Dovoľte mi na začiatok trochu filozofie. Sme ľudia a všetci sme rozdielni. Niektorí vynikajú v športe, iní vedia krásne spievať, ďalší zasa dokážu v priebehu pár sekúnd poslepiačky poskladať Rubikovu kocku. Odlišní sme, samozrejme, aj z hľadiska našich charakterov – niekto je odvážny, niekto dokáže zvládať stresové situácie lepšie ako ten druhý a pod. Preto je rozdiel aj v tom, čo nám dokáže znechutiť deň. Pre niektorých to môže byť granatiersky pochod či argentínske telenovely, iným zasa lezú na nervy takéto prihlúple úvody do recenzií. No a potom sú tu ešte obyvatelia sveta, v ktorom sa odohráva hra Persona 3. Ak ste jedným z nich, tak to, čo vám dokáže znepríjemniť deň, budú najmä krvou poliate truhly objavujúce sa tesne po polnoci v temných zákutiach chladných ulíc. Ak niečo také totiž uvidíte, rozhodne vám dôjde, že vnútri nebudú sladké cukríky, ktoré majú vykúzliť malým deťom úsmev na tvári.
Persona 3 Reload, remake kultového JRPG Persona 3 z roku 2006, začína rovnako zostra ako pôvodná hra. Ste študentom miestnej strednej školy v Tokiu, ktorý sa pomaly blíži k svojmu novému domovu, internátu, kde strávi najbližší školský rok. Mesto je už ponorené do tmy, mesiac je v splne a jeho svit si preráža cestu cez mraky len aby dopadol na tie drevené nádoby pre mŕtvych stojace vnútri železničnej stanice Iwatodai. Ste zmätení, mlčky kráčate a v duchu dúfate, že je to len zlý sen. Lenže truhly sú skutočné a skutočné je všetko, čo navôkol seba vnímate. Mláky krvi, šuchot za špinavými popolnicami, zvláštna pachuť smrti. Nuž, rozhodne ste namiesto zatuchnutých truhiel čakali veľké vítajúce nápisy oslavujúce váš príchod, ale vyberať si asi v tej chvíli už nemôžete, všakže? So štipľavým mrazom na šiji pridáte do kroku a vstupujete do bezpečia internátu. Zdanlivého…
Poznáte ten pocit, keď vo vás niečo zarezonuje tak, že si to pamätáte ešte mnoho rokov, ak nie celý život? Presne takto som si pamätal aj na úvodnú scénu pôvodnej verzie, ktorá ma ešte dlho v snoch mátala svojou nesmiernou pochmúrnosťou a temným anime pojatím. Hru som hral už veľmi dávno a na rôzne detaily som si už nespomínal, no na túto konkrétnu scénu áno. A nikdy na ňu ani nezabudnem. Aké sklamanie však vo mne vy volal tento remake, keď pôvodný úvod v štýle deptajúceho hororu parádne navodzujúceho pocity mystéria a tajomna vymenil za (pre hrateľnosť absolútne nepodstatnú) krátku hernú pasáž, ktorá sa čo do mystickosti a údernosti nemôže s originálom ani len náhodou porovnať. Ako „svedok“ pôvodnej verzie som ostal sklamaný, ale hráči touto hrou doteraz nedotknutí istotne nebudú mať dôvod niečo namietať. Priznávam, že je to len viac-menej pochabá pripomienka na úvod, keďže tých vystrihnutých 30 sekúnd je nič oproti ďalším 100+ hodinám, ktoré s hrou strávite.
Persona 3 bola výborná hra a Persona 3 Reload je, aj napriek niekoľkým ďalším výhradám, ktoré ešte spomeniem, rovnako tak výborná hra a zároveň veľmi dobrý remake. Avšak ak ste fanúšikom predovšetkým (trestuhodne stále) posledného piateho dielu, ktorý má už inak úctyhodných osem rokov, a pôvodnú trojku ste nikdy nehrali, je nutné k nej pristupovať opatrne. Persona 3 bola to totiž prvou zo série Persony, ktorá zaviedla sociálne linky, prácu s kalendárom, simuláciu života a voľnočasových aktivít, preto tieto prvky ešte neboli natoľko vycibrené ako ich poznáme v modernejších dieloch, napríklad v spomínanej päťke. A keďže Persona 3 Reload je doslova otrockým remakom pôvodnej hry, nie sú dané prvky natoľko vycibrené ani tu. Persona 3 Reload je akousi exkurziou do minulosti, keď sa moderná verzia Persony ešte len formovala. Viete, čo je na tom všetkom dobré? – Uvedomenie si, že už aj táto ranná verzia hrateľnosti dnes pôsobí veľmi sviežo a zábavne. To len dokazuje, že Persona 3 bola nadčasová hra.
