RECENZIA: Sid Meier’s Civilization VII – Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!

Ako dopadol návrat kráľa 4X stratégii?

Verili by ste, že od vydania šiesteho dielu Civilization už ubehlo viac ako osem rokov? Hoci nás vývojári z Firaxis Games naozaj dlho zásobovali novým obsahom do obľúbenej stratégie, hráči predsa len netrpezlivo čakali na pokračovanie, ktoré by sériu posunulo na ďalší level a fanúšikom by opäť poskytol dôvod hovoriť to povestné „ešte jeden ťah a idem spať“. Nuž, fanfáry, ten čas konečne nastal! Civilization VII sa už ohrieva na pevných diskoch mnohých z nás a ja som prišiel vysloviť verdikt, či je rovnako dobrá ako jej predchodcovia.

O sedmičke sa hovorí, že je šťastným číslom, v prípade CIV-ky ale šťastný launch nepriniesla. V prvom rade treba spomenúť problémy, s ktorými sa borili najmä hráči, ktorí si kúpili prémiovú edíciu a k titulu mali prístup o pár dni skôr ako ostatní. Nedobrovoľne sa z nich totiž stali akési testovacie subjekty, keďže hru spočiatku trápili technické problémy a akési „nedorobky“, na ktoré sa pri finišovaní zabudlo. Našťastie, zdá sa, že z toho hľadiska sa tvorcom podarilo opraviť najväčšia maléry a počas niekoľkých týždňov intenzívneho testovania som sa stretol iba s jedným pádom hry a dvomi bugmi. Ale poďme pekne poporiadku.

Odvážna evolúcia

Pokiaľ ste s touto kultovou sériou ešte nemali česť, vedzte, že Civilization je ťahová stratégia, v ktorej sa chopíte úlohy jedného z historických lídrov a pokúsite sa svojich obyvateľov previesť dejinami. Na začiatku najmä objavujete, čo skrývajú zákutia mapy, vyberáte vhodné lokality na zakladanie miest, staviate budovy, vyvíjate technológie, budujete armádu a spoznávate ostatné civilizácie a popritom sa usilujete, aby práve tá vaša prosperovala najviac. Predsa len, vyhrať chceme všetci, nie? A zabúdať nesmiem ani na vojny a diplomaciu. Na spočiatku jednoduchú hrateľnosť, keď máte pod kontrolu iba pár jednotiek a miest, sa neskôr nabaľujú ďalšie a ďalšie mechanizmy, vďaka ktorým je fakt náročné odtrhnúť sa od hry. Ako som už povedal vyššie, ešte jeden ťah a idem spať sa tu ozaj hodí.

Civilization je séria, ktorej základy zostávajú rovnaké, ale časom sa, samozrejme, mení, keďže jednotka nás svojou prítomnosťou poctila už pred 34 rokmi a asi by sme neboli radi, keby to bolo  stále to isté v bledomodrom. Každý diel tak predstaví čosi, čo do fungujúce formuly pridá rôzne nové ingrediencie, ktoré to dostatočne ozvláštnia, no nepokazia. Päťka vymenila štvorčekovú mapu za hexagonálnu, čím poriadne zmenila stratégiu bojov, šestka zas priniesla tzv. mestské štvrte, vďaka ktorým ste si zrazu dávali oveľa väčší pozor, čo a na akom mieste v meste postavíte. No a zahanbiť sa nenechala ani najnovšia inštancia, ktorá na to ide zhurta a vlnu kontroverzie vyvolala už dávno pred vydaním. Okrem množstva malých zmien, ktoré veteráni ihneď ocenili, sa totiž vývojári rozhodli, že nebudete hrať iba za jeden národ, ale po skončení každej éry si vyberiete iný.

