4X žáner je vo videohrách na ústupe. Je jeho budúcnosť v stolových hrách?
V posledných rokoch sa pocity, ktoré mi prinášajú videohry, snažím čoraz častejšie hľadať aj v offline svete. Väčšina z nás má prácu, počas ktorej denne pozerá osem hodín do obrazovky a pridať k tomu ďalší čas vo voľnom čase nie je úplne výhra pre oči a našu nervovú sústavu. Ako rozumný prienik sa zdajú stolové hry, ktoré medzi nami, popkultúrnymi nadšencami, naberajú na stále väčšej popularite. Videli sme už niekoľkých veľkolepých projektov, ktoré sa spoliehali na prienik medzi hráčmi stoloviek a videohier, a mnohí tvorcovia sa snažili priniesť veľkolepé videoherné značky v podobe stolových hier. Inšpirácia ale prebieha aj na opačnej strane. Videoherný svet výrazne poznačil ten stolovkový a jeho tvorcovia sa pri tvorbe motívov často opierajú o to, čo je momentálne v kurze vo videohrách, prípadne čo v nich podľa nich chýba.
Keď sa pozriete na niektoré nové stolovky, hneď vám napadne niekoľko videohier, ktorých vplyv v nich môžete vidieť napriek tomu, že nespadajú pod žiadnu videohernú značku. Jedným z projektov, pri ktorých som mal tento pocit, je práve Voidfall z dielne maďarského štúdia Mindclash Games, ktoré už stolovkovému svetu prinieslo viacero skvostov. Najznámejší je asi worker placement Anachrony, ktorá sa odohráva v post-apokalyptickej budúcnosti a mechanicky zaujímavo pracuje s cestovaním v čase. O lokalizáciu do češtiny sa postarala spoločnosť Albi, čím túto epickú vesmírnu bitku priblížila nášmu publiku. Málokomu sa totiž asi chce prejsť 50 stranami technického textu po anglicky. Prekladu sa nedá vyčítať nič výrazné, formulácia vždy dáva zmysel, príbehové časti sa čítali príjemne a pre stolovkových hráčov je skvelou správou, že sa podobne veľké projekty prekladajú do nám blízkych jazykov.
Základná premisa by pokojne obstála ako príbehový základ pre sci-fi videohru akéhokoľvek žánru. V ďalekej budúcnosti drží galaktické impérium Domine pevnú ruku nad celým známym vesmírom. Jeden neopatrný vynález však spôsobí, že do vesmíru začnú vnikať entity z inej dimenzie na štýl príšer z pera Lovecrafta, ktoré si hovoria „splozenci prázdnoty“ a všetko živé si podmaňujú do jedného masívneho kolektívneho vedomia. Galaktické impérium sa roztriešti a cieľom preživších je bojovať proti novej hrozbe, no zároveň si každý robí zálusk na to, aby mal na konci konfliktu čo najväčšiu moc, prípadne sa stal nástupcom galaktického impéria.
Hráči sa zhostia úlohy jednej z vesmírnych frakcií s cieľom obnoviť jej zašlú slávu, no najmä zastaviť nevyhnutnú hrozbu v podobe prázdnoty. V role vládcu budete objavovať ďaleký vesmír, kolonizovať ho, budovať ekonomiku, ťažiť suroviny, vylepšovať vesmírnu flotilu a ničiť všetko, čo vám bude stáť v ceste za vaším cieľom (v zásade všetko, čo si milovníci stratégií predstavia pod skratkou 4X – explore, expand, exploit, and exterminate). Môžete sa spoľahnúť, že prekážok bude viac než dosť. Zatiaľ čo iné hry podobného žánru, ako sú napríklad Twilight Imperium či Eclipse, sa sústreďujú na boj hráča proti hráčovi, vo Voidfall tvorí boj proti hrou ovládaným protivníkom dôležitú súčasť každej partie.