Iste, nebola bez chýb a teda nie je bez chýb ani tento remake. Môžeme namietať (avšak konkrétne ja nie), že vlastne robíte dookola to isté – z internátu do školy, zo školy na rande alebo inde, večer späť na internát a pomedzi to občas si odskočíte do mohutného dungeonu vybiť pár monštier – avšak práve tá komorná atmosféra (celá hra sa odohráva na dosť malej ploche), spojená s prechádzaním tých istých lokalít a stretávaním rovnakých ľudí, zatiaľ čo sa dá sledovať, ako sa ich charaktery rozvíjajú, dáva hráčovi akýsi pocit familiárnosti, útulnosti. Nadobúda dojem, že skutočne hrá len za nejakého bezvýznamného tínedžera, ktorý zažíva všetky útrapy dospievania a špecifického japonského školského života. To, že si musíte veci plánovať dopredu a že v prvom rade viete, čo bude z logického dôvodu nasledovať (škola je prvých šesť dní a nedeľa je voľná), sa môžete na niektoré veci doslova tešiť. Napríklad na to, ako si konečne vyrazíte znova von so svojou novou láskou alebo si zahráte hry v miestnej herni a zvýšite si trebárs guráž, či si cez voľnú nedeľu zasadnete k MMORPG, kde na vás čaká váš herný parťák, o ktorom sa dozviete opäť niečo nové – tak takéto pocity vo vás nevyvolá hocijaká hra!
Tých aktivít a možností je tu oproti megalomanskej päťke menej. Znova pripomínam, že ide o prvú Personu s dnes už ustálenými mechanizmami a že tento remake dané veci nijako nemení. Teraz trochu porovnám Personu 3 Reload s Personou 5 Golden v niekoľkých ukazovateľoch. V remaku trojky sú len tri sociálne zručnosti, ktoré si môžete vylepšovať – školské predmety (Academics), šarm (Charm) a odvahu (Courage), no v päťke je ich až päť – vedomosti (Knowledge), guráž (Guts), odbornosť (Proficiency), milosť (Kindness) a šarm (Charm). V pôvodnej Persone 3 ste mohli mať 21 sociálnych linkov, v Persone 5 ste ich mali 23. V trojke máte jeden veľký dungeon, v päťke ich máte až deväť. V Persone 3 môžete mať niečo vyše 170 Person, v Persone 5 Golden až vyše 190. Skrátka, Persona 3 je v niečom o čosi menej a v niečom oveľa viac skromnejšia hra a na jej hrateľnosti sa to viditeľne podpisuje. Všimnete si to hlavne vtedy, ak ste trojku nikdy nehrali a máte skúsenosť len s moderným posledným dielom. Sociálne zručnosti? Sociálne linky? A vôbec, Persona? – Nebojte sa, hneď vám to vysvetlím.
Persony sú imaginárne bytosti, ktoré zosobňujú vaše vnútorné „ja“ a ktoré môžu byť vyvolané určitým špecifickým spôsobom v alternatívnej realite. Sú to bytosti vyvolané vašimi pocitmi a vaším citovým rozpoložením a ponúkajú celé pole pôsobností, predovšetkým čo sa týka súbojov. Ak to zbavíme všetkých metafor a poetického nánosu, tak Persona je tá vec, vďaka ktorej môžete v boji používať špeciálne údery alebo magické schopnosti, ktoré má Persona odomknuté. Každá Persona sa dokáže levelovať, má svoje špecifické atribúty, ktoré sa získavaním levelov zvyšujú a každá Persona patrí do jednej z niekoľkých tried nazvaných Arcana. Tieto triedy môžeme s prižmúrením oka porovnať s povolaniami z tradičných RPG, hoci priznávam, že je to porovnanie dosť na hrane. Persony patriace do určitej Arcany zdieľajú s inými v tej istej triede druhy schopností a podobne. Napríklad Persony Arcane triedy Justice sa špecializujú na element svetla a majú výzor anjelov alebo sú anjelom podobné. Arcane trieda Hermin obsahuje Persony zdieľajúce schopnosti ovplyvňujúce psychiku, napríklad paralyzovanie nepriateľa… Počet tried Arcany priamo súvisí s počtom sociálnych liniek, ktoré hra série Persona ponúka.
