Sme generácia, ktorá nosí vo vrecku absurdne výkonné zariadenia, no bez kávy značná časť z nás často nedokáže naštartovať ani pár percent svojich mozgových buniek. Pre hráčov, technologických nadšencov aj ľudí, ktorí berú spánok ako zbytočný loading screen, nie je totižto káva len nápoj. Je to palivo, mana, rozdiel medzi presným zásahom a vlastným granátom pod nohami. Za viac než dve dekády v hernom a technologickom svete mi rukami prešli tisíce zariadení, no len máloktoré útočilo na moju každodennú biologickú potrebu tak ako prenosný kávovar od Honoru (no, možno to sušené mäso, čo som testoval). Honor a kávovar v jednej vete, to znie ako marketingový experiment. Po mesiaci používania však môžem povedať, že nejde o vtip, ale o prekvapivo seriózny pokus realizovať slušné espresso kdekoľvek chcete. V tejto recenzii sa pozrieme na to, ako funguje ohrev vody v batériovom zariadení, čo v praxi znamená tlak 20 barov, aké má tento malý kávový valec limity a či dáva zmysel investovať zhruba 99 eur do takéhoto baristu na cesty.
Telo má valcovitý tvar s výškou 223,5 mm a priemerom 70,3 mm, čo presne zodpovedá štandardnému držiaku na poháre v aute. Do cup holdera preto sadne pevne a bez toho, aby vám v ostrej zákrute vyletel z okna. Povrch tvorí textúrovaný plast, v testovanej bielej verzii pôsobil príjemným dojmom, no zároveň je nepraktický. Káva je tmavá, farbí a pri bežnom používaní sa stopám po kvapkách a špine nevyhnete. Už po prvých dvoch šálkach som musel zobrať do ruky vlhčenú handričku a čistiť. Konštrukčne je však zariadenie veľmi poctivé. Nič nevŕzga, závity hornej nádržky aj spodnej extrakčnej komory sú masívne a výborne tesnia. Aj musia, keďže pracujú s vysokým tlakom a horúcou vodou, ale o tom ešte bude reč. Hmotnosť cca 650 gramov dodáva pocit, že v ruke držíte seriózny kus techniky, nie nejakú lacnú hračku.
Ovládanie je riešené maximálne minimalisticky. Na tele sa nachádza jediné tlačidlo, ktorým zapínate zariadenie, spúšťate ohrev aj samotnú extrakciu a zároveň ním kontrolujete stav batérie. Pod tlačidlom sú umiestnené LED diódy indikujúce prevádzkový stav. Biela signalizuje pripravenosť, červená problém a blikanie prebiehajúci proces. Ovládanie nie je vôbec náročné a už po prvej kávičke budete presne vedieť ako na to. Nabíjací port je ukrytý pod gumovou krytkou, ktorá chráni pred prachom a striekajúcou vodou. Použitý je samozrejme USB-C konektor a na nabíjanie vám stačí bežný kábel od smartfónu – dokonca som kávovar nemal problém nabiť aj prostredníctvom sotva výkonnej externej batérie, aj keď proces nabíjania nie je z tých najrýchlejších.
Honor deklaruje tlak čerpadla na úrovni 20 barov. Na papieri je to číslo, ktoré bije do očí, najmä keď si uvedomíte, že profesionálne kaviarenské stroje pracujú približne s 9 barmi. Rozdiel je však v technológii. Veľké kávovary používajú stabilné rotačné čerpadlá, kým prenosné zariadenia sa musia spoľahnúť na vibračné čerpadlá s prirodzenými výkyvmi tlaku. Tých 20 barov tu teda neznamená neustály pracovný tlak, ale maximálnu rezervu. V praxi slúži na to, aby ani pri výkyvoch neklesla extrakcia pod kritickú hranicu a aby si stroj poradil s rôznymi typmi kapsúl aj s rôzne namletou kávou. Dôležitý je výsledok a tým je konzistentná krémová chuť.
Pri prenosných kávovaroch je samozrejme alfou a omegou batéria. Zariadenie v tomto prípade používa akumulátor s kapacitou 7 500 mAh. Na smartfón nadštandard, na ohrev vody jasný kompromis. Zohriať totižto približne 65 ml vody z izbovej teploty na extrakčných 90+ stupňov si vyžiada obrovské množstvo energie v krátkom čase. Preto sa výdrž dramaticky líši podľa spôsobu použitia. Ak použijete horúcu vodu z termosky a stroj vám tak slúži len na extrakciu, dostanete sa pokojne na šialený počet 200 šálok. Pri plnom samoohreve zo studenej vody však rátajte maximálne s 3 až 5 kávami, v chladnom prostredí pokojne ešte menej. Toto je dôležité pochopiť, pretože nejde o náhradu rýchlovarnej kanvice, ale o osobný kávový nástroj na v úvodzovkách povedané núdzové situácie. Ohrev ako taký zabezpečuje nerezové teleso s výkonom 95 W, ktoré je umiestnené v hornej časti a chránené odnímateľným vekom. To je práve v porovnaní s klasickou 2 000-wattovou kanvicou extrémne málo, a presne preto ohrev trvá. Výrobca udáva 3 až 4 minúty, v reálnych podmienkach, napríklad v studenom aute, sa čas pokojne natiahne na približne 5 minút.
