Možno aj vy poznáte ten pocit, že keď sa vrátite niekam, kde ste sa pred nejakým časom cítili veľmi dobre, už to nie je presne také, ako si pamätáte. Nemyslím to teraz v negatívnom zmysle slova. Jednoducho je to niečo iné, nie však automaticky úplne horšie. Zároveň taktiež zisťujete, že to, čomu ste sa predtým radšej vyvarovali, vám už nerobí problém a chápete jeho pôvodný zmysel. Tak presne takto, dámy a páni, som sa cítil, keď som sa opäť vrátil na tú prekrásnu planétu Mira v Xenoblade Chronicles X, respektíve v tomto prípade v jej definitívnej edícii.
Xenoblade Chronicles X bol vždy takým čiernym koňom v sérii Xenoblade Chronicles. Bol to v prvom rade spin-off, ktorý upustil od tradičnej fantasy plnej kúziel a mečov a vytasil s tvrdou sci-fi, ktorej dominovali ťažkotonážne strelné zbrane, mimozemské civilizácie a mechom podobné obrie stroje Skelly. Hra už taktiež nerozprávala veľký príbeh s častými cutscénami, bol už skôr paradoxne k veľkoleposti námetu skromnejší, držiaci sa v úzadí a taktiež nechával hráčom veľký priestor na vlastnú interpretáciu. Hlavnou víziou hry bol totiž prieskum neznámeho prostredia planéty Mira, objavovanie fauny a flóry a plnenie množstva rôznorodých misií. Ľudstvo sa totiž ocitlo uprostred boja dvoch mimozemských civilizácií, ktorých vojna zničila Zem. To sa, aj napriek veľkým stratám, našťastie dostalo do bezpečia a začalo putovať do neznáma. Teda aspoň na chvíľu, kým sa nebezpečenstvo nevrátilo a pri novom útoku sa jeden z tých korábov nezrútil na neznámu planétu. Príbeh hry začína dva mesiace po stroskotaní…
Aby som bol úprimný, necítim sa veľmi na to, aby som opäť raz opisoval pôvodnú hrateľnosť, ktorej rozľahlosť je taká dychvyrážajúca, že sa menej trpezlivým hráčom môže stať, že im jej rozsiahle možnosti privodia depresiu (pretože nebudú vedieť, čo skôr). V prvom rade preto, lebo si to môžete prečítať v mojej recenzii pre desať rokov starú originálnu Wii U verziu, a v druhom rade preto, lebo by som sa chcel skôr zamerať na to, čo táto definitívna edícia mení a ako to pôsobí na hru ako celok. Zmien je totižto dosť a sú zároveň značne zásadné. Xenoblade Chronicles X: Definitive Edition je na prvý pohľad v podstate rovnaká hra, no ak sa do nej dostanete, zistíte, že je zároveň dosť iná na to, aby otriasla základmi pôvodnej vízie.
Tak na začiatku tu opäť máme možnosť vytvoriť si svoju postavu. Tentokrát je ale tvorba o niečo viac robustnejšia, avšak stále sú možnosti dosť obmedzené v porovnaní s takým Skyrimom alebo novším Cyberpunkom 2077. Pri úvodnom videu zisťujete, že sa hra až tak veľmi zasa neodlišuje od Wii U verzie. Upravené sú skôr len malé detaily, trocha upravené nasvietenie, no kompozícia scén a objekty sú úplne rovnaké. Holt, ide o remaster a nie remake. Keď sa už ale objaví prvá hlavná postava (zasvätení vedia, hrou ešte nepoškvrnení nie) Elma, spoznáte prvé zmeny. Tak ako v prípade remasteru prvého Xenoblade Chronicles, aj v prípade tejto hry sú postavy krajšie, ľudskejšie, majú prirodzenejšie proporcie a lepšie sa na nich pozerá.
Časom si ale uvedomíte, že celkovo, čo sa in-game grafiky týka, sa hra až tak nezmenila. Mimo postáv sú textúry zväčša rovnaké, len to nasvietenie má ako keby väčšiu hĺbku. A tým sa dostávame k prvému neduhu. To, že sa grafika nezmenila, znamená, že sa nezmenili ani výrazné neduhy pôvodnej hry. Tú trápilo veľké doskakovanie objektov v hlavnom a jedinom meste hry New Los Angeles (NLA), kde sa objekty objavovali doslova pár metrov pred vami. Vzhľadom na výkonnosť konzoly a škálu hry sa dali prižmúriť nad obmedzeniami oči, avšak na výkonnejšej konzole, akou je Nintendo Switch, hra mala rozhodne bežať lepšie. Iste, máme tu vyššie rozlíšenie, no skutočne nešlo doskakovanie aspoň obmedziť? Čo sa už ospravedlniť nedá, je, že pohybujúce sa objekty ako autá v uliciach NLA nemajú opäť žiadne kolízie, a teda vami len tak prejdú ako keby ste boli duch.