Prvé dojmy
Ako pri väčšine stolových hier, aj Voidfall vás najprv zasype komponentmi a tieto pestrofarebné kúsky vám začnú dávať logiku až po prečítaní brožúry s pravidlami. Pri Voidfalle je tento proces dlhší než zvyčajne hneď z dvoch dôvodov. Prvým je uvedenie hry do prevádzky, to znamená „vylúpanie“ všetkých žetónov a komponentov, vytriedenie kariet, postavenie posuvných počítadiel na suroviny a víťazné body a usporiadanie všetkého obsahu. Voidfall má 362 kariet v dvoch rôznych veľkostiach, viac ako 250 kusov žetónov na značenie rôznych mechaník, takmer stovku dvojvrstvových žetónov, ktoré predstavujú vesmírne lode, a ďalšiu stovku kociek a plastových komponentov. Nuž, ak chcete simulovať vesmírne vojny na kuchynskom stole, nezaobíde sa to bez rôznych malých dielikov. Okrem toho v krabici nájdete tri príručky s pravidlami a jednu dvojstránku s prehľadom symbolov. Ako prvý si ale všimnete impozantný vizuálny štýl.
Všetky kresby zapadajú do jednotného štýlu a z každého obrázku na vás kričí vesmír plný beznádeje a kozmického strachu. Najmä vizuály na doskách frakcií sú ako vystrihnuté zo sci-fi komiksov 80. rokov a často s výrazným využitím fialovej a oranžovej. Táto farebná kombinácia vás sprevádza počas celej hry, v ktorej tmavá fialová predstavuje hlboký vesmír plný života a surovín, zatiaľ čo toxická oranžová zastupuje kozmickú hrozbu z inej dimenzie. Tieto farby okrem vizuálov dominujú aj na komponentoch a najmä využitie oranžovej pri herných symboloch vás veľmi rýchlo nasmeruje k tomu, o čom sa hovorí. Celkovo je Voidfall dizajnovým kúskom v žánri, v ktorom sa ostatné stolovky predbiehajú v tom, kto prinesie na komponentoch realistickejší 3D render vesmírnej lode a kto vymyslí hru, v ktorej sa bude dať použiť čo najviac a čo najväčších plastových modelov. Skvelý dojem z vizuálnej stránky vám vydrží od prvého otvorenia až po samotné hranie. Rozložený na stole Voidfall vyzerá na prvý pohľad ako mapa vesmíru vo večnom konflikte, z ktorého niet úniku.
V hre sa zhostíte velenia jedného zo štrnástich rodov. Každý z nich je reprezentovaný ilustráciou a krátkym popisom, začína s rozdielnou technológiou a iným počiatočným rozložením. Aby vám tvorcovia uľahčili prvé hry, pri každom nájdete aj krátke strategické odporúčanie. Spočiatku vám ich rozdiely možno neprídu až také výrazné, ale neskôr zistíte, že obrovský rozdiel spraví, že každý z rodov dostane iné odmeny na stupnici vývoja, čo výrazne ovplyvní, v čom sa vám bude dariť.