Dôvod na to je prostý. Sú to práve sociálne linky, ktorých rozvoj zvyšuje úroveň daných Arcane tried, čo má priamy vplyv na účinnosť Person pri ich vytváraní (Persony môžete navzájom kombinovať a premieňať ich na iné). V hre Persona 3 Reload majú sociálne linky podobu vašej interakcie s určitými konkrétnymi postavami. Čím viac času s nimi strávite, tým vyšší level bude daná trieda Arcany mať a to vám z hľadiska hrateľnosti umožní získať tie najlepšie Persony a z hľadiska príbehu zažiť vedľajšie príbehové linky. Sociálne zručnosti sú zase atribúty, ktoré sú predispozíciou pre sprístupnenie nových sociálnych linkov. Sociálne zručnosti sa vylepšujú rôznymi spôsobmi, ako napríklad dávaním pozor na hodinách, hraním určitých videohier, pozeraním filmov v kine či rozličnými brigádami. Treba však podotknúť, že nič z toho skutočne ako hráč nezažijete priamo, sú to totiž len krátke cutscény zobrazujúce ako vaša postava pozerá film či sedí pri počítači. Je to dosť komplexný a aj dnes stále veľmi dobre fungujúci systém, ktorý od hráča vyžaduje pozornosť a sústredenosť, keďže všetky tieto herné prvky sú navzájom prepojené.
Keď sa na Personu 3 Reload pozerám zo širšieho hľadiska, zdá sa mi, akoby išlo o kompiláciu všetkých verzií hier Persony 3. Nepočítajúc tento remake, Persona 3 má ešte tri ďalšie verzie: pôvodnú hru Persona 3, vylepšenú verziu Persona 3 FES a menšiu verziu do ruky Persona 3 Portable. Každá novšia verzia pôvodnú Personu 3 určitým spôsobom upravovala (zámerne nehovorím vylepšovala) a pridávala nové funkcie, resp. prvky. Verzia FES pridala do hry napríklad nový epilóg The Answer, vylepšila mechanizmus sociálnych linkov, aby boli viac prehľadnejšie alebo pridala novú vyššiu náročnosť hard. Verzia Portable zasa zjemnila možnosť zlého rozhodovania sa v odpovediach pri budovaní sociálnych linkov, čo v predchádzajúcich verziách mohlo mať za následok, že ste vývoj určitých tried Arcane Person mali možnosť doslova zastaviť (Portable priniesla svätyne, kde ste si linky mohli obnoviť). Verzia taktiež zjemnila kontroverzný prvok únavy v dungeonoch, ktorý zapríčiňoval zníženie efektivity postavy počas bojov, a umožnila dokonca hrať tentokrát už aj za ženskú postavu.P-5
Prečítajte si tiež
Atlus predstavil pôsobivý remake Persona 3 Reload
Čo z toho v Persone 3 Reload je a nie je? – Persona 3 Reload je remake pôvodnej hry s tým, že doň bola pridaná náročnosť hard z FES a taktiež vylepšené sociálne linky, avšak 30-hodinový epilóg The Answer tu chýba a zároveň tu na základe Persony 3 Portable už nie je možnosť úplného zastavenia vývoja sociálnych liniek zlými odpoveďami. Ba čo viac, spomínaný prvok únavy, ktorý bol v Portable viac „prístupný“, v remaku už vlastne vôbec nefiguruje, a teda dungeonmi tu následkom toho prechádzate vskutku rýchlosťou tornáda. Neexistuje tu ani možnosť hrať za ženskú postavu. Summa summarum, Persona 3 Reload je z hľadiska hrateľnosti azda najmenej náročnou verziou a herne najviac prístupnou verziou Persony 3, s okresanými prvkami oproti predchádzajúcim verziám. Iste, je tu stále ten hardmode, vďaka ktorému je náročnosť predovšetkým boss fightov veľmi príjemná, no mňa ako hardcore hráča mrzí úplné odstránenie herných prvkov, ktoré síce neboli v pôvodných hrách implementované úplne bez chýb, no hodenie do skartovača si určite nezaslúžili.
