Fuh, tak teda poviem vám, Yakuza 3 je plná paradoxov. Už ste sa niekedy ocitli v situácii, že po tom, ako ste skončili s mafiánskou organizáciu s vidinou nového začiatku a normálneho usporiadaného života, automaticky ste vstúpili do inej a aj tak sa pritom po celý čas tvárili, že s mafiou už nemáte nič spoločné? Že nie? Tak si zahrajte Yakuza 3 Kiwami & Dark Ties, čo je remake Yakuza 3 obsahujúci expanziu Dark Ties a uvidíte, aké je to ľahké. Zdá sa, že skutočne platí to známe „raz mafiánom, navždy mafiánom“. Nech sa totiž snažíte akokoľvek chcete, z podhubia podsvetia sa už nikdy úplne nevymaníte. Je to ako keď niečo uploadnete na internet. Môžete to zmazať a tváriť sa, že to už neexistuje, no pravdou je, že keď raz niečo na internet dáte, bude to tam už navždy.
Yakuza 3 Kiwami…
Kiriju Kazuma si po udalostiach z Yakuza 2 povedal dosť. Stačilo jakuzy. Stačilo tej zločineckej hierarchie, v ktorej si všetci navzájom podrážajú nohy. Dosť bitiek, vrážd a vydierania. Kiriju sa rozhodol usadiť ďaleko od Tokia, v novej lokalite s názvom Morning Glory v Okinawe. Tu vybudoval sirotinec, aby mohol kráčal v stopách svojho mentora, ktorý sa ho v prvej časti série ujal ako svojho syna a vychoval. Kiriju dobre vie, aké je to vyrastať bez rodičov a normálnej rodiny, a preto chce niekoľkým sirotám pomôcť v ich nerovnom boji so životom ako takým.
Kiriju mal totiž vždy dobré srdce. Aj keď pôsobil v jakuze, vždy to bol inteligentný, vnímavý a empatický chlap so znamenitým citom pre spravodlivosť. Kontrast jeho osobnosti s drvivou väčšinou ostatných členov jakuzy zakaždým prinášal zimomriavkové scény a predovšetkým vývoj jeho charakteru naprieč všetkými hrami je tak ikonický, že dnes právom platí, že Kiriju Kazuma je jedna z najlepších herných postáv všetkých čias.
Jeho urastená postava, uhrančivý pohľad, hlboký hlas a pôsobivá schopnosť improvizácie, keď je treba niekomu pomôcť aj keď len obyčajným slovom, to sú všetko vlastnosti, ktoré by chcel mať každý z nás chlapov. A žien. Či ste žena alebo chlap, Kirijom by chcel byť jednoducho každý. Avšak trúfli by ste si na vychovávanie malých capartov, z ktorých každý potrebuje pomôcť v niečom inom a pritom im variť, starať sa o domáce zvieratá a ešte k tomu sadiť zeleninu ako on? Nuž, tak do toho by sa asi pustil len málokto. V tom tkvie sila jeho osobnosti. Kde sa na takú výzvu hrabe nejaký bitkár z jakuzy. Kiriju tu bude čeliť ako vareniu, tak učeniu sa či farmárčeniu.
Najviac fascinujúce je, že sa toho ako hráči sami priamo zúčastníme. Tak napríklad spomínané varenie tu znamená sled niekoľkých minihier pozostávajúcich napríklad z krájania cibule, solenia, miešania či vyťahovania tukových škvŕn z pokrmov. Pred tým ale musíte získať potrebné suroviny. Treba vám rybu? Pôjdete si ju uloviť do zálivu, čo je tiež minihra. Zelenina? Zasadíte semená, pohnojíte pôdu a vyrastie vám trebárs uhorka či paradajka. Mäso? Vezmete sekeru a zabijete kravu. Nie nie, srandujem. Hra vás nebude nútiť zabíjať zvieratá. Vaše kravy tu slúžia len na mlieko. Mäso si kupujete u miestnych obchodníkov.
Nejde len o varenie. Niektoré deti potrebujú pomoc s učením a vy im – ako inak – tú pomoc neodopriete. Čakajú vás testy z angličtiny, matematiky, vedy či všeobecného prehľadu, a aby ste prešli, musíte dosiahnuť určitý počet bodov. Nakoľko pomáhate malým školákom, úlohy sú triviálne, avšak pripočítajte si k tomu to, že odpovedať musíte do pár sekúnd, a hneď sa môžete zapotiť. Zábavná je napríklad aj minihra šitia. Áno, zdá sa, že v Japonsku sa školáci učia šiť na strojoch.
