RECENZIA: Xiaomi 17 Ultra – Nie je Ultra ako Ultra

Pri vlajkových smartfónoch v aktuálnom roku už dávno nejde len o to, kto pridá viac megapixelov alebo vytlačí z čipu ďalších pár percent výkonu. Dôležitejšie je, aký má telefón celkový charakter a pre koho vlastne vznikol. Xiaomi 17 Ultra sa v duchu toho nesnaží tváriť ako univerzálny miláčik pre každého. Kým základné Xiaomi 17, o ktorom som vám písal pred časom, stavilo na kompaktnosť a prekvapivo civilné rozmery, Ultra ide opačnou cestou. Je to veľký, ťažký a nápadný mobil, ktorý už pri prvom kontakte dáva najavo, že jeho prioritou je obrazová kvalita, výkon a technická výbava bez väčších kompromisov. Ešte než sa do toho pustíme, budem ho v nasledujúcich riadkoch priebežne porovnávať aj s konkurenciou v rámci „Ultra“ modelov, pretože práve tam jeho silné aj slabšie stránky vyniknú najlepšie.

Naživo pôsobí Xiaomi 17 Ultra skôr ako pracovný nástroj než elegantný doplnok. Rozmery 162,9×77,6×8,5 mm a hmotnosť približne 230 gramov z neho robia poriadny kus hardvéru, ktorý v ruke rozhodne nezmizne. Navyše treba rátať s tým, že samotný kruhový fotomodul na zadnej strane je extrémne výrazný a v najhrubšom mieste presahuje 15 mm. Hliníkový rám pôsobí pevne, zadná stena zo skleného vlákna luxusne, no komfort malého a nenápadného telefónu tu naozaj nehľadajte. Na to je určený lacnejší základ. Samsung Galaxy S26 Ultra je so 214 gramami citeľne ľahší a uhladenejší, Huawei Pura 80 Ultra zasa hrá na efekt zaobleného displeja a elegantnejšieho vzhľadu. Xiaomi však z môjho pohľadu pôsobí robustnejšie a zároveň praktickejšie pri fotení na šírku. Plusom je aj odolnosť IP68 a IP69K, takže tu nejde len o formálnu ochranu pred vodou, ale naozaj o slušnú dávku odolnosti.

Prednú stranu vypĺňa 6,9-palcový LTPO OLED panel s rozlíšením 2 608×1 200 pixelov a maximálnym jasom 3 500 nitov. To je jeden z tých displejov, ktoré si obľúbite okamžite, pretože sú jednoducho výrazné, jasné a luxusne pôsobiace. Na priamom slnku je čitateľnosť výborná a 2160 Hz PWM stmievanie pomáha pri nižšom jase udržať obraz príjemný aj pre citlivejšie oči. Farby sú sýte, ale nie prepálené, a panel pôsobí veľmi dobre pri prezeraní fotografií aj videí. Samsung síce boduje unikátnou technológiou filtrovania obsahu pre okolie a jemnejším QHD+ rozlíšením 3 120×1 440 pixelov, no v čistom maxime jasu za Xiaomi zaostáva. Huawei so svojím 6,8-palcovým panelom v tomto smere nezaostáva dramaticky, ale Xiaomi má o niečo presvedčivejší celkový balík.

Zobraziť galériu

O výkon sa stará Snapdragon 8 Elite Gen 5 s jadrami Oryon tretej generácie, 16 GB LPDDR5X RAM a úložisko typu UFS 4.1. Papierovo je to špička a našťastie to nie je len papierová špička. Geekbench 6 sa pohybuje nad 3 600 bodmi v single core a takmer pri 11 000 bodoch v multi core, no pri takomto telefóne sú zaujímavejšie reálne scenáre než zanedbateľné odchýlky. Treba si uvedomiť, že dnes už každá vlajková loď vie v benchmarkoch nahádzať absurdné čísla, lenže používateľ si v praxi neplatí za to, aby jeho mobil porazil iný o päť a pol bodu v teste, ale za to, ako sa správa pri každodennom používaní. Xiaomi 17 Ultra na základe mojich pozorovaní pôsobí svižne pri úplne bežnom používaní, pri multitaskingu aj pri dlhšej záťaži a nemá problém ani s tým, keď mu človek naloží viac, než by bolo rozumné. HyperOS 3 je rýchly, reakcie sú okamžité a systém nepôsobí zadýchane ani vtedy, keď prechádzate medzi aplikáciami, fotením, editáciou a hrou. Stále si však nesie niektoré svoje drobné softvérové zvláštnosti z minulých generácií, ktoré si nie každý zamiluje na prvý dotyk.

