene, to platí len pre prípad, že arkádový mód hráte ako prvý. Ak môžem odporučiť, urobte to presne takto, pretože prestrihové scény počas príbehových levelov môžu narúšať tempo a dynamiku hry, čím môžu narušiť aj prvé dojmy.
You son of an alien bitch!
Samotný príbeh nie je až tak zlý. Contra: Operation Gulaga je nadupaná strieľačka z bočného pohľadu, čiže vyjadrenie, že nie je zlý, berte s ohľadom na tento žáner. Pohybuje sa tak niekde na pomedzí príjemného béčka a céčka so vtipkujúcimi postavami, ktorých humor mi sadol. Bohužiaľ, príbeh sa na jeho škodu berie až neuveriteľne vážne. Chýba mu väčší nadhľad, väčšia odviazanosť (ale bez toho, aby prešiel do trápností) a je skutočne urečnený. Na to, že hru v závislosti od obťažnosti a používaných perkoch dokážete prejsť aj za hodinu, je tých dialógov príliš veľa. A tie sú, ako predpokladáte, napísane značne naivne. Záchrana ľudstva, nebojácni bojovníci Contra, temné sily vesmíru, neohrozená domorodkyňa, ktorá pozná pravdu, a podobne. Zbytočne prekomplikované, zbytočne naťahované a domotané. Úprimne vám poviem, že tých pár viet v manuáli NES verzie, ktoré približovali dej a lore, mi prišlo omnoho zaujímavejších než celá tá šaškáreň v tomto remaku.
Prečítajte si tiež
Herný marec prinesie niekoľko očakávaných hier
V Operation Galuga je dohromady tridsať výziev, ktoré preveria vaše reflexy v rôznych kategóriách. Budete musieť vydržať nápor vĺn nepriateľov, speedrunovať levely či prechádzať segmenty levelov bez zabitia čo i len jedného nepriateľa. Nie zlé, avšak tridsať sa mi zdá ako malý počet. Podľa mňa ich mohlo byť bez problémov aj dvakrát, ak nie trikrát viac – netrvajú totiž nejako obzvlášť dlho. Tak ako príbehový a arkádový mód, aj výzvy si môžete spustiť samostatne z menu, hoci nie všetky máte dostupné hneď. Zväčša musíte najprv prekonať tie výzvy predtým, no občas hra požaduje aj odomknuté postavy.
Contra: Operation Galuga sa hrá ako ostatné strieľačky série, tu však už máme k dispozícii aj nový systém upgradov zbraní a perkov. Musím povedať, že do hry sa tieto novinky náramne hodia. V prvom rade si rozoberme upgrady. Každý druh zbraní je možné si vylepšiť na vyšší level tým, že z lietajúcich kapsúl alebo boxov vystrelíte power-up tej zbrane, ktorú už máte. Následne sa jej automaticky zvýši level, čím sa zvýši jej účinnosť aj funkčnosť. Ďalej tu môžete prehriať zbraň a vyvolať jej špeciálnu schopnosť, čo je zásadný prvok, ktorý vám môže neraz pomôcť zo šlamastiky. Pozor však, musíte ho používať rozumne, lebo špeciálna schopnosť vám zbraň zároveň zničí. Je to taký miznúci balíček poslednej záchrany.
Perky sú tu v podobe podporných schopností. Každá z postáv môže mať naraz dve, pričom na to, aby ste si ich odomkli, musíte mať dostatočný počet bodov. Body získavate po každom prejdenom leveli, prípadne sa vám zúčtujú po vašej definitívnej smrti. Oceňujem, že perky sú dobrovoľné a nie sú vo forme stromov schopností, ktoré zväčša slúžia tak, že ostávajú aktivované neustále po ich odomknutí. Vďaka nim si totiž môžete voľne kustomizovať hru. Chcete sa menej potiť? Tak si odomknite a nasaďte perk +2 HP. Radi by ste začínali levely s určitou zbraňou? Odomknite a nasaďte si ho. Sú tu ale aj také perky, ktoré vám počas hrania umožnia počúvať soundtracky zo starých Konami titulov.
Reimaginácia, nie remake
Hra je remake pôvodnej Contry, avšak pôvodné levely necituje doslova. Asi aj preto skôr radšej používajú výraz reimaginácia (pre predstavu, pôvodné pseudo 3D úrovne tu ani nie sú). Levely sú omnoho dlhšie ako tie pôvodné, čo je podľa mňa dvojsečná zbraň. Bol by som ten posledný, ktorý by kritizoval dĺžku, ak ale chcete hráčov udržať v pozornosti po celý čas, musíte ich sem-tam prekvapiť nejakou zaujímavosťou, čo sa tu nedeje vždy. Našťastie, predovšetkým levely v druhej polovici prichádzajú so zaujímavými nápadmi, pričom vrchol je podľa môjho názoru ten šiesty s názvom Ruins. Obsahuje toľko pascí, že aj Tomb Raider bledne závisťou.
Obzvlášť by som z tejto úrovne vypichol segmenty, počas ktorých vašu postavu priamo nevidíte a musíte sa orientovať len na základe jej odrazov v kryštáloch. Tie, navyše, obraz dokážu aj značne zdeformovať napríklad tým, že ho zrazu budete vidieť dolu hlavou. Výborný nápad! Tieto pasáže sú krátke, ale zábavné a skvelé. Na druhej strane skritizujem levely, v ktorých sa jazdí na hoverbikoch. Tie sú dosť jednotvárne a celkovo im chýba iskra. Našťastie, aj takéto slabšie úrovne zachraňujú boss fighty. Hoci nie sú vždy vyložene bombastické, často sa naozaj stávajú skutočným vrcholom vášho putovania.
Výrazne však musím skritizovať vzhľad titulu. Tento remake totiž na veľkom PC monitore nevyzerá vôbec dobre. Contra: Operation Galuga na mňa pôsobí, ako keby vyšla na Nintendo 3DS a následne bola len upscalovaná do vyšších rozlíšení, pričom assety ostali nezmenené. A to radšej pomlčím o topornosti pohybov postáv. Ak by dalo Konami tvorcom dostatočne veľký kapitál, aby bol vizuál hodný roku 2024, na konci recenzie by bez váhania svietili štyri hviezdy. Zamrzí aj absencia grafických nastavení. Už len prítomnosť nastavenia antialiasingu by grafike výrazne pomohla. Môjmu podozreniu z podfinancovania projektu nahráva aj fakt, že záverečná scéna sa nesie v úplne odlišnom vizuálnom štýle. Namiesto 3D grafiky na vás zrazu vyskočia statické komixové obrazovky, ktoré ostro kontrastujú so zvyškom hry.
Na záver uvediem, že titul môžete v kampani hrať sami alebo v kooperácii s ďalším človekom a až vo štvorici v arkádovom móde. Je tu ale jedna vec – Konami, je rok 2024. Vážne máme akceptovať, že kooperačný kúsok nepodporíte online hraním?! Toto predsa mal byť jeden z jednoznačných ťahúňov Operation Galuga, hrať kampaň s hocikým známym či neznámym, na koho natrafíte. Ach jaj…
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Contra: Operation Galuga
- Vydavateľ hry: WayForward, Konami
- Žáner: Strieľačky
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA