Sériu DJI Mini môžeme vnímať ako evolúciu domácich maznáčikov. Najprv malé, rozkošné a trochu nemotorné, neskôr to zrazu behá po byte ako zmyslov zbavené až máte pocit, že o chvíľu vyskočí z okna, aby preskúmalo svet. Prvý Mini bol skromný pionier, ktorý sa pýšil tým, že nevážil viac ako väčšia čokoládová tyčinka a nevyvolával paniku ani na úrade pre civilné letectvo. Mini 2 už nabral sebavedomie a lietal ďalej, natáčal ostrejšie videá, ale stále pôsobil skôr ako technicky precízne vyrobená hračka z Kinder vajca. Mini 3 si uvedomil, že ak chce konkurovať profíkom, musí to dať aj takzvane na výšku, aby uspokojil Tik Tok generáciu. Mini 4 už bol ten hyperaktívny súrodenec, vybavený senzormi a kamerou, ktorý všetkým kričí do ucha, že veľkosť je len číslo. Toto moje historické okienko je, samozrejme, klasicky pritiahnuté za vrtule, ale myslím si, že perfektne pasuje k tomu, čo prichádza ďalej. Budem vám totiž rozprávať o najnovšom DJI Mini 5 Pro, ktorý chce definitívne pochovať všetky predsudky o tom, čo dokáže lietajúci hardvér s hmotnosťou cca 250 gramov. Za zapožičanie dronu ďakujeme spoločnosť SmartWear.
Na priložených fotografiách si okrem uvedenej novinky môžete pozrieť aj náš redakčný DJI Mini 3 Pro (áno, ten má za sebou už hromadu kolízií, a preto vyzerá ako vyzerá, ale zázrakom stále funguje), aby ste si mohli porovnať dizajnový skok medzi generáciami. Mini 4 Pro síce na fotkách nie je, no výrazné rozdiely oproti štvorke rozhodne nezostanú bokom a práve nimi teraz začneme.
Ak existuje jeden dôvod, prečo vôbec uvažovať nad Mini 5 Pro, je to 1-palcový CMOS senzor. Tento rozdiel oproti 1/1.3″ senzoru z Mini 4 Pro je presne ten moment, keď skratka „mini“ už prestáva byť synonymom kompromisu. Výsledok? Koniec šumu, koniec vyblednutých farieb a najmä koniec výhovorkám typu „veď je to malý dron, čo by si chcel“. Tento malý komár totiž komplexnosťou letu dýcha na krk Air 3S, ktorý je väčší, ťažší a výrazne drahší. Fotky v 50 MP RAW sú ostrejšie, čistejšie, farebne plnšie a v postprodukcii znesú omnoho viac ťahania za posuvníky bez toho, aby sa vám pred očami rozpadli na hromadu nesúrodých kociek. Nočné scény konečne nevyzerajú ako nakrútené na starom mobile, ale ako zachytené serióznou optikou so svetelnosťou (šum ustupuje a pribúdajú detaily). Vo videu sa karta obracia ešte výraznejšie. 10-bitový D-Log M s 14 EV dynamického rozsahu znamená realistickú oblohu, ktorá nie je len vypálenou bielou machuľou a tiene, ktoré nepripomínajú blato po rodinnom výlete do Nízkych Tatier. Navyše tu konečne máme 4K 120 fps a 1080p 240 fps, teda spomalené zábery, za ktoré sa človek nemusí hanbiť ani na veľkom plátne, nieto ešte na Instagrame. Preto tu skratka „Pro“ prestáva byť len marketingovou nálepkou. Mini 5 Pro už nie je len najlepší dron pre začiatočníkov, ale plnohodnotný pracovný nástroj pre kohokoľvek, kto to so vzdušnou tvorbou myslí vážne. A všetko toto pritom stále lieta v tele, ktoré väčšinou nepresahuje magických 250 gramov. Zistil som totiž, že výrobca deklaruje váhu do 250 g, ale niektoré kusy môžu túto hranicu prekročiť. Aj keď je to vlastne vo finálne úplne jedno, keďže ako určite viete, tak na Slovensku máte síce s dronom s váhou do 250 gramov možnosť lietať bez licencie, ale len v prípade, že nie je vybavený kamerou, čo pri lietajúcich DJI zariadeniach všeobecne neplatí, takže pozor na to.
