„I never asked for this.“ (Neprosil som o to). Tieto slová, vyslovené chrapľavým hlasom Adama Jensena, hlavného protagonistu cyberpunkovej opery Deus Ex: Human Revolution, definujú celú jednu éru. Éru nedobrovoľnej transformácie, bolestivého znovuzrodenia a neistej budúcnosti, v ktorej sa hranice medzi človekom a strojom rozpadajú na prach. Keď sa kórejská automobilka SsangYong, roky zápasiaca s finančnými problémami a hrozbou bankrotu, dostala pod nôž nového vlastníka – konglomerátu KG Group – pôsobilo to na mňa ako rebranding Adama. Po prebudení už neexistovalo staré, naopak ostalo len nevyhnutné. Bola to nutnosť. Prežitie. A z popola tejto korporátnej reštrukturalizácie, z chladného objatia ocele a chemikálií materskej firmy, vzišiel jej prvý skutočný výtvor – unikátny KGM Actyon. Podobne ako Jensen, ktorého zmasakrované telo zachránili len masívne kybernetické augmentácie, aj značka KGM sa zrodila z akejsi nevyhnutnosti. Actyon predstavuje dôležitý krok o vymanenie z tieňa svojho predchodcu. V mojich stále svojsky spracovaných automobilových recenziách som už stihol prirovnať Hyundai IONIQ 6 k „zhmotnenému Cyberpunku“ a Kiu EV6 k „autu z roku 2049“, no Actyon si žiada inú, špecifickejšiu metaforu a tú som paradoxne nemusel tentokrát vymýšľať príliš dlho. Za mňa je to totižto automobilový ekvivalent kybernetickej renesancie, čiže umeleckého smeru, ktorý definoval vizuálnu identitu spomínanej kultovej videohry. Je to svet, v ktorom sa baroková opulentnosť stretáva s neónovou dystopiou – zlaté ornamenty zdobia funkčné, no surovo technické mechanizmy a SUV segment sa pod týmto tlakom rozpadá na dve protichodné polovice: odvážnu modernu a tradičný konzervativizmus. Akým silným hráčom sa Actyon ukázal a či dokázal v mojich očiach preskočiť svoju konzervatívne ladenú konkurenciu počas siedmich dní testovania, o tom vám bližšie porozprávam v texte nižšie.
Je pravda, že model Actyon sa už vyskytol, a to pred necelou dekádou. Toho času išlo o unikátnu fúziu hatchbacku s SUV, avšak tentokrát sa celá filozofia jeho novej verzie absolútne mení. Vizuálny jazyk Human Revolution je definovaný čiernou a zlatou farbou. Nie sú to len náhodne vybrané farbičky, ale regulárne symboly. Zlatá reprezentuje zlatý vek transhumanizmu, víziu pokroku, krásu a božské schopnosti, ktoré dnes už aj v realite čoraz bežnejšie augmentácie ľudského tela sľubujú. Čierna je naopak jej kontrastným tieňom, čiže pripomienkou straty ľudskosti, sociálnych nepokojov a dystopického podhubia, v ktorom sa pokrok neodohráva bez obetí. KGM Actyon je odetý presne do tohto kódu, vizuálne aj významovo. Jeho zlatá stránka je zjavná na prvý pohľad. Ide o ambíciu preraziť do prémiového sveta SUV-kupé, ktorá by si trúfla postaviť sa aj vedľa Range Roveru Velar. Môžeme to povedať už len na základe rozmerov – 4 740 x 1 910 x 1 680 mm pri rázvore 2 680 mm a svetlej výške 206 mm. Spomínanú ambíciu nájdeme v masívnych, 20-palcových diskoch s diamantovým vzorom, ktoré autu dodávajú postoj ako z prezentačnej haly technologickej korporácie. Je rovnako prítomná v ďalších detailoch – tenké LED svetlomety, až po svetelnú linku na prednej maske, ktorej grafika pripomína kórejskú vlajku. Napokon ide o digitálne logo, ktoré by bez problémov zapadlo aj do sveta Deus Ex ako identifikačný znak jednej z tamojších megakorporácií. Z exteriéru dýcha luxus, štýl a digitálna sofistikovanosť za cenu, ktorá v prémiovom svete ledva pokryje náklady na poťahy. Testovaná verzia s rôznymi príplatkami sa pohybovala tesne nad sumou 41 000 €, avšak základný model štartuje už na sume 38 990 €, čo je cena, ktorá pri pohľade na predmetné vozidlo vyráža dych. Len čo sa nabažíte zlatej farby, okamžite ju vystrieda temnota ako nekompromisná pripomienka reality. Umelecký riaditeľ Human Revolution, Jonathan Jacques-Belletête, svojho času hovoril o tom, ako pri tvorbe hry spojili renesančné tvary (vysoké goliere, zlaté brokáty) s cyberpunkom, aby vznikol úplne nový estetický jazyk. Actyon sa podľa môjho názoru snaží o niečo veľmi podobné. Preberá inšpirácie z európskeho luxusu a filtruje ich cez odvážnu, až vyzývavú kórejskú estetiku. Výsledok nie je harmonický v klasickom zmysle slova. Je to dizajn, nad ktorým nie je možné mávnuť rukou.