Ja osobne totiž nie som fanúšikom štýlu vytvárania remakov alebo remasterov, ktoré herné prvky pôvodných hier jednoducho vyhadzujú, namiesto toho, aby boli (ak sa časom ukážu ako menej funkčné) nejakým spôsobom upravené, pričom by stále v nastaveniach bola aj možnosť voľby pôvodných prvkov. Chcete modernizovať? Nemám s tým problém, ale aspoň mi nechajte možnosť hrať tak, ako to bolo pôvodne navrhnuté. Pre mňa ako hráča, ktorý je veľkým fanúšikov takýchto oficiálnych „restoračných“ projektov, ktoré modernizujú staré hry, je aj cez všetky moderné prvky stále najdôležitejšie to, aby bola zachovaná pôvodná vízia. To v Persone 3 tvoril okrem iného aj systém únavy. Tartarus totižto nebolo dobré miesto. Bolo to miesto, ktoré z vás vysávalo energiu, bralo vám radosť zo života a následkom toho sa postavy často cítili úplne odpísané (veľmi unavené) a to v remaku, žiaľ, nie je. Ak teda nepočítame niekoľko cutscén, v ktorých o tej únave postavy hovoria, no z reálneho hľadiska týkajúceho sa priamo hrateľnosti to už vplyv, bohužiaľ, nemá.
Čo je to vlastne ten Tartarus? – Je to temné miesto, ktoré priamo súvisí s príbehom, čiže k tomu viac povedať nemôžem. Keďže je to zároveň aj dungeon s procedurálne generovaným prostredím, tak práve toto je miesto, kde sa vydávate s vašou partiou zabíjať monštrá, levelovať postavy, otvárať poklady, zatiaľ čo sa dostávate na stále vyššie a vyššie poschodia a pomaly odhaľujete tajomné nebesá fantasticky napísaného príbehu. Jediným z jeho mínusov je snáď fádny vizuál, keďže všetky poschodia vyzerajú podobne a sú rovnako pomerne prázdne. Kvalitný príbeh oplývajúci temnotou, zaoberajúci sa taktiež školskou šikanou a z určitého hľadiska sa dokonca dotýkajúci aj problematiky samovrážd je podľa mňa vrcholom hry, pričom mu zdatne sekundujú skvelo napísané postavy, ktoré dnes snáď už majú aj status kultu. Získavanie Person a ich kombinovanie plus sociálne linky je stále zábava a predovšetkým boss fighty dokážu potrápiť mozgové bunky, no príbeh a postavy sú na Persone 3 Reload úplne to najlepšie. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na vynikajúcu J-POP hudbu, ktorá dokonalo podčiarkuje tínedžerské/školské reálie.
Persona 3 Reload ponúka ťahový súbojový systém, ktorý pracuje na princípe odhaľovania slabých stránok nepriateľov a buffovania vašich postáv, respektíve debuffovania nepriateľov. Ten buff/debuff systém tu nie je natoľko kruciálny ako v hlavnej sérii Shin Megami Tensei, kde je to prakticky nutnosť, ak chcete prežiť, no aj tu má svoju váhu. Omnoho viac sa tu však hľadí na slabé stránky. Ak totiž trafíte slabú stránku nepriateľa, napríklad kúzlom alebo úderom, dostanete ťah navyše a týmto spôsobom môžete vybiť aj zdanlivo veľkú presilu. Hlavne musíte vedieť, ako na to. Taktiež treba brať na vedomie, že slabé stránky majú aj vaše Persony, čo znamená, že tento systém s ťahom navyše môžu, samozrejme, využívať aj nepriatelia. Je to ľahko uchopiteľný, okamžite hrateľný a veľmi zábavný súbojový systém. Avšak oproti pôvodnej Persone 3 je tu jedna veľmi výrazná zmena – ide o najlepšiu zmenu oproti originálnym hrám, ktoré tento remake prináša. Môžete tu už konečne ovládať postavy počas súbojov. S týmto konceptom prišla verzia Portable a našťastie je to prítomné aj v remaku. V pôvodnej hre a FES všetky postavy okrem vašej ovládala AI na základe vašich všeobecných pokynov, ako sa majú postavy v súbojoch správať.
Hra funguje na princípe času a akcií, ktoré počas tohto času využívate. Príbeh sa totižto odohráva postupne deň po dni a počas dňa môžete urobiť tri akcie – ráno, po škole/poobede a večer. Ak je školský deň, ráno vždy trávite v škole, pričom hra buď vyučovanie preskočí a ocitnete sa vo fáze po škole, alebo sa vyučovania priamo zúčastníte (učiteľ sa vás môže na niečo opýtať a ak správne zodpoviete, zvýši sa vám štatistika Academics) a až potom začne fáza po škole. Po škole sa môžete ísť socializovať s postavami (zvyšovanie Arcana), ísť na rande alebo trebárs ísť aj sám do kina či naspäť na internát. Vždy môžete spraviť len jednu akciu a potom sa deň prehupne do večera, ktorý sa dá využiť na štúdium či brigády, vďaka ktorým zarábate, alebo môžete ísť bojovať do Tartarusu. Opäť stále len jedna akcia. Následne sa hra presunie do ďalšieho dňa. Niektoré udalosti sa stanú až neskôr a na sledovanie času je tu vhodný kalendár, kde sa vám dôležité veci zapisujú, aby ste ich nemuseli mať stále v hlave. Táto simulácia života môže pri dlhších herných sedeniach spôsobiť pocit stereotypu, ale nemôžem si pomôcť, je to totiž aj dnes stále veľmi zábavné. Zbližovanie sa s postavami, odhaľovanie ich príbehových nitiek, manažment času, toto všetko má priamy súvis s role-playingom. Ale áno, oproti už toľkokrát omieľanej päťke je tých voľnočasových aktivít predsa len o niečo menej.