Základom stroja je kompatibilita so systémom Nespresso Original. Kapsule kúpite prakticky kdekoľvek, od supermarketov cez benzínky až po elektro predajne. Výber siaha od lacných privátnych značiek až po prémiové hliníkové kapsule od značiek ako L’Or, Starbucks či Illy. Vkladanie je jednoduché, kapsula sa zasúva hlavou dole a vyžaduje len pevné zatlačenie. Lacnejšie plastové kúsky sa občas vedia mierne zdeformovať, pri hliníkových je chod bezproblémový, čo som si overil priamo v teréne. Najväčšou výhodou je pochopiteľne čistota. Po extrakcii kapsulu vyhodíte a neriešite žiadne zvyšky, usadeniny ani umývanie. Na cestách je to presne ten komfort, ktorý rozhoduje. Apropo spodná časť kávovaru v praxi slúži ako šálka a aj keď ide o plast, určite vám dokáže poslúžiť rovnako ako klasický porcelán.
Môže to pre vás teraz byť prekvapivé, avšak trh s prenosnými kávovarmi dnes doslova explodoval a Honor v ňom rozhodne nie je ani prvý, ani posledný výrobca. Stačí sa pozrieť na frekvenciu nových Kickstarter kampaní kde sa minimálne raz do mesiaca objaví nejaký ďalší podobný kus zariadenia. Najväčším rivalom pre Honor je Outin Nano, ktorý pôsobí podobne. Či už dizajnom, rozložením prvkov aj celkovými rozmermi. Outin má mierne rýchlejší ohrev okolo 3,3 minúty s tým, že rýchlosť je jasne vykúpená cenou (150 Eur), kým Honor sa dá v našich končinách zohnať približne za 99 eur (nanešťastie len u mobilných operátorov). V praxi tak Honor ponúka veľmi podobný výkon za podstatne nižšiu cenu a pomer cena/výkon hrá jasne v jeho prospech. Úplne iná liga je Wacaco Nanopresso či Picopresso, ktoré sú výrazne menšie a ľahšie, no nemajú batériu ani ohrev a tlak vytvárate ručným pumpovaním. Sú ideálne pre turistov počítajúcich každý gram, zatiaľ čo Honor je pohodlnejšia voľba pre cestovanie autom, kde chcete stlačiť jedno tlačidlo a riešiť len horúcu kávu. Wacaco síce boduje maximálnou spoľahlivosťou bez elektroniky, ale komfort je jasne na strane Honoru. HiBrew H4 naproti tomu predstavuje lacnejšiu čínsku alternatívu s podporou kapsúl Dolce Gusto, ktorú Honor nemá, no pôsobí konštrukčne lacnejšie, s menej presvedčivými plastmi a pomalším ohrevom. Ak nie ste viazaní na Dolce Gusto kapsule, Honor je vo väčšine parametrov jasne lepšou voľbou.
Počas testovania som však narazil na niekoľko slabších miest, ktoré sa oplatí spomenúť. Ak horné viečko nezatlačíte naozaj poctivo, pri vysokom tlaku si kávovar dokáže jemne ucvrknúť horúcu vodu bokom. Stalo sa mi to viackrát. Realita je aj taká, že reálny objem vody je približne 65 ml, čo zodpovedá jednému espressu. Na lungo alebo americano preto treba proces zopakovať a obetovať ďalšiu kapsulu. Veľkou neznámou do budúcna zostáva životnosť batérie, pretože tá je jednak nevymeniteľná a pri samoohreve pracuje pod vysokou záťažou. Po mesiaci testovania drží bez viditeľného poklesu, ale fyziku v tomto oklamať asi nedokáže ani Honor. A napokon, v balení citeľne chýba ochranné puzdro. Kávovar tak nosíte len tak v batohu a veríte, že sa nepoškriabe alebo omylom nezapne, čo je pri zariadení určenom primárne na cesty dosť nelogický kompromis.
Po desiatkach vypitých kávičiek mám jednak tlak vysoký ako jedľa, ale hlavne mám konečne jasno. Honor sa za svoj vstup do segmentu kuchynského náradia nemusí hanbiť. Nádržka je síce malá, samoohrev žerie batériu, nabíjanie je pomalé a biela farba je nepraktická. Napriek tomu to celé v praxi funguje. Káva chutí výborne, má slušnú cremu, je skutočne horúca a hlavne ponúka slobodu dať si espresso kdekoľvek vám napadne. V porovnaní s Outinom vyhráva cenou, oproti Wacacu zase pohodlím. Nie je to asi vec, ktorú nutne potrebujete, ale presne ten typ zariadenia, ktorý robí bežné dni mimo pohodlia kuchyne a kancelárie o niečo znesiteľnejšími.