Veru tak, Civilization VII sa inšpirovala konkurenciou a môžem vám povedať, že tento krok sa mi pozdáva. Ale aby som nepredbiehal, najskôr prezradím, že hra je po novom rozdelená na starovek, obdobie objavov a napokon na modernú éru, pričom každé obdobie je zamerané na čosi iné. Áno, niečo podobné sme tu mali od nepamäti, tentokrát však so zmenou epochy prichádza aj akýsi jemný reštart, ktorý má zabrániť monotónnosti – jednotky sa vrátia do miest a bezplatne budú upgradované na ich nové varianty, z miest sa (s výnimkou toho hlavného) stanú mestečká, zredukujú sa vzťahy s ostatnými, zrušia sa obchodné cesty a zresetuje sa aj rozdelenie unikátnych surovín. Kým si na to zvyknete, bude to chvíľu trvať, a najmä tie obchodné trasy finančne poriadne zabolia, ale po pár hrách som to už vnímal ako vhodný moment na konsolidáciu (nie finančnú, haha, tej máme dosť v reálnom svete) a znovunastavenie cieľov.

Plňte úlohy, striedajte civilizácie

V každom období vám totiž hra predloží úlohy v štyroch oblastiach – kultúra, veda, ekonomika a vojna. Za ich plnenie dostávate body, ktoré na začiatku ďalšieho veku rozdelíte do stromu schopností v daných oblastiach, vďaka čomu dostanete zaujímavé bonusy. Na úlohy sú potom v poslednom období naviazané aj podmienky víťazstva, takže minimálne vtedy sa ich naozaj oplatí plniť. Je však pravda, že si zaslúžia trochu vyladiť. Niekde musíte splniť niekoľko komplikovaných podmienok, inde zas stačí postaviť pár budov, vyskúmať niekoľko konkrétnych technológií a bodíky sú vaše. A to ani nehovorím o podmienkach na kultúrne víťazstvo, kde s pomocou prieskumníkov (explorers) skúmate ruiny a extrahujete z nich artefakty. Problémom je, že keď ich lokality objaví jeden z hráčov, vidia ich všetci, čo mi nepripadá fér. Umelá inteligencia totiž na dané miesto v momente vyšle milión prieskumníkov a vám často zostanú oči pre plač, hoci ste to boli vy, kto to vyskúmal a našiel…

A prečo je teda zmena národa na začiatku nového obdobia dobrý nápad? Jednotliví lídri poskytujú unikátne bonusy a to isté sa týka aj civilizácií, čiže v každej ére budete mať prístup k nejakej tej špeciálnej budove či jednotke. Tieto bonusy vám následne zostanú aj po zmene národa, takže hoci už ako cisár Augustus nebudete panovníkom Rímskeho impéria, stopy po ňom vo vašej civilizácii zostanú navždy. Navyše, je zábavné hľadať zaujímavé kombinácie z hľadiska histórie, ale aj hrateľnosti – niektoré civilizácie sa totiž skvele dopĺňajú a ak ste si na začiatku zvolili vhodného lídra, cestu k víťazstvu budete mať o čosi jednoduchšiu. A v neposlednom rade môžete prostredníctvom zmeny národa upravovať svoj herný štýl. Uvediem príklad. Keď budete mať mierumilovných susedov a vám sa už v modernej ére nebude chcieť bojovať, možno sa oplatí nepokračovať s vojensky ladenou civilizáciou, ale skúsiť nejakú so zameraním na vedu a diplomaciu.

Koniec barbarov

To, že je hra priamočiarejšia, hoci stále komplexná, signalizuje aj jemne prerobený systém zakladania miest. Nebojte sa, stále je to o tom, že osadníkov pošlete na nejaké políčko, tam sa rozložia a voilà, vzniklo nové mesto. V Civilization VII však nie je plnohodnotné, nazýva sa Town a spočiatku mu iba pribúdajú obyvatelia, rozširuje sa jeho územie a poskytuje pasívne bonusy v podobe zlata, vedy, kultúry,  vplyvu či podpory hlavného mesta. Ak v ňom budete chcieť niečo postaviť, pripravte si zlatky, prípadne môžete zaplatiť pomerne vysoký obnos a z Town sa stane City, čiže mesto so všetkým, čo k tomu patrí. Je to zmena, na ktorú som si chvíľu zvykal, ale v konečnom dôsledku ju chválim. Najmä v neskorších obdobiach tak odpadá zbytočné mikromanažovanie miest, ktoré ste si založili iba kvôli konkrétnym surovinám v ich blízkosti, prípadne iba preto, aby ste zastavili nebezpečné rozťahovanie sa vášho suseda. A keď už sme pri mestách, zmizla aj ďalšia stálica série – robotníci, resp. stavbári zo šestky. To znamená, že vylepšovanie políčok so surovinami sa deje už počas rozširovania hraníc mesta.