Pozor na slnko
Kým exteriér sľubuje augmentovanú budúcnosť, interiér je miestom, kde sa tento sľub mení na hmatateľnú realitu. Vstúpiť do kabíny Actyonu je ako ocitnúť sa v sídle Sarif Industries, čiže v priestore, kde sa spája korpulentnosť s technológiou a kde sa dizajnéri nebáli riskovať. Jadrom je zmes kontrastov. Na jednej strane tu máme sedadlá čalúnené prešívanou kožou Nappa, jemný semiš na dverách a palubnej doske, ako aj dekory s nádychom ružového zlata, teda prvky, ktoré jednoznačne spadajú do prémiovej kategórie. Barokové kusy nábytku akoby vypadli z Jensenovho bytu – stelesnenie luxusu, vkusu a sebavedomia. No hneď vedľa nich sa objavuje triezva moderna v podobe lesklých čiernych plastov, imitácie karbónu, umelého dreva a najmä kryštálového voliča šesťstupňovej automatickej prevodovky. V tomto detaile sa podľa mňa koncentruje celá filozofia – spojenie klasickej krásy a šperkárskej precíznosti s chladnou funkčnosťou budúcnosti.
Ako renesančná busta s titánovými implantátmi. Atmosféru dotvára ambientné osvetlenie s možnosťou prispôsobenia farby. Počas nočných jázd sa interiér vďaka premyslenému dizajnu jednotlivých prvkov kúpe v neónovej žiare, ktorá evokuje panorámu digitálnych metropol. A áno, všimol som si aj tie tvrdé plasty. Povrchy, ktoré na dotyk pripomenú, že toto auto nie je z dielne rýdzej luxusnej divízie. No v danom kontexte mi tento kontrast nevadil. Práve naopak. V cyber-renesancii predsa nejde o sterilnú dokonalosť, ale o vrstvenie – o svet, kde sa zlaté obklady stretávajú s oceľovou surovosťou a snaha o noblesu sa prelína s limitmi samotnej reality. Actyon tento svet reprezentuje dokonale. Jedným dychom však musím dodať, že práve tie lacnejšie časti interiéru môžu časom predstavovať problém, a to ohľadom zbierania škrabancov. Mnou testovaný model nemal najazdených ani 10 000 km, ale na niektorých miestach už boli badateľné jemné odreniny.
V augmentovanom svete Deus Ex je rozhodujúca práve interakcia medzi človekom a technológiou. Schopnosť ovládať svoje vylepšenia, plynulo pristupovať k informáciám a spoľahnúť sa na rozhranie. Vo vozidle KGM Actyon túto úlohu preberá digitálny kokpit. Dvojica veľkých obrazoviek, ktoré slúžia ako hlavné neurálne rozhranie medzi mnou a autom. Podobne ako augmentácie vo videohre, aj toto rozhranie je dvojsečná zbraň – vizuálne oslňujúce, no funkčne trocha problematické. Na prvý pohľad však všetko dáva zmysel. Dve 12,3-palcové obrazovky spojené do panoramatického celku vytvárajú dojem high-tech kokpitu akoby ste sedeli priamo v ovládacom centre svojej vesmírnej rakety. Grafika je ostrá, rozloženie moderné a celé vizuálne vyznenie pulzuje v rytme prémiovej budúcnosti. Je to ten moment, keď sa zdá, že augmentácia funguje dokonalo. Ale stačí sa dotknúť obrazovky a ilúzia sa začne mierne rúcať. Systém, ktorý nesie meno Athena 2.0, pôsobí skôr ako prototyp než ostrý produkt. Reakcie sú oneskorené a animácie sa občas zadrhnú. Akoby ste mali kybernetickú ruku, ale nervové impulzy sa dostanú do cieľa o zlomok sekundy neskôr a to stačí, aby ste netrafili cieľ. Celý systém vyzerá výborne, no chýba mu plynulosť, ktorá by vizuálny zážitok premenila na funkčný nástroj.