Pravidlá, databáza, scenáre…
Keďže stolové hry neprichádzajú so softvérom, ktorý vám nedovolí urobiť zakázaný krok, predtým, než povediete svoj prvý rod do neľútostného boja, vás čaká večer strávený pri pravidlách. Tie sú pri takejto veľkolepej bitke adekvátne masívne. V balení nájdete 38 strán pravidiel s názornými obrázkami, ktoré vám vysvetlia všetky základné mechaniky a pripravia vás na prvú hru. Tvorcovia si uvedomujú, že pravidlá, ktoré pre Voidfall vytvorili, sú zložité a snažia sa vám cestu k ich pochopeniu čo najviac uľahčiť. Nájdete v nich postup pre výukovú hru, ktorá používa oklieštenú verziu mechaník, aby ste mohli pomaly začať hrať aj bez toho, aby ste sa prelúskali cez takmer 40 strán textu. Výuková hra je rozdelená do niekoľkých etáp a keď má predstaviť nové mechaniky, odkáže vás na konkrétne kapitoly v pravidlách, ktoré si máte prečítať, aby ste vedeli odohrať novú etapu. Je značne oklieštená a bude len ochutnávkou toho, čo Voidfall ponúka v celej svojej kráse. Po výukovej hre vám bude jasné, ako fungujú základné koncepty a zvyšok pravidiel vám plynulejšie dôjde. Pravidlá popisujú všetky fázy hry a následne všetky koncepty, ktoré musíte mať navnímané, aby ste mohli hrať. Keďže Voidfall ponúka kooperatívnu aj kompetetívnu verziu, rozdiely v pravidlách sú vyznačené farebnými odsekmi, takže sa v nich pomerne jednoducho orientuje.
Druhou priloženou „knihou“ je sprievodca hrou, ktorý má hrebeňovú väzbu a 84 strán. Začína krátkym príbehovým vysvetlením sveta a krásnymi ilustráciami, potom nasledujú podrobné pravidlá na prípravu hry a 60 strán konkrétnych scenárov, v ktorých sa dá Voidfall hrať. Ponuka je naozaj pestrá. Ako som už spomínal, Voidfall môžete hrať proti iným hráčom, no aj spolu s ostatnými proti hre, prípadne sami. Na každý z týchto módov poskytuje hra sériu scenárov, z ktorých sa dá pri troche predstavivosti poskladať príbehová kampaň, hoci v scenároch je následne príbeh zastúpený len krátkym úvodným textom. Scenár vás informuje o tom, ako máte poskladať mapu na úvod hry, aký je náročný, pre koľkých hráčov je určený, v prípade kooperatívneho scenára aj čo je potrebné urobiť na jeho splnenie a pri kompetetívnom scenári zas to, ktoré rody sú preň odporúčané a niekoľko ďalších mechaník. Kniha je veľmi prehľadná a výber scenára intuitívny. Kooperatívne a sólo scenáre majú tri stupne obťažnosti, ak sa teda s hrou len zoznamujete, môžete začať zľahka a postupne skúšať väčšie výzvy. Sólo a kooperatívne scenáre majú niekoľko dobrých dizajnérskych nápadov, no každý zo scenárov sa končí len hrubým zrátaním bodov, pričom musíte presiahnuť počet, ktorý počas hry vygeneroval hrou ovládaný nepriateľ – a to časom dokáže prestať baviť.
Treťou knihou je databáza hry. Musím povedať, že je to jedna z najkomplexnejších a najprehľadnejších príručiek, aké som kedy v stolových hrách videl. Každý hráč stoloviek pozná moment, keď v rukách drží kartu s textom či piktogramami a vysvetľuje si ju nejakým spôsobom, zatiaľ čo jeho protihráč ju pochopil inak. Namiesto toho, aby ste sa hádali na výrokovej logike, kartu môžete pohľadať v databáze, kde nájdete jej schopnosti rozpísané podrobnejšie, čo zvyčajne ukončí akúkoľvek nezhodu. Hra ako Voidfall takýto prehľad nevyhnutne potrebuje, pretože používa množstvo piktogramov, ktoré pre vás budú najmä na začiatku náročnejšie na pochopenie, čím sa dostávame k poslednej príručke. Tou je dvojhárok papiera so všetkými symbolmi, ktoré hra používa – je ich niečo nad 100. Ak to znie odstrašujúco, môžem vás upokojiť, že sú veľmi intuitívne a po niekoľkých hrách si väčšinu budete pamätať.