Prekopania sa dočkali aj barbari, ktorí v šestke dokázali poriadne znepríjemniť začiatok hry. A vlastne to nebola sranda ani v ďalších obdobiach, keďže sa respawnovali na tých najhorších miestach a ak ste ich nevybavili rýchlo, vaše obchodné cesty či mestá v blízkosti zaplakali. Nuž, radujme sa, agresívnych a krvi chtivých barbarov nahradili tzv. nezávislé mocnosti (Independent powers), ktoré na vás nemusia ihneď útočiť. Môžete fungovať v neutrálnom režime, pričom pomocou vplyvu si ich dokážete spriateliť a po určitom počte kôl sa z nich potom stanú mestské štáty. Pokiaľ sa tak udeje vďaka vašim investíciám, na výber dostanete viacero unikátnych bonusov. To, samozrejme, nie je všetko, existuje aj možnosť obetovať ďalší vplyv a postupne ich včleniť do vášho impéria, prípadne to urobiť vojensky.

Zmeny, zmeny, zmeny

Párkrát som už spomenul vplyv a fanúšikovia série isto premýšľajú, o čom to ten Pavol rozpráva. Ide o ďalšiu novinku, ktorá mieša kartami a stratégiami. Je to v podstate „surovina“, ktorú produkujete každé kolo, a je kľúčová pre diplomaciu. Vďaka vplyvu robíte všetko – ponúkate ostatným národom rôzne výhodné dohody, rozširujete svoju sieť obchodných trás, vykonávate záškodnícke činnosti, chránite sa pred záškodníckymi činnosťami ostatných či verejne kritizujete ostatných lídrov. Samozrejme, všetky tieto veci robia aj vaši protivníci, a tak vám občas na stole pristane dohoda, ku ktorej sa môžete postaviť rôzne. Ak ju akceptujete, nebude vás to stáť nič a zväčša ešte dostanete pár zlatých každý ťah. Za istý obnos vplyvu ju však môžete podporiť a vtedy obdržíte rovnaký bonus ako protihráč. Alebo jednoducho budete zlomyseľní, obetujete časť vplyvu, dekrét neschválite a karavána ide ďalej.

Hra vám tak predhadzuje zaujímavé dilemy. V počiatkoch sa hodí každý bonus k jedlu, vede či kultúre, preto máte tendenciu dohody akceptovať, na druhej strane si určite budete chcieť nejaký vplyv ušetriť, aby ste nadviazali priateľstvá s nezávislými mocnosťami vo vašom susedstve a nevyfúkli vám ich iní. Tých pár jednotiek či mesto neďaleko hraníc inej civilizácie sa možno raz budú hodiť. A zabudnúť nesmieme ani na spojenectvá, ku ktorým hra v prípade niektorých lídrov nabáda – reč je napríklad o japonskej kráľovnej Himiko. Pokiaľ si ju vyberiete, dohody viete podporovať zadarmo, ak máte dobré vzťahy s ostatnými, dostávate bonus k vede a aby toho nebolo málo, spojencom môžete ponúknuť unikátnu výskumnú dohodu. Ale pozor, keď nastane čas vojny a vy odmietnete pomôcť svojim spojencom, s dobrými vzťahmi sa rozlúčte. Diplomacia je v Civilization VII opäť významná a až na malé výnimky konečne kvalitne spracovaná.

