Od čias PS4 sme si už zvykli na fakt, že remastre a remaky sú súčasťou nášho života. Niekedy sú potrebné viac, inokedy menej, vždy záleží hlavne aj od veku originálneho titulu a taktiež jeho reputácie. Pri Until Dawn som mal rozporuplné pocity, teda predtým, ako som prišiel na to, že pôvodná hra má už skoro 10 rokov a taktiež, keď som videl technologický posun remastru.
Remake či remaster? Rozdiel medzi týmito dvoma je dodnes pre niektorých ľudí záhadou. V skratke, remaster je len vylepšenie prvej hry, takým faceliftom. To znamená zmenené textúry do vyššieho rozlíšenia, trošku lepšie nasvietenie a bum ho tam na trh za nejakú vďačnú cenu. Remaster by mal byť od nuly nanovo urobený titul v novom engine s novými mechanizmami. Pekný príklad je Crash Bandicoot alebo ešte lepší Resident Evil 2 a 3. Tam neostal kameň na kameni a sú to vo svojej podstate úplne nové hry. Kam teda zaradiť Until Dawn? No… je to taký medzikus – vysvetlím.
Until Dawn je prezentovaný ako remake. Je to ale veľmi špecifický typ hry. Ako je aj v nadpise, je to interaktívny film, do ktorého vstupujete ako režisér a svojimi rozhodnutiami meníte jeho dej, ale nie koniec. Ten je stále rovnaký, vaše rozhodnutia určujú, kto sa ho dožije z ôsmich postáv a za ktoré hráte.
Preto remake neprináša také výrazné zmeny ako iné tituly, ktoré prekopali doslova celú hru. Avšak… najskôr som si myslel, že remaster ani nie je treba, lebo originál vyzeral dobre a na svoju dobu aj vyzeral. Keď som ale videl nový kabát, tak uznávam, že na škodu to rozhodne nie je. Nové animácie, vylepšené osvetlenie a tieňovanie, prekopané modely postáv a detailov ako takých a nová kamera z pohľadu tretej osoby. Dokonca sa tam ukáže aj nejaký nový obsah, ktorý akoby volal po pokračovaní, takže možno… žeby aj preto tu tento remake máme? Mimochodom, použitý bol engine Decima, čo je engine od štúdia Guerrilla Games. Ak vám nie je známe meno, možno pomôže, že je to štúdio, ktoré má na svedomí sériu Killzone alebo Horizon: Zero Dawn či Forbidden West a tento istý engine poháňa aj Dead Stranding od Kojima Productions.
Každopádne, späť k tomu, prečo som to nazval špecifickým remakeom. Ide hlavne o kinematografický zážitok. Aktivít tu veľa nenájdete a aj samotné ovládanie postáv je niekedy ozaj kostrbaté. Keď ide do tuhého, ide len o quick-time eventy, čo vývojárom veľmi uľahčilo prácu, pretože sa mohli viac venovať vizuálu. Odráža sa to aj na gameplayi, kde to bolo naozaj cítiť. Miestami som mal pocit, že postava ani nereaguje na môj pokyn a spustila sa ďalšia cut-scéna, ale bol to výsledok nie najlepšie odvedenej práce ovládania postavy. Príklad: vošiel som do miestnosti a uvedomil som si, že tu nechcem byť a chcel som sa chcel otočiť. Potiahol som teda joistick do opačnej strany, smerom k sebe. Lenže postava občas absolútne nereagovala prvých niekoľko sekúnd, niekedy sa vybrala prosto len iným smerom.
Tých niekoľko segmentov, kedy máte ovládanie postáv úplne v rukách, pôsobia ťažkopádne. Tu by som očakával viac práce, nakoľko prehľadávanie priestorov potom úplne kazí dynamiku hry a aj atmosféru. Predstavte si vypätú situáciu v polorozpadnutej márnici. Potrebujete získať kartu na postup v hre a teda vašou úlohou je ju nájsť popri tom, ako vás niečo neznáme sleduje a chce zabiť. Lenže vaša postava sa otáča, kam chce, reaguje neskutočne pomaly a raz kráča, raz beží a vy nad tým ani nemáte kontrolu. Napínavá atmosféra spľasne a prichádza nervozita až frustrácia a kazí to zážitok z hry. Takže áno, je to iný remake, ale príde mi kvôli iným projektom trošku narýchlo naplácaný. Mimochodom, párkrát sa mi stalo, že mi úplne vypadol zvuk, musel som reštartovať hru.
Aby som ale nebol len negatívny, uznávam jednu vec. Aj keď tento typ hier ide tak povediac mimo mňa, väčšinu času som sa dobre bavil. Ide o temnú hororovú hru so zvratmi. Smrť tu nie je koniec hry, čo je zaujímavý koncept, pretože sa môžem rozhodnúť, s kým nechcem hrať, lebo mi lezie na nervy, a preto jej koniec nie je trest, ale odmena. Trošku cynický pohľad na vec, ale ide o videohru. Tie sú od toho, aby nás zabávali a pokiaľ ma výslovne nebaví nejaká pasáž alebo dejstvo a viem sa tomu vyhnúť, tak prečo to nevyužiť?
Potrvá cca 8 hodín, kým celú hru prejdete. Tým, že tu smrť neznamená koniec a teda žiadne opakovanie sa nekoná, nečakajte, žeby to trvalo dlhšie. Rozhodnete sa, prídu konsekvencie a idete ďalej. Obťažnosť tu neexistuje. Niektoré rozhodnutia majú väčší dopad, niektoré okrem zmenu statusu postavy voči iným postavám skoro žiadny a iné sú kľúčové. Tie si viete spätne pozrieť v menu „motýlí efekt”. Okrem toho vám hrou môžu pomôcť aj nájdené Totemy. Tie vám prehrajú krátke video o tom, čo sa môže stať. Sú rozdelené do niekoľkých kategórií a mne pomohli napríklad zachrániť postavu, ktorej prežitie som si naozaj želal.
Celý tento mix na mňa pôsobil takým oddychovým dojmom, ktorý zažívam pri pozeraní zaujímavého hororu a môžem doň vstupovať. „Jump scares” tu ale veľmi nefungujú, lebo ich čakáte, skôr ten pocit napätia, lebo neviete, čo sa vlastne úplne deje ani kto a čo je za tým.
Ešte musím vyzdvihnúť postavu Dr. Hilla, ktorú si zahral Peter Stormare a jeho scény ako takého medzirozprávača ma naozaj bavili. Aj počas jeho výsluchov dostávate na možnosti, ktoré sa priamo odrážajú v príbehu, tak si dajte záležať a hovorte pravdu.
Aby som to uzavrel, Until Dawn remake je veľmi zábavný titul, na ktorý si na začiatku zvykáte, ale neskôr vás donúti priamo rozhodovať o živote a smrti hlavných postáv a ich vzťahov medzi nimi. Tu vidím možnosť znovuhrateľnosti nie z dôvodu iného konca, ako sme už videli, ale z dôvodu manipulovateľnosti s jednotlivými dynamikami vzťahov ako takých. Ja určite zopár alternatív vyskúšam.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
UNTIL DAWN
- Vydavateľ hry: Ballistic Moon, Sony Interactive Entertainment
- Žáner: Hororové, Adventúrne
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Sony