Celkovo je treba sirotinec brať ako nenásilnú časť tejto hry. Rozvíjate si vzťahy s deťmi, učíte sa nové recepty, hráte sa s nimi napríklad zaujímavú strategickú hru Reversi, rozvíjate taktiež obchod medzi ostatnými obyvateľmi lokality a z času na čas im pomáhate spĺňať ich požiadavky, ktoré vypisujú na vašu nástenku. Z hľadiska hrateľnosti je to ako jedna celá hra v hre, ktorá vám taktiež umožní napríklad nakupovať nové domáce zvieratá, či rozširovať záhradku. Nie je to síce niečo, čo by ste si samozrejme spájali s jakuzou, ale ako som už spomínal, Kiriju zavesil svoju zločineckú kariéru na klinec.
Avšak, je to naozaj tak? Nuž, na úplnom začiatku som spomínal ešte niečo iné, a to, že Yakuza 3 je plná paradoxov. A bolo to myslené tak, že aj keď oficiálne Kiriju už nechce mať s mafiou nič spoločné, z nejakého dôvodu mu to nebráni stať sa hlavou miestneho gangu žien, ktorý bojuje o dominanciu nad miestnym územím. Hlavným dôvodom, prečo gang existuje, je zabrániť miestnej odnoži jakuzy zabrať celú Okinawu, no koniec koncov sa vaše zoskupenie až tak nelíši od skutočnej jakuzy. To znamená, že hromadné bitky na uliciach, či zneškodňovanie hlavných členov organizácie pre získanie území bude vašim denným chlebom.
V menu sa doslova a do písmena uvádza termín „turf war“, čo je pojem spojený s organizovaným zločinom. No tak, Kiriju, chceš si dať od mafiánskeho života pauzu, či nie? Aj keď je to z morálneho hľadiska šedá zóna, z herného ide o pomerne prepracovaný systém. Verbujete nových bojovníkov, levelujete ich a obsadzujete územia v bojových stretoch pripomínajúcich musou hry ako napríklad sériu Dynasty Warriors. Dizajn tých stretov je ale pomerne fádny a pozostáva len z niekoľkých miestností, cez ktoré sa musíte prebojovať. Mňa musou hry nikdy nebavili a z toho dôvodu mi neprirástla k srdcu ani táto časť hry, avšak musím uznať, že to bola poriadna mastenica, keď sa do boja dostane hneď niekoľko vašich jednotiek idúcich si každá svojou cestou po mape. Každopádne, z času na čas je fajn prísť pomôcť dievčatám.
Samozrejme, máme tu aj príbeh o chamtivosti, a túžbe po moci a uznaní nebezpečných ľudí. Kiriju tu nehrá hlavnú rolu, tú, zohráva to jeho letovisko. Vášmu sirotincu totiž hrozí likvidácia, pretože o toto miesto majú záujem hneď dva subjekty – Ministerstvo obrany Japonska a mafia. Každý má svoje vlastné dôvody a pri každom so svojím spôsobom smrdí inak. Je to veľmi pekná premisa – vy ako bývalý jakuzák obraňujete nevinné opustené deti pred chápadlami mocných a zlých. Premisa je ale premisa a skutočné prevedenie je skutočné prevedenie. Čakal som totiž viac boja o sirotinec, viac dojatia a predovšetkým, že sa tam bude odohrávať viac príbehových misií. Nejako tomu chýba urgencia a pocit, že ak niečo neurobíte, deti nebudú mať kde bývať, čo jesť a čo piť.
Aj keď ide o sirotinec, príbeh sa posúva vpred hlavne prostredníctvom rozhovorov zlých ľudí v pekných prostrediach, vkusne zariadených kanceláriách ďaleko od Morning Glory. Reálne ohrozenie deti pocítia len málokrát a vo všeobecnosti pôjde iba o šafárenie medzi mafiánmi vo vnútri ich organizácií. Príbeh našťastie postupom pekne graduje, odkrývajú sa skutočné charaktery a skutočné dôvody. Postavy sa začnú vyvíjať, všetko začne postupne do seba zapadať a keď nakoniec dôjde na záverečné scény, chce sa vám tlieskať.