Ďalšia veľká zmena prichádza v podobe 3-osového gimbalu s až 225° rotáciou. Daná rotácia odomyká úplne nové kreatívne pohyby, ktoré boli donedávna vyhradené omnoho drahším strojom (nejeden z dielne DJI sme už testovali). V čom teda osobne vidím najväčší prínos? Preletíte nízko nad lesom, kamera sa najprv díva do korún stromov, potom sa plynule preklopí až kolmo k zemi a to všetko v jednom stabilnom zábere. Modus MasterShots, s ktorým mnoho skúsených pilotov pracuje najradšej, sa dočkal čerstvých choreografií a výsledok pôsobí miestami až psychedelicky. Je jasné, že 90 % pilotov túto funkciu možno ani nikdy nevyužije naplno, ale zostávajúcich 10 % (vrátane mňa) bude mať nový dôvod, prečo s Mini 5 Pro posúvať vlastné hranice kreativity. Mini 5 Pro neukazuje zuby len v kamere, keďže posilnil aj hardvér umiestnený pod vrtuľami. Odolnosť voči vetru sa aj podľa mojich testov a porovnaní vyšplhala na hranicu cca 12 m/s, čo znamená, že tento plastový komár už nie je len ekvivalentom igelitky trepotajúcej sa vo vetre. Stabilita vo vzduchu je citeľne solídnejšia a zrýchlenie stúpania je svižnejšie než pri predchodcovi. Všesmerové snímanie prekážok tentoraz dopĺňa dopredu orientovaný LiDAR, čiže ten diel, ktorý chýbal, ak ste chceli lietať po západe slnka alebo v šere bez hroziacej srdcovej príhody. K tomu ešte hádam to najdôležitejšie a to 42 GB interného úložiska čo konečne rieši akékoľvek zabudnutie alebo poškodenie microSD karty v teréne. Avšak nie všetko je tu ideálne. Akokoľvek sa pri veľmi silnom vetre a výskytoch poryvov dron väčšinu času tváril stabilnejšie než minulá generácia, stále sa našli momenty, keď samotná kamera vypadla z plynulej linky a strelila na sekundu bokom. Boli to však ojedinelé situácie.
Kým sa dostanem k opisu výdrže batérie, spomeniem jednu užitočnú a jednu praktickú zmenu. Mini 5 Pro sa automaticky zapne už pri rozložení ramien bez toho, aby ste sa museli zdržiavať stláčaním fyzického spínaču – túto vec som chválil aj pri recenzovaní Mavic 4 Pro. A teraz väčšia bomba. V prípade poškodenia vrtúľ už nemusíte nič šraubovať ako rachitický hodinár. Klik, cvak, hotovo. Žiadne skrutkovače a padnuté mikroskrutky. Konečne máte jednoduchý spôsob výmeny poškodenej vrtule a vďaka nemu ste za pár sekúnd späť vo vzduchu. Možno je to pre vás úplná zbytočnosť, avšak ako niekto kto opakovane trpel pri tomto v minulých generáciách zbytočne komplikovanom procese, zatiaľ čo som v teréne kľačal na kolenách uprostred poľnej cesty a snažil sa nájsť malý kus kovu v hromade prachu, vám poviem, že z môjho pohľadu ide o veľkú pomoc. Spomínaná výdrž jednej batérie je rovnako fajn, aj keď som čakal trochu viac. Pri reálnom lietaní sa stále pohybujeme okolo 25 až 30 minút, v závislosti od vetra a toho, či ste dnes mali café latte alebo espresso. Na papieri je to síce asi o dve minútky viac oproti Mini 4 Pro a Mini 3 Pro, ale po iných revolučných skokoch som čakal aj v tejto oblasti trochu viac snahy. Áno, verzia Battery Plus dokáže vytiahnuť výdrž až k hraničným 50+ minútam, ale táto sranda sa v EÚ oficiálne neponúka, takže tu zostávame v tomto smere naďalej dosť ochudobnený.
Na záver možno povedať, že DJI Mini 5 Pro technicky bez zaváhania stanovuje nový zlatý štandard v mini kategórii. Kvalita obrazu, stabilita vo vetre, inteligentné funkcie a kompaktné rozmery, ktoré stále umožňujú vložiť dron do vrecka bundy z neho robia produkt, ktorý v danej cenovej triede nemá reálneho konkurenta. Sú tu však aj kompromisy. Výhoda ,,úplnej slobody“, ktorá bola dlhé roky hlavným argumentom mini série, sa v tomto prípade dostáva pod tlak legislatívy. Hoci nejde o zásadnú prekážku (pre našinca vlastne vôbec žiadnu), je potrebné s ňou počítať hlavne v zahraničí. Rozdelenie cieľovej skupiny je teda jasné. Pre začiatočníkov, ktorí chcú občas spontánne polietať na dovolenke bez administratívnych náležitostí (tu je dôležité vedieť pravidlá danej krajiny kam na dovolenku idete), je stále logickejšou voľbou Mini 4 Pro či jednoduchší Mini 4K. Pre tvorcov, kreativcov a náročnejších používateľov, ktorí už majú registráciu zvládnutú alebo s ňou nemajú problém, predstavuje Mini 5 Pro najlepšiu kombináciu výkonu, prenosnosti a profesionálnej obrazovej kvality, akú je dnes možné v segmente ultraľahkých dronov dostať. A čo je vôbec najdôležitejšie, tak neutratiť pri tom viac než tisíc eur.