Ako to u každého remaku býva zvykom, prvé, čo si na ňom všimnete, je vizuál. Pôvodná hra oplývala svojským umeleckým štýlom a remake ho vynikajúco prevádza do modernej doby. Nečakajte vizuálne orgie, tu nejde o realistickosť a ani ultrakvalitné meshe. Umelecký štýl Persony 3 Reloaded stojí na jednoduchých objektoch, štylizovaných textúrach vo vysokom rozlíšení, presne ako originál. Hra vyzerá skvelo, podmanivo a originálne. Bohužiaľ sa sem i tam dajú nájsť textúry v nízkom rozlíšení, ktoré trčia nad ostatnými. Na to si mohli dať tvorcovia pozor. Ruka v ruke s umeleckým štýlom in-game grafiky ide aj umelecký štýl užívateľského rozhrania. Nesie sa v nádherných odtieňoch modrej a je čistý a krásne jasný. Napriek tomu, že je svojsky štylizovaný, zachováva si prehľadnosť. Obzvlášť in-game menu je úchvatným príkladom špičkového umeleckého štýlu, ktoré zobrazuje hlavnú postavu hore nohami, pričom sa cez postavu prelínajú farby. Úplná paráda! A keď k tomu ešte zočíte špičkové sekvencie v štýle anime, budete sa rozplývať blahom.
Počítačový port by si však zaslúžil prepracovať. Tento remake nemá ani toľko nastavení, koľko mala Persona 5 Golden a okrem tradičného rozlíšenia a Vsync môžete nastaviť akurát tak kvalitu tieňov, snímkovanie a to, či bude hra využívať ray-tracingové odlesky. Chýbajú tu pokročilé nastavenia grafiky, ako anti-aliasing, textúry, FOV, ultraširoké rozlíšenia. A hoci to nie sú žiadne pokročilé nastavenia, dlhé roky je to normálny štandard u počítačových hier. Znova zopakujem, že ak by hra mala aspoň to, čo Persona 5 Golden, tak by to bolo aspoň ako-tak akceptovateľné. Zabudol som na nastavenie jasu. Hra ako taká beží super, ak sa aj objaví stuttering, tak je len minimálny a pády hry vlastne ani nehrozia. Ovládať hru sa dá ovládačom alebo k + m, avšak radím používať ovládač, lebo s ním je to intuitívnejšie a pohodlnejšie. Ak chcete otáčať kameru myšou, radšej si vezmite dovolenku, pretože kamera je veľmi pomalá, hoci ani s gamepadom nie je o nič rýchlejšia. Pocitovo je to však lepšie ovládačom. Výborné je, že hra podporuje aj kurzor myši, ale má len základný windows štýl a už nie je štylizovaný ako kurzor v Persone 5 Golden, čo je škoda. Ale beriem, že to už je len moje puntičkárstvo.
Na záver si ešte neodpustím kopnutie si do ATLUS-u a jeho DLC politiky. Samozrejme, aj tento remake ponúka na kúpu hneď od vydania celé priehrštie DLC. Zatiaľ sú to našťastie len kozmetické veci, ktoré nemajú s pôvodnou hrou nič spoločné – sú to len kostýmy z Persony 4 a 5 a hudba z Persony 5. Môj názor ako hráča je, že pokiaľ niečo nie je skutočnou plnohodnotnou expanziou, nemalo by sa to predávať za pár drobných, ale malo by to byť súčasťou hry ako bonusový odomykateľný obsah. Za toto teda palec dole.
Naše hodnotenie
Informácie o hre
Persona 3 Reload 2024
- Platforma: PC
- Žáner: JRPG
- Vývojár: P-Studio
- Vydavateľ: ATLUS
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: CENEGA