Príde však veľký zlom. Remake Yakuza 3, rovnako ako pôvodná hra, obsahuje potitulkovú scénu. Tu je však úplne iná. Iná neznamená automaticky zlá, no v tomto prípade bohužiaľ áno. Nejde len o scénu ako takú, ide hlavne o vaše pocity, ktoré ste nadobudli po udalostiach pred záverečnými titulkami, ktoré nový koniec roztrhá na franforce a rozmetá po celom Tokiu. Všetko čo ste cítili, všetko čo ste si uvedomili a všetko nad čím ste uznanlivo pokývali hlavou bude zrazu fuč. Má to nepochybne súvis s expanziou Dark Ties, avšak keď nad tým rozmýšľam, expanzia by fungovala rovnako dobre aj keby bol zachovaný pôvodný koniec. Píšem rovnako dobre? Myslím tým v skutočnosti omnoho lepšie. Poviem to na rovinu, ostal som veľmi sklamaný. Moje sklamanie bolo napokon hlavným dôvodom, ktorý prevážil ručičku váh z plánovaných štyroch hviezd na tri.
Všetko vypísané v predchádzajúcich odstavoch, robí Yakuzu 3 v mojich očiach veľmi rozháranú. Ako keby ani hra nevedela, na čo sa chce vlastne sústrediť. Máme tu temný príbeh o malicherných mafiánoch, na druhej strane slnečné útočisko plné smejúcich sa detí, okolo ktorého sa točí príbeh, no pritom sa tam z hľadiska príbehu ani toľko nedeje, a nakoniec ešte aj novú mafiánsku organizáciu, ktorej je Kiriju šéf, aj napriek tomu, že už s mafiou nechce mať nič spoločné. Jednotlivé časti ako také sú zábavné, avšak dohromady pôsobia trocha nepatrične. Námet je výborný, no výsledok pôsobí ako keby ho dávali dokopy traja ľudia nezávisle od seba.
Súboje sú našťastie stále fajn. Kiriju je síce trocha taký hromotĺk a nedokáže efektné kúsky ako taký Mine v Dark Ties, či predovšetkým Yagami v spin-off sérii Judgment, no vybíjať s ním „jakuzákom“ zuby jednoducho stále baví. V Yakuza 3 Kiwami má Kiriju len dva bojové štýly (v Lost Judgment ich mal Yagumi napríklad až štyri), t.j. Dragon of Dojima, čo sú jeho klasické kopy, údery a využívanie vecí navôkol ako zbrane, a Ryukyu, čo je bojový štýl založený na používaní špeciálnych zbraní ako obušky, reťaze či dokonca pádlo (áno to pádlo používané pri člnkovaní). Štýl Ryukyu sa v pôvodnej hre nenachádzal a je novinkou. Aj keď musím povedať, že síce vítam rozšírené možnosti pri boji, viac mi predsa len sadol pôvodný Dragon of Dojima, a aj preto som ho využíval častejšie. Viac možností ale znamená viac variability a teda aj viac zábavy.
Kiriju má k dispozícii tri stromy schopností, z ktorých jeden je venovaný zvyšovaniu zdravia, druhý zvyšovaniu fyzickej sily a tretí je určený pre odomykanie nových bojových skilllov. Ide o úplne prekopaný systém z pôvodnej hry, ktorý spočíval na inom princípe. Zdráham sa ale povedať, že hra obsahuje role-playing prvky, keďže tu ani nezískavate levely a ani skúsenostné body, teda to, čo si pod skúsenostnými bodmi v RPG v prvom rade predstavujeme.
Opisovať základ hrateľnosti hry série Yakuza / Like a Dragon je asi trocha kontraproduktívne, skôr si nalistujte nejakú z recenzií iných Yakuza hier, a dozviete sa všetko podstatné. Všetko totiž stojí a padá na tom istom systéme. Máte hlavné príbehové questy, otvorené prostredie mesta, v ktorom sa môžete pohybovať, vykonávať vedľajšie úlohy alebo sa oddávať minihrám. Ak začnete príbehový quest, musíte ho dokončiť pred tým, než vám po povinných cutscénach hra opäť dovolí túlať sa po uliciach a robiť voľnočasové aktivity.
Aj keď je premisa tých hier vždy rovnaká, priznávam, túlanie sa po nočných uliciach dištriktu Kamurocho vo mne vyvoláva pocit, ako keď sa po dlhej dovolenke konečne vrátite domov. Ste v bezpečnom prostredí, kde sa cítite dobre a môžete sa uvoľniť. Veď to uznajte, toľkokrát sme sa v Kamurocho pobili, toľkým zlosynov povybíjali zuby, toľko barov povymetali a toľko nezabudnuteľných situácií zažili, že to skutočne môžeme bez nadsádzky považovať za svoj druhý domov.