Keď sme už pri tých nepríjemných prekvapeniach, tvorcovia z Monolith Soft sa rozhodli úplne odstrániť základnú a dôležitú zložku pôvodnej hry – Blade levely a nadväzujúce aspekty s nimi súvisiace. Blade je organizácia mesta NLA, ktorá sa delí na divízie a tie sa starajú o rôzne aspekty prežitia. Jedna z divízií sa stará o prieskum mimo mesta, iná sa zaberá problémami vo vnútri NLA, ďalšia sa zaoberá zabíjaním nebezpečných monštier, a tak ďalej. Celkovo je ich v hre osem. V pôvodnej hre to fungovalo tak, že pridaním sa do jednej z divízií ste dostali zvýšenie určitých štatistík a zároveň ste za vykonávanie činností ako objavovanie nových miest či implementovanie probov dostávali pre divíziu body. Síce v tomto nezáležalo v akej divízii ste, vždy ste dostávali body za všetky činnosti, no napríklad ak ste boli v divízii starajúcej sa o proby, ich implementovanie zabezpečovalo viac bodov, než keby ste implementovali proby ako člen inej divízie.
Získané body v divízii zvyšovali jej level, a to zároveň ovplyvňovalo celkový level Blade. Na čo vlastne však levely Blade boli? Tie mali vplyv na hneď niekoľko vecí, napríklad zvyšovanie levelov field skillov – mechanický (umožňoval otváranie pozemských kontajnerov), biologický (umožňoval skúmať mimozemskú flóru a faunu) a archeologický (umožňoval skúmať mimozemské artefakty a vraky) či odomkýnanie väčšieho počtu základných misií. No a teraz zavrite oči a predstavte si, že nič z toho, čo som napísal, v hre zrazu neexistuje. Žiadne levely divízií, field skilov a ani Blade. Teraz oči otvorte a pozrite sa na Xenoblade Chronicles X: Definitive Edition. Zrazu si to už predstavovať nemusíte, pretože to, na čo sa dívate, je presne také. Bohužiaľ…
To, čo robilo pôvodnú hru skvelou a teda pocit, že ste súčasťou niečoho veľkého, že ste súčasťou nejakého tímu, čo vám pridávalo určité bonusy, to v tejto verzii neexistuje. A to je obrovská škoda. Iste, dalo by sa povedať, že pôvodný systém bol snáď až prekombinovaný, no fungoval a mal logické zázemie. Skutočné RPG je o tom, že sa pre niečo rozhodnete a má to nejakú konzekvenciu. V tejto verzii hry nezáleží na tom, v akej divízii ste, pretože vždy za všetko dostávate rovnaký počet expov a neexistujú tu žiadne levely divízií. A teda ak tu nie sú tie, neexistujú ani levely organizácie Blade, a tak si ani nezvyšujete úroveň jedného z field skillov. V pôvodnej hre boli jednotlivé skúmateľné objekty obmedzené levelmi 1 až 5, čo znamenalo, že ak ste mali napríklad biologický skill na úrovni 3, mimozemskú flóru či faunu na leveli 4 ste preskúmať nemohli. V tejto verzii je to opačne. Skilly ako také existujú, avšak hra má všetky skúmateľné objekty do levelu 4 odomknuté a nepreskúmateľné sú len tie, ktoré mali v pôvodnej hre level 5. Skilly na ich odomknutie sa tentokrát už naučíte postupne v misiách.