Dôležité je, že tento výkon nie je samoúčelný a v hrách má reálny význam. Pri tituloch ako Call of Duty Mobile, PUBG Mobile, Diablo Immortal alebo Genshin Impact ide o telefón, ktorý má evidentnú rezervu. Call of Duty Mobile beží za každých okolností maximálne plynulo, odozva dotyku je presná a ani pri dlhšom hraní nedochádza k citeľnému škrtaniu výkonu. Dôležité nie je len to, že hra dokáže bežať vo vysokých detailoch, ale aj to, že výkon ostáva konzistentný. Pri rýchlych multiplayerových tituloch totiž nestačí jednorazový efekt, dôležitá je stabilita. A tú Xiaomi 17 Ultra zvláda veľmi presvedčivo. Samsung Galaxy S26 Ultra je v tomto smere veľmi podobný, keďže používa Snapdragon 8 Elite v úprave pre Galaxy, no rozdiel v praxi nie je zásadný. Huawei Pura 80 Ultra je z tejto trojice na hranie najmenej zaujímavým mobilom, pretože jeho Kirin 9020 síce systém zvláda, ale rezervy pri náročnejšej záťaži tu jednoducho nie sú rovnaké a navyše ho stále brzdia softvérové obmedzenia. Ak by ste sa pýtali, prečo vlastne opakovane vyťahujem čínsku vlajkovú loď od Huaweiu, dôvod je jednoduchý. Pura 80 Ultra je, alebo minimálne v čase písania bola, jasnou svetovou jednotkou medzi fotomobilmi.

Veľkou zbraňou Xiaomi 17 Ultra je práve fotoaparát a tu ma najviac zaujímalo, ako dopadne v priamom porovnaní s konkurenciou. Hlavný 50 Mpx 1-palcový snímač Light Fusion 1050L s technológiou LOFIC patrí medzi tie riešenia, pri ktorých je vidieť, že výrobca nechcel konkurenciu len dobehnúť, ale ju aj trochu podráždiť. Dynamický rozsah je veľmi silný, práca so svetlami presvedčivá a nočné scény nepôsobia ako agresívne prefiltrovaný digitálny experiment. Svetlá sa nerozlievajú do chaosu, tiene si držia kresbu a fotky pôsobia prirodzenejšie než pri mnohých konkurentoch, ktorí sa stále spoliehajú hlavne na softvérovú mágiu. Druhým ťažkým kalibrom je 200 Mpx periskopický teleobjektív so snímačom ISOCELL HPE a mechanickým optickým zoomom v rozsahu 75 až 100 mm, teda približne 3,2× až 4,3×. Leica APO optika pomáha obmedziť chromatickú aberáciu a v praxi to znamená čistejšie hrany, menej farebných duchov a presvedčivejší výstup najmä pri portrétoch. Aj 10× digitálny zoom je vďaka vysokému rozlíšeniu stále použiteľný bez toho, aby ste mali pocit, že fotíte cez kalkulačku. Zostavu dopĺňa 50 Mpx ultraširoký fotoaparát so záberom 115 stupňov a 50 Mpx selfie kamera s automatickým zaostrovaním a optickou stabilizáciou. Áno, mechanika teleobjektívu pri zatrasení jemne hrká, ale v kontexte výsledkov je to skôr zvláštnosť než problém.

Samsung Galaxy S26 Ultra na to ide trochu inak. Jeho 200 Mpx hlavný snímač robí veľmi efektné fotky, no v priamom porovnaní s 1-palcovým snímačom Xiaomi a optikou Leica pôsobia zábery digitálnejšie a menej prirodzene, najmä v slabšom svetle. Huawei Pura 80 Ultra je veľmi schopný rival, ktorý ťaží z 1-palcového snímača s variabilnou clonou f/1.6 až f/4.0 a duálneho teleobjektívu s 9,4× optickým zoomom. Pri vzdialených scénach má navrch, no Xiaomi pôsobí o chlp univerzálnejšie z pohľadu celkovej vyváženosti. Ak je pre vás prioritou mobilná fotografia bez digitálnej prímesi, Xiaomi 17 Ultra patrí medzi najzaujímavejšie voľby roka. Ak sa však mám držať čisto kvality hlavného fotoaparátu a spracovania snímky, v tomto konkrétnom porovnaní u mňa stále vyhráva Pura. Tá dokáže z ruky vyprodukovať záber, ktorý sa v niektorých situáciách nebezpečne približuje profesionálnemu železu, a nepotrebujete na to ani aktivovať Pro režim a hrať sa s postprodukciou.