Prítomnosť prázdnoty
Strach z neznámej mimozemskej hrozby je v tejto hre prítomný neustále. Aj keď hráte kompetetívne, prázdnota sa snaží preberať vaše územie, nakaziť váš rod a šíriť sa v sektoroch, ktoré práve nebránite. To je príjemná zmena dynamiky oproti iným hrám v tomto žánri, kde je vaším jediným nepriateľom váš súper pri stole. Prázdnota jemne spomaľuje agresívny aspekt hry, pretože ak chcete zaútočiť na hráča, ktorý vedľa vás sedí, musíte sa k nemu najprv prebojovať cez množstvo galaxií, ktoré sú vo väčšine prípadov nakazené, takže každý začína na svojom pieskovisku a nestane sa vám, že vás skúsenejší hráč vyradí v priebehu prvých kôl. A nakaziť môže, samozrejme, aj váš rod. V takom prípade si vyberiete, ktorý aspekt vašej civilizácie prázdnota postihne a môžete sa ho snažiť vyliečiť. Prázdnota tak nie je len nejakým príbehom, ktorý si prečítate na úvodnej strane a zabudnete naň, ale mechanikou, ktorá vás bude prenasledovať počas celej doby hrania. Všetky komponenty, ktoré s ňou súvisia, sú krikľavo oranžové, čo síce nie je farba, ktorú som si predstavoval pri vesmírnych príšerách z inej dimenzie, ale je vynikajúcim výberom do celkového vizuálu, pretože na stole vytvára nezameniteľný kontrast.
Fázy, kolá, cykly
Voidfall vás a vašich kamarátov postaví do súboja, v ktorom sa budete snažiť čo najefektívnejšie využiť každý ťah a každú surovinu, ktorú máte k dispozícii. Hry sú rozdelené do troch cyklov, ktoré sa začínajú otočením karty aktuálnej udalosti. Tá zároveň určí, na koľko kôl sa bude daný cyklus hrať. Aby ste nestratili vo všetkých medzikrokoch, ktoré sa dejú medzi ťahmi jednotlivých hráčov, každý cyklus je rozdelený na tri prehľadné fázy. V prípravnej fáze sa pripravia všetky okolnosti, ktoré sú nevyhnutné pre začiatok cyklu.
Vo fáze priorít sa zas budú hráči striedať, aby vykonali svoje ťahy. V tejto fáze strávite väčšinu hry. Ťah hráča sa skladá zo zahrania jednej z deviatich kariet priorít, na ktorej sú vyobrazené tri akcie. Vo svojom ťahu môžete urobiť vždy dve z nich (za určitých okolností dokonca všetky tri), takže skôr vyberáte akciu, ktorá sa vám nehodí. Karty priorít sú veľké a prehľadné, z ich názvu zvyčajne dokážete vyčítať, ktoré akcie na konkrétnej karte nájdete, opäť raz s krásnymi ilustráciami. Za väčšinu akcií musíte zaplatiť dopredu danú cenu a následne vyhodnotíte akciu. Tie pokrývajú všetko, čo budete chcieť urobiť – naverbovať jednotky do flotily, postaviť budovy, ťažiť suroviny, presúvať sa po vesmíre, útočiť na nepriateľov, vylepšovať technológie… Na začiatku vám môže deväť kariet priorít prísť ako príliš veľa možností, ale každé kolo jednu zahráte a možností bude stále menej. K výzoru kariet priorít si však neodpustím jednu kritiku. Ako ľavákovi sa mi veľmi ťažko manipulovalo s kartami, ktoré sú nadizajnované na pravoruké zaobchádzanie. Ľaváci si „vejár“ z kariet robia v ruke do opačnej strany. Zatiaľ čo moji spoluhráči-praváci videli v ruke prehľadne všetky akcie, ja som videl ilustrácie kariet, no keď som si chcel pozrieť akcie, musel som si karty otočiť. Ale beriem to, sme v menšine, musíme sa prispôsobiť.