Ešte výraznejšie tak vynikne rozhodnutie presunúť všetky podstatné funkcie do dotykového rozhrania a v rámci stredového panela úplne ignorovať fyzické spínače. „Chcem zmeniť teplotu klimatizácie?“ Musím sa prehrabať niekoľkými vrstvami menu. Je to rozhodnutie, ktoré obetovalo funkčnosť v prospech dizajnu. Krásna augmentácia, ktorá však svojmu nositeľovi občas sťažuje život namiesto toho, aby mu ho zjednodušila. Pre mňa je to dokonalá metafora technologickej dystopie, keď sa forma odpojí od funkcie. Napriek tomu však tento systém skrýva záblesky brilantných nápadov. Zvláštny, takmer šesťuholníkový volant možno pôsobí ako dizajnový úlet, no jeho ovládanie je mimoriadne precízne a intuitívne. Je zapamätateľný a odvážny ako celé auto, ale ešte viac ma na ňom potešilo rozloženie klasických spínačov. Umožňuje vám nastaviť si vlastnú skratku na niektorú často používanú funkciu a čiastočne tak ovládať dôležité veci v menu.
Bez elektrifikácie a so spaľovacím štvorvalcom
Pod touto celou lesklou, ale trochu frustrujúcou digitálnou kožou sa ukrýva pevný základ. Actyon je prekvapivo praktické SUV. Batožinový priestor s objemom 668 litrov je na vrchole segmentu, a keď sklopíte sedadlá, získate priestranný nákladný priestor s hodnotou 1 568 litrov. Na predných ergonomicky tvarovaných sedadlách a rovnako tak aj na zadných pohodlných kreslách som sa cítil ako vo vyššej triede (dopomohlo k tomu príplatkové ventilovanie zadnice) a nie v aute cenovo sa pohybujúcom pod hranicou štyridsať tisíc. Miesta na nohy a hlavu je dosť aj pre vyššie postavy. Každá augmentácia, akokoľvek pokročilá, je napokon len nadstavbou. Telo zostáva biologické, krehké, závislé od fyziky a chémie. Z tohto pohľadu je KGM Actyon závislý od svojej pohonnej jednotky – takmer starosvetského mechanického srdca, ktoré bije pod digitálnou fasádou moderného kyborga. A práve tu sa naplno odhaľuje mýtus o postave, ktorá si trúfa letieť vyššie, než jej umožňuje skutočný základ. Actyon, so svojím futuristickým zovňajškom, luxusným interiérom a odvážnou ambíciou, pôsobí ako Ikaros tesne pred vzletom. Krídla má, minimálne opticky, skutočne veľkolepé. Prepĺňaný štvorvalec 1.5 GDI Turbo s výkonom 120 kW (163 koní) a 280 Nm krútiaceho momentu pôsobí papierovo sľubne.
Dynamika je v realite o čosi lepšia, než by naznačoval údaj o zrýchlení 0–100 km/h za 10,8 sekundy. Motor má chuť ťahať, pôsobí živšie, než sa na papieri uvádza. A šesťstupňová automatická prevodovka od Aisinu? Na papieri rovnako záruka spoľahlivosti. Problém je, že tie Ikarove krídla sú z vosku, ktorý sa na slnku topí. Prevodovka síce patrí k overeným menám, no v určitých situáciách pôsobí vyložene ospalo. Jej spolupráca s motorom na základe mojich skúseností nebola vždy harmonická. Pri prudkej akcelerácii váha zdržuje akoby sa ešte radila podľa papierových mapiek namiesto GPS. Auto ako celok nepôsobí športovo, hoci by mohlo na základe vizuálu. Chýba mu mechanická presnosť, napojenie a energia. Ide o funkčný, no nezáživný základ, ktorý nedokáže naplniť emóciu, akú kabína a dizajn na prvý pohľad sľubujú. A to ešte neudrelo slnko v plnej sile – spotreba. Bez prikrášľovania, práve tu sa ilúzia definitívne rozpadá. Testovaná verzia s pohonom všetkých kolies má podľa výrobcu udávanú spotrebu 9,1 l/100km. V realite sa čísla pohybovali medzi 10 až 12 litrami. Bez mild‑hybridu, bez plug-inu, bez čohokoľvek, čo by túto žravosť aspoň čiastočne kompenzovalo. Napríklad konkurencia ako Kia Sportage ukazuje, že aj benzín môže byť civilizovaný. Actyon sa uberá odlišnou cestou – cenou za pokrok tu nie je digitálna daň, ale spotreba benzínu. Auto, ktoré pôsobí ako z budúcnosti, by nemalo žiť s apetítom minivanu z roku 2008.