Za zmienku stojí ešte zopár ďalších malých noviniek. Mestské štvrte (s výnimkou unikátnych pre jednotlivé civilizácie) tu už nenájdeme, hoci budovy stále umiestňujete na políčka na území vášho mesta. Kultúra opäť slúži na odomykanie nových „civics“, ktoré vám sprístupnia nové bonusy, budovy či spoločenské politiky, avšak samotné národy majú zopár jedinečných „civics“ so špeciálnymi bonusmi a tie vám zostanú aj po zmene obdobia. Na spoločenské politiky sú potom naviazané aj tzv. krízy, ktoré prichádzajú pred koncom ér a svojimi negatívnymi dopadmi dokážu znepríjemniť situáciu. To mimoriadne poteší napríklad v momente, keď sa pokojne plavíte naproti ďalšiemu obdobiu a zrazu musíte riešiť mor šíriaci sa vašimi mestami.

Chyby, chyby, chyby

Na začiatku som vývojárov skritizoval, že hráčom, ktorí si zaplatili za to, aby sa do hry mohli ponoriť o pár dní skôr, podhodili nedokončený produkt… a musím sa k tomu trochu vrátiť. Áno, obsahu je v Civilization VII dosť a nebudete mať pocit (okrem pár lídrov a národov, o čom ale budem ešte hovoriť), že by tvorcovia niečo nasilu vytiahli z hry na neskôr. Problémom je, že tu nenájdeme maličkosti, ktoré boli v minulých dieloch samozrejmosťou. Skauti nedokážu fungovať automaticky, nemôžete premenovať mestá či veliteľov, na začiatku je žalostne málo možností úpravy mapy a herných podmienok, upozornenia na dejúce sa veci fungujú 50/50 a hádam najväčším prehreškom je, že po splnení víťazných podmienok už nemôžete hrať ďalej ako v predchádzajúcich častiach. Áno, tvorcovia z Firaxis sľubujú, že toto všetko by v nasledujúcich týždňoch/mesiacoch malo byť pridané prostredníctvom patchov, ale, prosím pekne, pamätám si, že pri vydaní päťky a šestky som takéto problémy neregistroval.

Vylepšení sa má dočkať aj používateľské rozhranie, čo by som ocenil. Momentálne je totiž všetko možné, len nie prívetivé a chýba mu množstvo funkcií. Povedal by som, že nový diel trochu zaostáva v poskytovaní detailov, ktoré by hráčovi umožnili robiť informované rozhodnutia, čo je, ako iste chápete, v prípade 4X stratégie kľúčové. Uvediem príklad – každé políčko pojme dve budovy, čo znamená, že časom budete musieť namiesto starej postaviť novú. To, aké bonusy tým stratíte, sa však dozviete, až keď tak učiníte. Našťastie, do práce sa pustil šikovný moder, ktorý to opravil, ale nerozumiem, prečo to tvorcovia nechali na hráčoch… Taktiež chýbajú podrobnejšie štatistiky a ani encyklopédia slúžiaca ako akýsi manuál nie je spracovaná dobre. Navyše, kopu vecí, ktoré spočiatku nebudete vedieť, pretože sú novinkami, prípadne sú naviazané na soft reset pri striedaní období, vám hra nepovie.

Z minulého dielu mi chýba aj mechanika lojality miest, ktorá bránila tomu, aby sa váš nepriateľ (alebo aj vy) usídlil medzi tými vašimi. Umelá inteligencia totiž tej skutočnej veľa nepobrala a často si vyberá miesta, ktoré nie sú výhodné ani pre ňu, ani pre vás. Chytrosťou nehýri ani v bojoch, kde je jej stratégia pochybná, hoci po prvom veľkom patchi som už videl zlepšenia.  Pochvalu si nezaslúži ani jednoduchá špionáž či nedorobené náboženstvo, ktoré je skôr otravné. V podstate sa to zvrhne na to, že nepriatelia budú neustále posielať svojich misionárov do vašich miest a namiesto napínavých náboženských vojen sú to iba otravné mikromanažovacie bitky s malým dopadom na celkový boj o víťazstvo. Ani bonusy, ktoré vám náboženstvo dáva, s výnimkou jedného nestoja za námahu. Dúfam, že v prídavkoch sa tomu vývojári povenujú, resp. prekopú tento nedokonalý systém. A v to isté verím aj v prípade prírodných katastrof, ktorým nedokážete zabrániť, čomu naozaj nerozumieme, keďže im v podstate bol venovaný celý jeden datadisk pre šestku.