V tretej fáze je na rade opäť hra. Aj keď si zvolíte kompetetívny režim, oranžová hrozba z inej dimenzie je prítomná neustále a chce zničiť všetko živé. Vo fáze vyhodnotenia na každého hráča zaútočia „splozenci prázdnoty“ a vy budete musieť obrániť svoje územie, ktoré susedí s prázdnotou. Okrem toho je potrebné zaplatiť údržbu za galaxie, v ktorých máte postavené väčšie množstvo budov, obnovíte si všetky karty priorít a čo je najdôležitejšie, budete skórovať za karty agend, ktoré máte vyložené. Na agendy sa v najjednoduchšom zmysle slova môžete pozerať ako na jedinečné úlohy, ktoré plníte. Začínate s jednou a v priebehu hry sa môžete dostať k ďalším trom. Správne vybrané agendy sú vo Voidfall kľúčom k víťazstvu a mnohokrát vyhrajú hru aj tomu, kto nemá najsilnejšiu armádu či najviac dobitých galaxií. Po tretej fáze sa končí jeden z troch cyklov a pokračuje sa opäť prvou fázou. Na konci tretej fázy tretieho cyklu si naposledy zrátate body a ste pripravený vyhlásiť víťaza.
Nenechajte nič na náhodu!
Voidfall je hra s minimom náhody a aj šesťstenné kocky, ktoré sú jej súčasťou, nie sú určené na to, aby sa nimi hádzalo. Slúžia len na to, aby vyjadrovali stav populácie v jednotlivých sektoroch. Všetko je dopredu dané a nie ste odkázaný na to, či budete mať šťastie pri ťahaní kariet ani na iný prvok náhody. Aj súboj medzi dvomi armádami sa vyhodnocuje podľa presne stanoveného postupu a už keď sa rozhodnete zaútočiť na nepriateľskú flotilu, viete, kto sa stane víťazom a koľko jednotiek v boji stratíte. Po niekoľkých hrách Voidfallu sa na vesmírne bojisko budete pozerať ako na šachové plátno, na ktorom je hneď jasné, za koľko pohybov viete ktorú figúrku vyradiť. Pri tomto sa chcem obzvlášť zastaviť, pretože trend v stolových hrách podobného žánru išiel doteraz skôr opačným smerom. Keď sa stretnú dve nepriateľské armády, zvyčajne sa vytiahnu farebné kocky rôznych tvarov a boj sa vloží do rúk šťasteny. Tento aspekt napätia vo Voidfalle nenájdete, ale môžete si byť istý, že na kraj stoličky vás často posadia ťahy vašich súperov, keď budete dúfať, že váš nepriateľ neurobí práve tú jednu vec, ktorú chcete v ďalšom ťahu spraviť vy.
Plná krabica vesmírneho dobrodružstva
Voidfall sa ukrýva v krabici, ktorá je na stolovkové pomery nadpriemerne veľká a tento priestor využíva naplno. Keď do nej vložíte obalené karty a všetky komponenty, veko sotva zavriete do pôvodnej pozície. Veľkým plusom je, že to nie je kopa nepotrebného plastu a k materiálu komponentov a k ich kvalite sa pristupovalo naozaj s rozvahou. Opäť sa vrátim k spomínanému Twilight Imperium a Eclipse, v ktorých každý hráč dostane na začiatku kopu vesmírnych lodí vo svojej farbe, aby ich následne mohol verbovať do vesmírnych vojen. Tu ide Voidfall úplne inou cestou a každý hráč dostane len 14 umelohmotných kociek vo svojej farbe, ktoré môže umiestňovať do dvojvrstvových žetónov vesmírnych lodí. Táto mechanika funguje úplne bezchybne – umožňuje si držať prehľad o tom, koľko a akých typov lodí máte umiestnených v konkrétnych sektoroch a často je prehľadnejšia ako kopa plastu umiestnená na políčku.
