Ťažko sa tomu bude veriť ale táto séria je tu s nami už tridsať rokov. Tridsať! Ako povedal Bilbo: „Som starý Gandalf…“ Ako prvú zo série som kedysi hral RE 2 a neskôr som si, samozrejme, zahral aj prvú časť. Dôvod? Oslovila ma. Horory milujem už odmalička a niekedy sám seba za to neznášam. Nechápem, prečo si to vlastne robím, no nedokážem si pomôcť. Takže keď som dostal možnosť napísať recenziu na pokračovanie, váhal som iba chvíľu a aj to iba preto, že som pripravoval už ďalšie dve recenzie na hry. Niečo také sa neodmieta, ale urobil som dobre? Poďme sa na to pozrieť.
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše. Prvá vec, ktorú mám potrebu zdôrazniť je, že hra vyzerá absolútne úžasne. RE Engine patrí k absolútnej špičke. Každá lokalita alebo cutscene je perfektná. Miestami som doslova zabudol zatvoriť ústa. Vývojári si naozaj dali záležať a toto je jeden z mála titulov, ktoré u mňa vyvolali dojem novej generácie. Čo si budeme klamať. Táto generácia sa jednak veľmi dlho preklápala a titulov, ktoré by žmýkali z konzol maximum je veľmi málo (nehrám zlé optimalizované hry, to je na inú debatu).
Tu by som plynule nadviazal na nadpis a teda, že sa vraciame ku „klasike“. Pamätám si ako vyzerali pôvodné hry. To bolo síce pekné, ale vôbec mi neprekáža funkcia prechodu medzi pohľadmi z prvej alebo tretej osoby. Naopak, považujem to za správny smer a remake RE2 patrí k mojim najobľúbenejším hrám vôbec. Tí, ktorí vyrastali na štýle akčnejších častí, ako napríklad RE4, poteší, že tento štýl je tu zakomponovaný tiež. Capcom zobral to najlepšie z oboch svetov a nadelil nám to na zlatom podnose. Doslova. Pod označením „klasika“ tu myslím to, že tu máme znova dva deje v jednej budove s hádankami, backtrakingom a chodbami plných zombíkov. Tentoraz ale nie úplne bezduchými. T-vírus sa stále vyvíja a zombíci sú viac uvedomelí a o to viac nebezpečnejší. A k tomu tá možnosť vybrať si pohľad z prvej alebo tretej osoby!
Tentokrát si nemusíte na začiatku vybrať príbehovú linku, pretože sa automaticky striedajú s vašim progresom v hre. Raz za Grace, FBI agentku, ktorá je v sérii nová a inokedy za nášho obľúbenca Leona. Tvorcovia odporúčajú hrať za Grace z pohľadu prvej osoby a za Leona z tretej, s čím súhlasím. Zážitok bol vďaka tomu ešte lepší (skúsil som si to aj prepnúť a zahrať opačne). Po tejto možnosti viacerí z nás dlho túžili a mať ju k dispozícii hneď od začiatku zvyšuje herný zážitok. Čo však musím vypichnúť je, že Leonove časti sú často krátke a nie tak komplexné. Za Grace si však užijete pomerne veľa, keďže jej úlohou je preskúmať sídlo, odomykať jednotlivé miestnosti a riešiť hádanky.
Páči sa mi ako v niektorých veciach ostali verní predchodcom, aj keď prišli so zmenami. Okrem spomínaných zombíkov tu máme aj „tých veľkých“, s ktorými nebojujeme, ale od nich utekáme. Tentoraz je ich počet väčší a niektorí sa dajú zabiť. Príjemnou zmenou je, že neprichádzajú len v naskriptovaných častiach, ale pravidelne hliadkujú vo svojich krídlach. Na nervy mi prichádzala prvá, ktorá zrejme kedysi hrala Alien: Isolation, nakoľko si z neho brala príklad pri pohybovaní sa po svojich lokalitách. Občas som mal chuť vypnúť to a zvyšok hry si pozrieť na YouTube, ale napokon som sa prekonal. Urobil som dobre, lebo zvyšok hry stál za to.
Počas hrania som nosil slúchadlá, ktoré simulovali aj priestorový zvuk a priznávam, že hra je dotiahnutá do posledného detailu. Zvuky mi zaliezali pod kožu a niesli sa aj cez zavreté dvere. Podľa krokov som dokázal odhadnúť kam smerujú a už z diaľky som rozoznal aký nepriateľ sa predo mnou nachádza, ak nebol úplne potichu. Pripočítajte do toho prijemnú, mrazivú hudbu v pozadí, ktorú síce prestanete vnímať ušami, ale telo na ňu reaguje naďalej. Presne tak to má byť. Nie je to neustále sa opakujúca slučka, ktorá vám bude znieť v hlave ešte pol roka, ale citlivé podčiarknutie atmosféry tak, že pôsobí ako prirodzená súčasť prostredia. Nie ako nálepka na ňom.
Za čo musím aktérov pochváliť sú herecké výkony a dabing. Predovšetkým ústredná trojica je úžasná. Grace ako nesmelá, v strese koktajúca vystrašená agentka, ktorej trauma z minulosti vplývala na jej prítomnosť. Leon ako neohrozený akčný hrdina nesúci si svoj kríž, avšak napriek tomu chladný a presný. A doktor Gideon, slizký záporák, ktorý mi trochu pripomínal Jockera v podaní úžasného Heatha Ledgera. Herečka stvárňujúca Grace sa do toho naozaj vložila a autentickosť postavy zvýraznila na maximum.
O tejto hre by sa dalo napísať veľa a hlavne dobrého, no je tu pár vecí, ktoré mi prekážali. Prvou je dĺžka. Keď sa človek do hry naplno vžije a osvojí si mapu, postup sa výrazne zrýchli – a 7 až 9 hodín je pri takejto výbornej hre málo. Druhou je, že niektoré interakcie boli zbytočné. Napríklad načo sa mám pozerať na zložky, kde je popis „zložky s rôznymi popismi“, ak s tým nedokážem nič ďalej urobiť? Vôbec tam takáto interakcia nemusela byť. Zhruba toľko chybičiek k tomu. Doslova. Rád by som našiel ďalšie, ale nepostrehol som ich. Ako som písal vyššie, tvorcovia zobrali to najlepšie a naservírovali nám to. Ostáva nám čakať či sa nám ujde ďalší diel. Uvidíme. Ak by prišiel v podobnej kvalite a štýle, dúfam len, že bude dlhší a bez popísaných fasciklov.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Resident Evil Requiem
- Vydavateľ hry: Capcom
- Žáner: Hororové, Adventúrne, Survival
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Capcom
Korekcia: Nikola Rusnačíková