Množstvo z prítomných automatových minihier sme už mohli vidieť v predchádzajúcich hrách, avšak tento remake prináša hneď niekoľko nových, ktoré patria medzi tie najzábavnejšie. Minimálne, ak hovoríme o Emergency Call Ambulance. Táto arkádová šialenosť vás posadí do roly vodiča sanitky, ktorý musí využiť všetky svoje schopnosti, aby dostal umierajúceho pacienta do nemocnice. Je to prvýkrát, kedy sa táto hra objavila aj na inej platforme než pôvodných automatoch. Prvýkrát od Lost Judgment budete mať znova možnosť nachádzať plné verzie hier pre Game Gear a priamo ich aj hrať. Nechýbajú taktiež tradičné mimovoľné aktivity ako karaoke, bojová aréna, šípky, bowling, biliard, baseball, golf či UFO catcher. Ohromení budú hlavne tí, ktorí so sériou až také skúsenosti zatiaľ nemajú.
Tradične tu nechýbajú minipríbehy v podobe vedľajších úloh, ktoré vždy patrili medzi najzaujímavejší vedľajší obsah každej hry Yakuza. Tak ako aj predtým, aj tu predovšetkým slúžia ako odľahčený obsah k temným príbehom hlavnej časti hry. Niekedy sú zábavné, niekedy poučné, no hlavne vždy bavia. Avšak zaujímavosťou je, že či už Kirijuovi ponúkajú pouliční predavači nový ADSL modem (ktorý Kiriju chce, lebo si môže pozerať obrázky sexi žien prostredníctvom vysokorýchlostného internetu) alebo ho neprávom obvinia z krádeže peňaženky, vždy to skončí tak, že Kiriju niekomu doláme hnáty.
Aj v tomto remaku môže Kiriju využívať svoj mobil, no tentokrát už nie je len módnym doplnkom pre čítane emailov a fotografovanie bojových pohybov. Novinkou je tu napríklad mobilná aplikácia Lalala Loveland, čo je sociálna sieť. Párovaním mobilov ostatných ľudí si ich pridávate do priateľov a dozvedáte sa o nich z popiskov na sieti. Tých istých ľudí môžete stretnúť hneď niekoľkokrát a zakaždým po spárovaní sa vám level priateľstva zvýši, čím sa odhalia dodatočné informácie na ich profiloch. Na nič iné avšak táto aplikácia neslúži.
Mobil ako taký si už môžete aj vylepšovať rôznymi nálepkami, štýlovými anténami, či meniť jeho zvonenie alebo tapetu. Dobrou správou je, že väčšinou nejde len o kozmetické záležitosti. Mnohé z nich priamo ovplyvňujú hrateľnosť napríklad zvýšeným ukazovateľom Heat. Keď sa tak pozerám na text a všetky tie novinky, asi by sme o tejto hre nemali hovoriť ako len o remaku, ale rovno o reimaginácii pôvodnej hry. A to som ešte ani nespomenul, že hlavnú postavu môžete obliekať do rôznych oblečení a meniť mu účes.
Dark Ties…
Vstavaná expanzia Dark Ties, ktorá slúži v prvom rade ako prequel k hlavnej hre (hoci jej koniec sa odohráva až po Yakuza 3) je bez okolkov výborným prírastkom. Je tu síce jeden neduh, ktorý spomeniem trocha neskôr, no ako celok pôsobí veľmi dobre. Príbeh skvelo graduje, masívne rozširuje rolu hlavného zloducha Mineho a hlavne objasňuje dôvody, prečo robil to, čo robil. Koniec Dark Ties je tak krásne napísaný a citlivo zahraný, že sa nebudem vôbec čudovať, ak citlivejším osobám zvlhnú oči.
Dark Ties vám rozpovie o tom ako Mine začínal, ako sa dostal do mafie, ako sa „spriatelil“ s tým najodpornejším človekom vôbec – Cujošim Kandom – a ako ho jeho vlastná vôľa dostala tam, kde sa vždy dostal chcel. Počas tých piatich až šiestich hodín, ktoré Dark Ties trvá, sa tvorcom podarilo umne zachytiť všetko podstatné z Mineho charakteru a jeho minulosti. Príbeh je rozprávaný retrospektívne, teda vlastne sa odohráva len v jeho myšlienkach, zatiaľ čo sedí v limuzíne a vezie sa na jedno dôležité miesto. Mine premýšľa a analyzuje jeho pôsobenie. Štýlom vlastne pripomína prvú Mafiu, ktorá pracovala s podobným postupom. Podmanivé to bolo vtedy a rovnako pohlcujúce to je aj teraz.
