Je Dragon Eclipse príjemnou večernou aktivitou s frajerkou, alebo je lepšie priniesť krabicu ku kamarátovi?
Zvyčajne, keď prinesiem domov nejakú novú stolovú hru vo veľkej krabici plnej plastu a kartónu, priateľka sa ma hneď pýta “Koľko to stálo?” Nezvyknem jej klamať, tak si pri niektorých cenovkách musím kúpu hry poriadne obhájiť. Niekedy si ju zahrá so mnou a povie, že to stálo za to, niekedy mi povie, že to boli vyhodené peniaze.
Albi začalo v poslednom čase vydávať čoraz odvážnejšie a veľkolepejšie stolové hry a zatiaľ asi najambicióznejším projektom je kampaňová simulácia zberateľskej kartovej hry na štýl pokémonov Dragon Eclipse. Podrobnú recenziu ste si už mohli prečítať na našom webe, teraz sa poďme pozrieť na to, čo na hru hovorí moja polovička, ktorú som nahovoril, aby sa na toto dobrodružstvo vydala so mnou. Podarilo sa mi ju prehovoriť, že Dragon Eclipse je skvelá večerná aktivita miesto Netflixu, alebo ma s touto obrovskou stolovou hrou poslala kade-ľahšie? Dočítate sa v našom rozhovore.
Martin: Povedz čitateľom na úvod, akú máš skúsenosť so stolovými hrami, aké hry si hrala, aké máš rada a čo sa ti na stolových hrách páči?
Laura: Skúsenosti so stolovými hrami môžem povedať že mám pomerne veľké. Od tých základných “detských” ako sú Monopoly až po tie zložitejšie “hráčske” v obrovských krabiciach, ako sú napríklad Immortals alebo Archa Nova. Najviac ma asi baví Terraforming Mars hlavne preto, že to bola moja prvá zložitejšia stolovka, a tak som si k nej vytvorila citový vzťah. Na stolových hrách mám rada najmä ich strategický rozmer, a to zápolenie, ktoré sa deje pri stole. Aj preto až tak nevyhľadávam kooperatívne hry, kde mám pocit, že som len jeden článok v tíme, viacerí polemizujeme nad jedným ťahom a na mojom vstupe až tak nezáleží.
Martin: Skúšali sme aj predtým hrať nejaké kampaňové hry, aký z nich máš pocit?
Laura: Stolové hry ma bavia skôr z tej mechanickej stránky, a len málokedy ma oslovia tematicky alebo príbehom. Keďže v kampaňových hrách je často príbeh dominantný, nie je to úplne moja šálka kávy.
Martin: Poďme k Dragon Eclipse, začnime úplne na povrchu, ako na teba hra pôsobí na prvý pohľad?
Laura: Dragon Eclipse je na prvý pohľad krásny produkt. Všetky figúrky, kartičky aj knihy so scenármi sú graficky pekne zladené, a cítiš z nich tú atmosféru. Je pravda, že historická fantasy, v ktorej sa Dragon Eclipse odohráva nie je môj obľúbený žáner. Keď som si uvedomila, že budeme počúvať dlhé bloky textu (cez web pribehovky.cz), nebola som z toho vôbec nadšená. Je pre mňa celkom ťažké sa vžiť do príbehu z tohto prostredia.
Martin: Prejdime si jednotlivé aspekty hry. Ako vnímaš, že sa ti podarilo hru pochopiť, keď som ti ju vysvetľoval?
Laura: Hlavné mechaniky, ktorých sa musí hráč držať, sú naozaj veľmi jednoduché, určite by to zvládli aj nehráči alebo menšie deti okolo 10 rokov. Prieskum je len o nasledovaní toho, čo ti hra povie a súboj je o výbere jedného zo štyroch útokov. Ťažšie je ovládať hru samotnú, ale to si robil ty, takže to som vôbec neriešila. Určite stačí, aby si jeden hráč poriadne prečítal pravidlá, mám pocit, že všetky pravidlá, ktoré som potrebovala si mi vysvetlil do desiatich minút, a keď som mala nejaké otázky, tak sme to pozreli v pravidlách a išli ďalej.
Martin: Čo hovoríš na príbeh kampane a na mechaniku prieskumu okolia?
Laura: Ako som už spomenula, vizuál hry je veľmi pekný, no to prostredie mne osobne veľmi nesedelo a ťažko sa mi dostávalo do príbehu, ale videla som tam tie klasické kampaňové mechaniky, zoznam okolností na papieri a zaznamenávanie vecí, ktoré sa udiali, aby sa na nich dalo neskôr odkazovať. Zvyčajne sa dalo aj vycítiť, kedy sa blížil koniec scenára, tak ako v seriáli vieš, že príde nejaký cliffhanger. Príbeh mal všetky klasické fantasy žánrové klišé. Nečakaných hrdinov z ľudu, boj dobra proti zlu, prastarú rovnováhu, ktorá bola narušená na začiatku príbehu, proroctvá… No proste klasika.