Veľmi dobre na stole funguje aj prázdnota. Jej prítomnosť sa vyjadruje univerzálnym plastovým žetónom, do ktorého sa zmestí akurát kocka populácie, aby ste vyjadrili jej nákazu, no rovnako ním viete označiť hocijaké miesto na vašej doske rodu, aby vám pripomenula vašu nákazu. Umne sú vymyslené aj počítadlá surovín, ktoré sa skladajú z dvoch otočných ciferníkov. Jeden zobrazuje vašu úroveň príjmu zdroja a druhý váš aktuálny stav zdroja v skladoch. Nevýhodou zostáva úložný priestor, ktorý je v základnej verzii hry nedomyslený. Na všetky tie karty a žetóny máte niekoľko uzatvárateľných vrecúšok, aby ste si ich mohli potriediť a potom vám nezostáva nič iné, len ich všetky nahádzať do krabice. Tento proces dosť naťahuje rozloženie a zloženie hry, pretože vás na začiatku a na konci stále čaká rituál, počas ktorého triedite žetóny na stole, sypete ich do sáčkov a snažíte sa to nejak zmysluplne uložiť, len aby sa to potom v krabici pomiešalo. Samozrejme, deluxe verzia prichádza s rozdeľovačmi a na internete si môžete kúpiť aj inserty vytvorené tak, aby sedeli na túto hru.
Čo mohlo byť lepšie?
S kritikou som začal už pri úložnom priestore, tak sa na koniec poďme pozrieť na to, čo vo Voidfalle funguje horšie. Ak začneme na strane hrateľnosti, môžem znovu spomenúť napríklad pravidlá. Tvorcovia sa naozaj snažili, aby boli čitateľné a ľahko pochopiteľné, ale ak ich chcete vysvetliť kamarátovi pred hrou, pripravte sa na 40-minútový monológ, na ktorého konci sa na vás bude pozerať ako Homer Simpson v scéne, kde mal v hlave namiesto mozgu opičku s činelmi. To je však pri podobných hrách zvykom, takže je preferované, aby si každý hráč pred hrou prečítal pravidlá ako domácu úlohu a prišiel pripravený. Niekomu môže napríklad chýbať prvok náhody a môže byť sklamaný z toho, že dopredu presne vie, ako ktorý konflikt dopadne. Na to, že ide o 4X, by som v hre čakal aj trochu viac politiky a intríg. V Twilight Imperium je fáza, v ktorej každý hráč za svoje obsadené planéty v intergalaktickom tribunáli hlasuje za zákony, ktoré následne menia pravidlá hry, čo núti hráčov presviedčať svojich spoluhráčov, uzatvárať spojenectvá a organizovať zrady. Spolupráce a zrady sú, samozrejme, prítomné aj vo Voidfall, no pravidlá vás k tomu priamo nenavádzajú. Slabým bodom je aj kompetetívna hra medzi dvomi hráčmi, ktorá vie rýchlo skĺznuť do pretekov o čo najrýchlejšie prosperovanie na úkor prázdnoty, na konci si vymeníte niekoľko útokov medzi sebou a ten, kto umnejšie pristupoval k svojim agendám, je víťaz. Vo dvoch hráčoch sa mi zdá zábavnejší kooperatívny mód, v ktorom so spoluhráčom musíte z vesmíru vyhnať prázdnotu.
Po technickej stránke je Voidfall určite tým lepším, čo som na poli stolových hier videl. Na začiatku som mal obavy, či nemali byť dvojvrstvové aj dosky hráčov a šesťuholníkové políčka s planétami, keďže vám bude dosť záležať na tom, aby sa vám komponenty omylom nepoposúvali, no táto obava sa ukázala ako zbytočná. Políčka s planétami sú dosť veľké a málokedy je na nich viac komponentov, ako by sa mohlo zmestiť, pričom na doske hráča presúvate komponenty zriedka, takže sa vám to nestane omylom.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Voidfall
- Vydavateľ hry: Mindclash
- Žáner: Kartové a stolové
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Albi
Korekcia: Pavol Hirka