Gro hrateľnosti je v podstate rovnaké ako v Yakuza 3. Opäť ste v Kamurocho, opäť máte voľnočasové aktivity a opäť tu máte jednu „hru v hre“. Mine je oproti Kiriovi obratnejší a má o niečo zaujímavejšie bojové chvaty. Sú rýchlejšie a viac unikátnejšie. Na rozdiel od Kirijua avšak nevie používať veci ako zbrane. Viac pripomína Yagamiho z Judgmentu. Každopádne je jeho sada skillov omnoho menej početná, čo je prirodzené, keďže sa expanzia odohráva na omnoho menšom poli.
Jedno vám poviem. Hrať za Mineho, ktorý pomáha Kandovi, je asi tá najmenej chcená vec. Mine je totiž zákerný chladnokrvný psychopat a Kando naopak umastený a tučný sexuálny násilník s nízkou inteligenciou vyžívajúci sa v chľaste a peniazoch. Jeden využíva druhého, aby sa obaja dostali tam kam chcú a pritom sa hrajú na priateľov. V prvom rade sú ale obaja šialenci, ktorí by mali sedieť vo väzení a nie túlať sa po ulici, znásilňovať ženy a ešte sa naoko snažiť pomáhať ľuďom, aby ste si zvýšili kredit.
A je to tak. Vy ako Mine sa budete snažiť pomáhať Kandovi stať sa v očiach verejnosti obľúbeným, aby sa stal siedmym predsedom klanu. Veľkú časť tej pomoci tvoria len obyčajné fetch questy, a teda obsah v podobe donášok niečoho niekomu. Tie sú vzhľadom na ich náročnosť schované niekedy viac a niekedy menej, no ale nedá sa mi neopýtať. Máme rok 2026. Fakt musíme stále v hrách nachádzať takúto sterilnú hernú výplň? Skutočne nikoho nebavia misie typu „Som hladný, prosím, dones mi ryžu“? Našťastie celú situáciu zachraňuje desiatka zaujímavejších príbehových vedľajších úloh držiacich sa tradície kvalitných yakuzáckych sidequestov.
Čo sa týka tej spomínanej „hry v hre“. Ide o klub zvrátencov Hell´s Arena a predovšetkým jeho súťaž Survival Hell, ktorá je svojim spôsobom dungeonom plným súbojov v štýle roguelike. Vy ako hráč musíte prejsť úrovňami až k bossovi tak, aby ste neumreli. Všetky získané veci sa vám ponechajú len vtedy, ak nezomriete. Je to náročná, no obsahovo trocha sa opakujúca minihra. Hell´s Arena je miesto, kde chodia bohatí ľudia platiť si za to, aby videli ako sa ľudia zabíjajú. A ak niekto nezomrie, sú veľmi rozhorčení. Expanzia Dark Ties nie je v ničom dlžná svojmu názvu.
Yakuza 3 Kiwami & Dark Ties
Nakoniec musím oba tituly – Yakuza 3 Kiwami i Dark Ties – skritizovať za niečo, čo majú spoločné. Častokrát totiž naťahujú čas tak, že vás nechávajú povinne urobiť viac vedľajších úloh namiesto hlavných. Napríklad v Yakuza 3 Kiwami musíte niekoľkokrát absolvovať spomínané turf war v rámci hlavnej úlohy, pričom s hlavným príbehom nemajú nič spoločné. Dark Ties od vás na druhej strane požaduje zvýšiť obľúbenosť Kandu v očiach verejnosti na určitú úroveň pred tým, než vás pustí do ďalšej časti hlavného príbehu, aj keď tá časť vôbec nesúvisí s jeho momentálnou popularitou.
Rovnako tak by som tvorcom odporučil zahodiť Dragon engine a konečne priniesť novú hru na novom engine. Aj keď Dragon engine dokáže navodiť správnu nočnú mestskú atmosféru, v detailoch, geometrii sveta a textúrach už výrazne zaostáva za inými enginami. Niekedy nájdete aj pekné textúry, no tie tak či tak pôsobia na jednoduchých meshoch ako päsť na oko. Najvypuklejšie je problém s grafikou vidieť v letovisku Morning Glory, konkrétne na horách v pozadí. Hra využíva statický obrázok na to, aby odprezentoval pozadie avšak obrázok je v tak nízkom rozlíšení, že nielen že sa celá ilúzia úplne stráca ale dokonca vidieť jednotlivé pixely toho obrázka.
Naše hodnotenie
Informácie o produkte
Yakuza 3 Kiwami & Dark Ties
- Vydavateľ hry: Sega, Ryu Ga Gotoku Studio
- Žáner: Akčné, Adventúrne, Hack and slash/Beat them up
- Hru na recenzovanie poskytla spoločnosť: Cenega
Korekcia: Petra Petrokova
