RECENZIA: Philips 34M2C6500 – Dizajn z recyklátu a svetlo, ktoré objíme stenu

Ak ste herné monitory doteraz sledovali aspoň okrajovo, určite si spomínate na časy, keď bol pojem „dokonalý obraz“ nejasnou víziou, než hmatateľnou realitou. OLED panely sa vtedy ukazovali na veľtrhoch ako technológia budúcnosti, ponúkajúce čiernu farbu ako z vesmíru, vysoký kontrast a okamžitú odozvu. Zatiaľ čo sme doma stále bojovali s nedostatkami LCD – nerovnomerné podsvietenie, slabšie farby či rozmazanie obrazu pri pohybe – v zákulisí sa technológia OLED postupne začala udomácňovať aj v hráčskych monitoroch. Prvé modely, ako Alienware, boli drahé a určené len pre úzky okruh nadšencov. V súčasnosti však prichádza druhá vlna, ktorá prináša cenovo dostupnejšie obrazovky vhodné pre širšie publikum. Príkladom je aj model Philips Evnia 34M2C6500. Bez debát chce byť jedným z najdostupnejších, čo jasne deklaruje aj jeho cenovka pohybujúca sa pod hranicou 800 €. Poďme si teraz o kvalitách tohto zariadenia povedať trochu viac.

Testovaný model Philips Evnia 34M2C6500 na mňa po vybalení pôsobil mimoriadne striedmo. Namiesto typicky agresívneho herného dizajnu, ktorý je v tomto segmente bežnou praxou, ponúka decentný tmavosivý odtieň s textúrovaným povrchom – podľa mňa príjemná zmena oproti bielej verzii, ktorá pôsobí zbytočne nápadne už v promo materiáloch. Telo obsahuje 85% recyklovaných plastov, no spracovanie je napriek tomu dostatočne pevné. Základom je samozrejme robustný stojan umožňujúci výškové nastavenie (130 mm), náklon (-5° až +20°) a otočenie do strán (±30°). Nechýba ani žiadaná podpora VESA (100 x 100 mm) – nohy stojanu sú podľa môjho názoru dostatočne vzdialené od priestoru, kde si hráč bežne umiestňuje klávesnicu, takže v tomto smere palec hore. Najvýraznejším dizajnovým prvkom však naďalej ostáva známe, patentom chránené podsvietenie Ambiglow, ktoré výborne plní svoju funkciu osvetlenia steny za monitorom. Okrem toho znižuje únavu očí a zvyšuje vnímaný kontrast obrazu. V dynamickom režime však Ambiglow zaostáva – reaguje pomaly, prechody nie sú plynulé a pri HDR nefunguje dostatočne spoľahlivo, čo zdôrazňuje, že výrobca uprednostnil praktickosť pred efektom. Čo sa týka konektivity, tá je skôr zameraná na PC hráčov. Máme tu dva HDMI 2.0 porty, jeden DisplayPort 1.4 a USB hub (2× USB 3.2). Chýba však HDMI 2.1, čo limituje potenciál pre súčasné konzoly, a rovnako tak som nebol spokojný s prehľadnosťou a nemotornosťou OSD menu.

Monitor využíva panel QD-OLED kombinujúci samosvietiace pixely známe z OLED technológie s vrstvou kvantových bodiek pre živšie farby a vyšší jas. Výsledkom je vysoký kontrast, čisté farby a obraz, aký bežné LCD panely rozhodne nedosahujú. Obrazovka má uhlopriečku 34,18 palca, zakrivenie 1 800R a rozlíšenie 3 440 x 1 440 pri pomere strán 21:9. Ponúka obnovovaciu frekvenciu 175 Hz pri pripojení cez DisplayPort, resp. 100 Hz cez HDMI, dobu odozvy 0,03 ms (GtG), špičkový jas v HDR režime až 1 000 nitov a 10-bitovú farebnú hĺbku. Farebné pokrytie dosahuje 99,3 % DCI-P3, 148,8 % sRGB a 97,8 % AdobeRGB, s certifikáciou VESA DisplayHDR True Black 400 a VESA ClearMR 9 000 pre mimoriadne ostrý pohyb bez rozmazania. Po mesiaci testovania musím oceniť slušnú továrenskú kalibráciu farieb, vďaka ktorej nie je bezprostredne po vybalení potrebná profesionálna kalibrácia sondou, ak teda nerátame tradične problematické HDR. Medzi nevýhody však musím zaradiť farebné lemovanie textu spôsobené netypickým usporiadaním subpixelov, čo môže rušiť pri práci s textom (s týmto displejom by som nechcel písať články), a taktiež teoreticky riziko vypálenia obrazu do budúcna. Philips kvôli tomuto možnému problému implementoval ochranné funkcie ako Pixel Orbiting a Pixel Refresh, pričom trojročná záruka v EÚ pokrýva spomenutú možnosť vypálenia. Ale nemyslím si, že si bežný spotrebiteľ kupuje monitor len na tri roky.