Martin: Čo hovoríš na súboje?
Laura: Fuu, v prvom rade neboli vôbec ľahké! Pri niektorých som mala pocit, že sú naozaj nefér otočené proti hráčom a vyhrať ich by sa podarilo len s obrovským šťastím, alebo s veľmi dobre postavenými balíkmi. Ale na druhej strane by hra nebola zaujímavá, ak by boli všetky súboje jednoduché. Navyše od teba hra ani neočakáva, že všetky súboje vyhráš ak chceš prejsť kampaň. Síce si potom vypočuješ, ako si si spôsobil komplikácie na svojej ceste na záchranu sveta, ale nestalo sa nám to tak často, aby sa to nedalo zvládnuť. Často sa nám stalo, že sa súboj rozhodol v poslednom kole. Buď zničíme my nepriateľa, alebo nepriateľ v ďalšom kole nás, takže budovanie napätia bolo zvládnuté na výbornú.
Tu bolo najviac vidieť, že je hra výrazne inšpirovaná Pokémonmi. Každá príšerka má vlastný element, ktorý je dobrý proti inému elementu, vždy máš k dispozícii 4 útoky a snažíš sa z nich vyťažiť maximum. Systém energie ťa zároveň núti vždy hrať iný útok, a tak si nemôžeš dovoliť hrať v balíku karty “do počtu”. Občas mi trochu zamrzol mozog ohľadom toho, či chcem zahrať kartu, ktorá mi prinesie veľa energie, alebo kartu, ktorá sa viac oplatí, no tu je vidieť, že vás boje v Dragon Eclipse postavia pred zaujímavé rozhodnutia, napriek tomu, že majú pomerne jednoduché pravidlá.
Martin: Čo hovoríš na mechaniku chytania mystlingov a získavania nových kariet s útokmi z booster balíkov?
Laura: Chytanie Mystlingov a otváranie nových kartičiek sa mi páčilo určite najviac na celej hre! Ako sa hovorí v pokémonoch “Gotta catch’em all!” Postaviť si balík bolo jednoduché, pretože na začiatku nemáš veľa kariet na výber, a čím viac máš kariet, tým lepšie poznáš systém, a vieš, ako má vyzerať funkčný balíček. Keď som si prvýkrát vybrala nového mystlinga, bola som trochu stratená, ale zvládla som to.
Otvárať boostre je tá najlepšia odmena v každej kartovej hre, a v Dragon Eclipse som sa na to tešila na konci každého scenára. Akurát som mala smolu, pretože na začiatku kampane som hrala ohnivého mystlinga a mala som pocit, že otvárame veľmi málo ohnivých kariet a aj tie, čo sme otvorili, sa mi vôbec nehodili do balíka, ale o tom je náhoda boostrov. No na druhej strane sa mi podarilo môjho mystlinga vyvinúť a s evolúciou dostal malinkého roztomilého kamoša, takže ma bavil o to viac, aj keď mám pocit, že sa tá mechanika so spoločníkom dala vymyslieť ešte lepšie.
Martin: Chceš vypichnúť nejaký aspekt Dragon Eclipse, ktorý sa ti veľmi páčil, a ktorý sa ti nepáčil?
Laura: No, za všetky jedna pozitívna vec sú určite lesklé karty najvyššej rarity v každom boostri. Na to som sa vždy tešila a dúfala, že sa mi bude tá lesklá karta hodiť do balíka. Zvyčajne pre mňa nie je až také dôležité, ako vyzerajú komponenty v stolovej hre, ale tu ma to naozaj vedelo potešiť.
A negatívna vec je asi využitie AI pri vizuáloch a textoch. Chápem, že išlo najmä o ekonomické rozhodnutie a Dragon Eclipse je už tak dosť drahá hra, takže chceli náklady zraziť na minimum, no kazí to celkový dojem, ktorý je inak výborný.
Martin: Na záver otázka, necháš sa ešte niekedy nahovoriť na nejakú inú kampaňovú hru?
Laura: To si tu dal naschvál túto otázku, či sa ma máš ešte v budúcnosti pýtať, či s tebou budem niečo hrať? (smiech) Dragon Eclipse bol fajn, ale nezmenil môj názor na kampaňové hry. Ty mi to určite zase nejak zaujímavo predáš, aby som si to chcela zahrať, tak sa možno nechám presvedčiť.