Zobraziť galériu

Veľmi silné je však video. Xiaomi 17 Ultra podporuje 8K pri 30 fps, ale podstatnejšie je 4K pri 120 fps na hlavnom aj teleobjektíve. To už nie je len parameter do letáku, ale niečo, čo má reálny význam pri tvorbe spomalených záberov vo vysokej kvalite. Telefón podporuje 10-bitový Log záznam, Dolby Vision HDR aj systém ACES, takže pri editácii videa dáva tvorcom oveľa väčšiu voľnosť než väčšina konkurencie. Stabilizácia kombinuje OIS, EIS a AI úpravy a výsledok je veľmi dobrý aj pri chôdzi alebo prudších pohyboch. Samsung má možno ešte o niečo lepšie zvládnutý horizont, ktorý si viete dokonca zamknúť na konkrétny objekt v pohybe, a veľmi kvalitný záznam zvuku, no Xiaomi mu dýcha na krk. Predná 50 Mpx kamera so 4K pri 60 fps, automatickým zaostrovaním a OIS navyše robí z tohto telefónu výborný nástroj aj pre vlogerov alebo kohokoľvek, kto chce mať použiteľnú selfie kameru aj mimo videohovorov.

Zaujímavým doplnkom, do ktorého sa dá investovať, je aj Photography Kit Pro, ktorý z Xiaomi 17 Ultra robí ešte výraznejší fotografický nástroj. Pripája sa cez USB-C, má mechanickú spúšť, koliesko na zoom, vlastnú 2 000 mAh batériu a cez adaptér podporuje aj 67 mm filtre. To už nie je len pekný doplnok na hranie sa na fotografa, ale celkom reálne použiteľné príslušenstvo. HyperOS 3 navyše pridáva Leica Instant Mode na rýchle prepínanie ohnísk, čo má pri street fotografii aj spontánnom fotení určite zmysel. Samsung v tomto smere kontruje skôr integrovaným perom S Pen, ktoré je výborné na editáciu a poznámky, ale fotografický charakter telefónu neposúva v rámci fotografie žiadnym smerom. Huawei sa zasa viac sústreďuje na optiku a materiály než na príslušenstvo.

Batéria je ďalšia oblasť, kde Xiaomi 17 Ultra nepôsobí ako chudobný príbuzný. Globálna verzia má 6 000 mAh, čo je pri telefóne s takýmto výkonom dôležité, pretože nie je nič horšie ako mobil, ktorý sa tvári ako monštrum a po hodine hrania začne prosiť o nabíjačku. Výdrž pokryje celý deň intenzívnejšieho používania a 90 W káblové nabíjanie doplní plnú kapacitu približne za 65 minút. Po 15 minútach v sieti máte asi 33 percent k dobru, čo je absolútne super. Bezdrôtové nabíjanie nechýba, no Huawei je v tejto disciplíne ešte agresívnejší so 100 W nabíjaním cez kábel a 80 W bezdrôtovo. Samsung so svojou 5 000 mAh batériou a 60 W pôsobí vedľa tejto dvojice už trochu archaicky, aj keď si to celé tradične obhajuje snahou chrániť používateľa pred degradáciou batérie.

Verdikt je v zásade jasný. Xiaomi 17 Ultra nie je telefón, ktorý by sa snažil byť najpohodlnejší, najľahší alebo najpraktickejší pre každého. Je veľký, ťažký a jeho fotomodul zo zadnej strany by si všimol aj Steve Wonder. Lenže ak od vlajkového smartfónu očakávate špičkový fotoaparát, výborné video, vysoký výkon a zároveň chcete zariadenie, na ktorom si bez problémov zahráte aj náročnejšie videohry bez kompromisov, toto je mimoriadne silný kandidát.

Samsung Galaxy S26 Ultra zostáva rozumnejšou voľbou pre tých, ktorí chcú čo najdlhšiu softvérovú podporu, AI funkcie a univerzálnejší pracovný nástroj. Huawei Pura 80 Ultra naproti tomu osloví tých, ktorí chcú špičkovú optiku a sú ochotní tolerovať jeho softvérové obmedzenia. Xiaomi 17 Ultra je však telefón, ktorý veľmi otvorene priznáva svoje priority. A tie sú jednoduché. Fotiť výborne, aj keď zatiaľ nie lepšie než Pura. Natáčať výborne a z mojich pozorovaní násobne lepšie než Pura. Zvládať výkon bez reptania a popritom ukázať, že aj fotografický smartfón môže byť zároveň poriadne schopná herná mašina.