Blížiac sa k záveru recenzie ešte musím zmieniť jeden smutný problém, ktorý titul trápi, hoci bolo mimoriadne jednoduché vyhnúť sa mu. Prosím vás, ako môžete vydať hru, ktorej chýba kopa základných funkcií, no už po troch týždňoch ponúkate prvé DLC? Odhliadnuc od toho, že to vyzerá ako obsah, ktorý vývojári vystrihli zo základnej hry a teraz ho núkajú za príliš veľa (30 eur za štyri civilizácie, dvoch lídrov a nejaké prírodné divy mi nepríde ako lákavá ponuka), nechcete najskôr vyriešiť základné problémy? Aby ste ma nechápali zle, nemám nič proti malým prídavkom za peniaze, dnes to už býva bežné, ale v tomto prípade mi to prišlo trochu necitlivé.

Krásna grafika a technické problémy

A ako sa na to všetko pozerá? Krásne. Civilization VII je príťažlivý kúsok, ktorý dal zbohom štylizovanej grafike minulého dielu a toto rozhodnutie jednoznačne kvitujem. Je radosť pozerať sa na rozrastajúce sa a meniace sa mestá, unikátne vyzerajúce jednotky každého národa, ale aj lesy, rieky, pohoria či oceány. Ruka v ruke s tým ide nádherný a rozmanitý soundtrack, ktorý dáva priestor jednotlivým kultúram. Hoci jednu chybičku by som našiel – hlavný motív nie je tak výrazný ako Sogno di Volare či Baba Yetu. Žezlo v narácii po Seanovi Beanovi prebrala herečka Gwendoline Christie, ktorú mnohí poznáte zo seriálu Hra o tróny.

Čo sa týka technickej stránky, ja sa nemôžem sťažovať. Na mojej zostave (7800X3D, RTX 3070 Ti, 32GB RAM) titul fičal výborne a ako som spomenul vyššie, zaznamenal som iba jeden pád a niekoľko menej otravných bugov. Žiaľ, to isté sa nedá povedať o ľuďoch, ktorí si novú CIV-ku chceli vychutnať napríklad na PS5. Hlásia rôzne problémy, ako je napríklad časté padanie či mimoriadne spomalenie v modernej dobe. Opäť sa budem opakovať, vývojári sľubujú opravu a jeden veľký patch pre konzolu od Sony už vyšiel, zároveň však musím prízvukovať, že aj tak je to šlendriánstvo a ďalší príkladu škaredého trendu v modernom gamingu. Ak to nestíhali vydať v stave, aby sa hráči netrápili, mali to jednoducho odložiť.

Civilization VII som zatiaľ venoval pár týždňov, ktoré boli plné radosti z objavovania nových mechanizmov a skvelej zábavy, ale aj povzdychov nad chýbajúcimi funkciami a obsahom. Pokiaľ ste nováčikom a chcete dať sérii šancu, určite neobanujete, pretože aj napriek mojim výčitkám tu nájdete stovky hodín dobrej zábavy nielen vďaka úžasnej variabilite lídrov a národov. Veteráni zatiaľ pokojne môžu počkať na ďalšie patche a možno aj nejakú tú expanziu. Verím, že o pár mesiacov z toho bude záležitosť na 5 hviezdičiek aj pre nich, pretože Civilization VII je premyslená a vynikajúca stratégia, po ktorej sa k šestke budem vracať už iba ťažko.

Korekcia: Pavol Hirka