Podvozok celý tento rozpor len podčiarkuje. Na kvalitnom asfalte vie byť Actyon príjemne tuhý. Karoséria sa príliš nenakláňa, v zákrutách drží líniu. Je to tá poctivá mechanická disciplína, ktorú ocení každý, kto si potrpí na pevný a spoľahlivý základ. Lenže na rozbitých cestách sa pevnosť mení na tvrdosť. Auto poskakuje a prenáša každú nerovnosť, akoby kybernetická ruka nedokázala zareagovať na jemný dotyk. Je to akási presnosť bez empatie. Celé to našťastie zachraňuje manévrovanie pri nízkych rýchlostiach a nádherný výhľad z kabíny. Ak sa držím svojej Deus Ex metafory, Actyon na mňa pôsobí ako augmentácia, ktorú telo odmietlo. Zvonka pôsobivý, s výbornými nápadmi, no vnútri stále viazne na starých mechanických kompromisoch. Je to Ikaros, ktorému dali krídla no zabudli, že slnko je aj v roku 2025 stále rovnaká „sviňa“.
Aj samotné čísla potvrdzujú Ikarov let a následný pád. Actyon sa výkonovo drží pri svojich konkurentoch – 1,5-litrový štvorvalec ponúka 163 koní a 280 Nm, čím dokonca mierne prevyšuje mild-hybridné verzie Kia Sportage a Hyundai Tucson (160 k, 265 Nm). No zatiaľ čo oni stúpajú efektívne a s rozumom, Actyon sa rúti bez zábran, len aby ho vzápätí spálila realita spotreby. So zrýchlením 10,8 sekundy na stovku zaostáva za rýchlejšími konkurentmi a v oblasti spotreby už vyložene krváca. Kým oni sa v realite zmestia medzi 7 až 8,5 l/100 km, Actyon si bez hanby pýta 10 až 12 litrov. Napriek solídnemu kufru (668 litrov) a porovnateľnej cene je to parametrový príbeh o nevyváženosti. V ére, kde prežívajú tí efektívni, si Actyon sám podrezáva vlastné voskové krídla a pri tom by stačilo zamerať sa na integráciu elektriky.
Voľba je na vás
A teraz sa obraciam priamo na vás, ktorí ste prečítali až na koniec tejto našej malej kybernetickej poviedky. Stojím pred finálnym rozhodnutím, podobne ako Adam Jensen na konci svojej cesty, s viacerými možnosťami voľby, pričom žiadna z nich nie je jednoznačne správna. KGM Actyon nie je auto, ktoré by sa dalo zhodnotiť jednoduchým ÁNO alebo NIE. Je to komplexná, rozporuplná bytosť, ktorej charakter definujú jej augmentácie – nie len tie brilantné, ale aj tie nepodarené. Na jednej strane je jeho najsilnejšou zbraňou odvážny, neprehliadnuteľný dizajn, ktorý v záplave uniformných SUV pôsobí ako zjavenie.
Je to auto, za ktorým sa otočíte, či už s obdivom, alebo s údivom. Tento vizuálny manifest je podporený interiérom, ktorý v mnohých ohľadoch pôsobí prémiovo – priestranný, pohodlný a nabitý výbavou, za ktorú by ste u nemeckej konkurencie zaplatili o desaťtisíce viac. Pri pokojnej jazde na diaľnici je navyše prekvapivo tichý a kultivovaný. Na druhej strane sú tu však kompromisy, ktoré sa nedajú ignorovať. Dizajn, ktorý niektorí vnímajú ako odvážny, môžu iní považovať za zbytočne prekombinovaný. Luxusný pocit z interiéru narúšajú lacné plasty a predovšetkým pomalý infotainment systém. A nad všetkým sa vznáša tieň jeho mechanického srdca, čiže smädného motora bez akejkoľvek elektrifikácie, ktorý robí z Actyonu drahého spoločníka na každý deň a stavia ho do mimoriadne nevýhodnej pozície voči efektívnejším hybridným konkurentom.
Takže, akú budúcnosť si vyberiete? Je pre vás, po tom čo som vyložil všetky karty na stôl, KGM Actyon začiatkom takzvaného Zlatého veku pre znovuzrodenú značku? Alebo je pre vás Actyon slepou uličkou evolúcie – autom, ktorého ambície prekročili schopnosti a ktoré je odsúdené zostať len zaujímavou, no neúspešnou poznámkou pod čiarou v histórii automobilizmu? Za mňa našťastie existuje aj tretí pohľad. Nie je to auto pre masy. Toto auto je určené pre špecifický typ zákazníka, ktorý vedome uprednostní formu pred funkciou a štýl pred efektivitou. Rovnako ako Adam Jensen, aj toto auto vzniklo ako produkt svojej doby a okolností. Je to bytosť, ktorá žije v konflikte medzi svojimi výraznými prednosťami a zjavnými slabosťami. Prosto augmentovaná vízia budúcnosti, ktorá logicky nemôže byť dokonalá.