Čo dokáže s hrami?

Skutočný prínos testovacej vzorky, ako ste mohli pochopiť z úvodu, spočíva v hernom nasadení. Philips Evnia 34M2C6500 v tomto smere ponúka kombináciu formátu 21:9 a zakrivenia 1 800R, čím výrazne zvyšuje pocit ponorenia sa do deja interaktívnych hier. V hororových a atmosférických tituloch ako Alan Wake 2 či Path of Exile 2 vynikla schopnosť OLED panelu zobrazovať hlbokú čiernu bez straty detailov v tmavých scénach, čo výrazne prispievalo k realistickej a napätej atmosfére. Tieto konkrétne hry spomínam zámerne, lebo mi slúžili ako referenčný materiál pri testovaní kvality obrazu. Naopak v rýchlych FPS hrách, formátu Call of Duty či Rainbow Six Siege, sa prejavovala vyššia obnovovacia frekvencia 175 Hz, teoretická 0,03 ms odozva a certifikácia ClearMR 9 000 vďaka čomu bol obraz dostatočne ostrý, plynulý a bez rozmazania. Vyložene vizuálne bohaté projekty ako Cyberpunk 2077 či tretí Zaklínač ťažili z vysokého HDR jasu a širokého farebného gamutu, vďaka čomu pôsobili realisticky a dostatočne živo. Monitor tohto formátu však nie je univerzálnym riešením – pri bežnom 16:9 obsahu sa totiž objavujú čierne pásy po stranách a pri práci s textom, ako som už spomenul, treba počítať s nepríjemným farebným lemovaním písma, spôsobeným špecifickým usporiadaním subpixelov. Ide o špecializovaný monitor určený do rúk hráčov a filmových nadšencov, ktorí preferujú imerziu.

Zobraziť galériu

Ukážme si nejaké porovnanie s konkurenciou. Hodiť testovanú vzorku do ringu s modelom Alienware AW3423DWF je z môjho pohľadu zaujímavé najmä z toho pohľadu, že využívajú identický QD-OLED panel prvej generácie od Samsungu, takže základná kvalita obrazu je prakticky rovnaká. Rozdiely sa týkajú hlavne ceny, softvérového doladenia, funkcií a používateľského komfortu. Evnia je samozrejme výrazne lacnejšia, čo z nej robí atraktívnu voľbu pre tých, ktorí chcú ušetriť, no neprekáža im venovať čas doladeniu HDR nastavení. Alienware má ešte lepšiu továrenskú kalibráciu, spoľahlivejšie aktualizácie firmvéru a je viac orientovaný na instantný používateľský zážitok. Oba modely disponujú trojročnou zárukou (vrátane akceptácie vypaľovania pixelov), no Dell má dlhodobo lepšiu povesť v oblasti zákazníckej podpory, za čo si však nechajú radi zaplatiť. Evnia pridáva funkciu Ambiglow, ktorá slúži ako silné statické podsvietenie a v budúcnosti môže nahradiť populárnejšie externé LED pásy – túto funkciu Alienware nemá. Z hľadiska konektivity sú oba modely rovnaké (DP 1.4, 2x HDMI 2.0), pričom dizajn zostáva subjektívnou voľba – Evnia je jednoznačne decentnejšia a ekologickejšia, zatiaľ čo Alienware je vizuálne výraznejší. Rozdiel v cene medzi oboma monitormi odráža úroveň softvérového doladenia a používateľskej podpory. Alienware je vhodnou voľbou pre tých, ktorí chcú maximálny komfort bez nutnosti nastavovania, zatiaľ čo Evnia osloví technicky zdatnejších používateľov, ktorí si za nižšiu cenu radi doladia detaily sami a zároveň využijú rozšírené funkcie. Keďže hardvér je identický, kľúčovým rozdielom je podľa mňa spomínaný ekosystém a úroveň softvérovej podpory.

Philips Evnia 34M2C6500 rozhodne nie je pokusom o dosiahnutie absolútnej OLED špičky medzi hernými panelmi, ale naopak. Ide o dobre premyslený kompromis, ktorý z môjho pohľadu dáva zmysel. Za podstatne nižšiu cenu ponúka prakticky rovnaký obrazový výkon ako drahšie modely, pričom osloví najmä PC hráčov, ktorí chcú využiť vysokú obnovovaciu frekvenciu cez DisplayPort. Hodí sa pre technicky zdatnejších používateľov, ktorým neprekáža manuálne doladenie HDR režimu, a zároveň ocenia Ambiglow ako funkčné podsvietenie zvyšujúce komfort pri dlhšom používaní. Nie je to monitor pre každého, no pre správneho používateľa ponúka výborný pomer cena/výkon.