Je to veľký a citeľný zásah do hrateľnosti. Našťastie iné prvky, ktoré boli v pôvodnej hre skvelé, tu boli zanechané. Tak môžete znova ťažiť rudu prostredníctvom spomínaných probov a môžete ich linkovať pre vyšší bonus, môžete odomkýnať segmenty mapy, nastavovať si ukazovatele a HUD pre čo najlepšiu imerziu a minimalizovať handholding, čítať si skvelý a detailný beštiár, objavovať zákutia obrovského crafting systému a taktiež dokonca dotovať výskum miestnych výrobcov zbraní a brnení, aby prichádzali so stále lepšou ponukou. A to už ani nehovorím, samozrejme, o Skelloch ako takých, ktorí, až získate licenciu na ich používanie, odomknú potenciál a prieskum prostredia, či online hranie pre „transformáciu“ hrateľnosti do štýlu MMO, aby ste s ďalšími hráčmi čelili tým úplne najdesivejším monštrám. Xenoblade Chronicles X: Definitive Edition má aj napriek orezaniam stále veľkú hĺbku.
Ak sa ešte ale vrátim spätne k prvému odseku, aby som vysvetlil, čo som tým myslel. Pôvodnú hru som pred desiatimi rokmi skritizoval za to, že príbehové misie sú locknuté určitými podmienkami a zároveň vyzdvihol svet ako jeden z najkrajších vo videohrách vôbec. Tak mi teraz dovoľte upraviť svoje tvrdenie. Príbehové misie sú tu stále zamknuté napríklad podmienkou určitého odkrytia miestnej mapy či nadväzovaním vzťahov s určitými postavami na určitú úroveň, avšak teraz už chápem, prečo to tak tvorcovia navrhli. Vy ako hráč ste novým a mladým členom Blade a aby ste mohli plniť stále náročnejšie misie organizácie, musíte mať niečo, čomu sa ľudovo hovorí, že „mať odžité“. A to vlastne súvisí so spoznávaním sveta i zapadnutím do miestneho kolektívu. Na druhej strane prostredie síce pôsobí rovnako krásne, no po tých rokoch na sebe badám, že by som v hre prijal viac dungeonov. Prechádzanie sveta Mira je inak stále podmanivé a vzrušujúce.
Týmto som sa chcel dostať k priznaniu, že som pôvodnej hre asi ukrivdil viac, než som mal a že až časom som dokázal plne oceniť jej kvality. Tomu mi koniec koncov dopomohla aj skúsenosť s touto definitívnou edíciou. Pri nej som si nielenže uvedomil, aká prepracovaná pôvodná verzia bola, no zároveň tiež to, že aj keď z nej odstránite také podstatné funkcie ako levely divízií, Bladov a vylepšovanie field skillov, tak z nej stále ostane výborná a prepracovaná hra. Tomu sa nemôže povedať nijako inak než nadčasová klasika. Samozrejme, k tomu, aby aj táto orezaná verzia dostala rovnaké hodnotenie, musela priniesť aj nejaké chvályhodné vylepšenia. Tak napríklad hra má krajšie a prehľadnejšie UI a menu, prináša nový obsah v podobe rozšíreného konca a nového prostredia a taktiež napríklad aj to, že si členov do partie môžete pohodlne pridať cez menu. Už postavy nemusíte pracne hľadať a žiadať ich o to, aby sa k vám pridali na výpravu.
Súbojový systém, odomkýnanie a vylepšovanie si povolaní, zbraní a brnenia či levelovanie skillov ostalo rovnaké, a to je chvályhodné poznanie. Až na jednu novinku, o ktorej som si doteraz nie celkom istý, či je dobrá alebo nie. Súbojový systém tu funguje na základe aktivácie skillov v bojoch, ktoré majú určitý cooldown pred ich ďalším použitím. Novinka v tejto verzii je, že máte nový ukazovateľ, ktorým môžete skilly ako keby odznova naštartovať, a tak ich použiť okamžite bez nutnosti čakania, kým sa cooldown nenaplní. Rozpoltený v názore som preto, lebo vďaka tomu sú súboje dynamickejšie a plynulejšie, no zároveň však hra tým pádom umožňuje spamovať ten istý najsilnejší útok znova a znova. Hra je totiž v tomto novom ukazovateli veľmi štedrá a podľa mňa asi umožňuje trocha viac, než by mala, aby boli súboje vyváženejšie. To ale platí len pre začiatok súbojov, až sa vám ukazovateľ minie, chvíľu to trvá, kým sa znova naplní a súboje v tom prípade začnú mať punc pôvodnej hry.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Xenoblade Chronicles X: Definitive Edition
- Vydavateľ hry: Monolith Soft, Nintendo of Europe
- Žáner: Role-playing (RPG), Akčné, Bojové, Adventúrne
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Conquest
Korekcia: Viktória Podolinská
