Príbeh štúdia Respawn pozná asi každý. Tvorcovia jednej z najpopulárnejšej a najpredávanejšej hernej série Call of Duty sa po vydaní Modern Warfare 2 rozhádali s vydavateľom Activision a odišli. Založili nové herné štúdio a na niekoľko rokov sa odmlčali, aby sa vrátili späť vo veľkom štýle a ponúkli hráčom to, v čom sú majstri. Rýchlu, frenetickú a famóznu mutliplayerovú strieľačku.
Ako na to? Stačí aplikovať formulku „easy to learn, hard to master,“ vystavať okolo toho zaujímavý koncept, kde sa spájajú známe prvky zo známych hier s úplne novými, pridať štipku majstrovstva leveldizajnu. Pretrepať a podávať vychladené.
Áno, je pravdou, že TitanFall neprináša z hľadiska mechaník nič revolučné, no o to sa ani nesnažil. Je to evolúcia a spojenie dvoch na prvý pohľad nespojiteľných pohľadov na multiplayerové bitky na stredne veľkých mapách. Prvý pohľad je klasický, spoza mieridla zbraní, a ten druhý z bezpečia kokpitu obrovského mecha, ktorý je nielenže mocný, ale zároveň sa s ním dobre manévruje. Preto je veľmi dôležité pozrieť sa na tri základné piliere, ktoré oddeľujú slabé a dobré mutliplayerové strieľačky od tých výborných. Tými sú balans, leveldizajn a hrateľnosť.
V TitanFall idú všetky tieto vlastnosti ako ruka v ruke. Spôsobujú to, že titul určite nepatrí medzi slabé strieľačky. Na to, aby ste mali v hre dobrý balans, potrebujete hlavne dobrý leveldizajn. Máp je 15. Všetky sú tvorené podľa rovnakej šablóny. Teda, aby zabezpečili dostatok manévrovacieho priestoru pre Titánov, no súčasne treba zvládnuť aj to, aby boje pechoty nepôsobili príliš nezáživne kvôli ich veľkej rozlohe. V bojoch sa môže stretnúť iba 12 hráčov. Ak ste predpokladali, že práve toto bude najväčšou nevýhodou titulu, tak môžete ostať pokojní. Niekedy si možno budete želať, aby tých hráčov na bojisku bolo menej.
Zároveň však treba zabezpečiť to, aby piloti proti Titánom mali vôbec nejakú šancu. Toto je v hre vyriešené tým, že na niektoré miesta mapy sa Titáni dostať nemôžu. Navyše piloti sú dosť agilní za predpokladu, že hráč samotný je dostatočne šikovný. Tým pádom by sa dalo skonštatovať, že hra dáva dohromady klasický arkádový štýl boja pilotov proti pilotom. Malý spätný ráz zbraní, jednoduchá manipulácia a dôraz na šikovnosť i pohotovosť. Ďalej tu máme boj dvoch Titánov proti sebe, ktorý sa vyznačuje širokou škálou taktických možností. Určite vám nebude stačiť iba rýchly prst na myši. Posledným je boj Titánov s pilotmi – hranie sa na mačku a myš. Pilot používa dvojitý skok, beh po stenách a zip-line, aby sa vyhol priamej konfrontácii, v ktorej nemá šancu. No je pohyblivý, má zbraň určenú presne proti Titánom a dokonca môže pristáť na súperovom exoskeletone, aby mu „vystrelili mozog z hlavy.“
Kvalitu leveldizajnu nie je poznať iba z rôznorodého prostredia, ktoré zahŕňa púštne prostredie, lagúny, priemyselné strediská či mestá, ale aj z hľadiska aplikácie jednotlivých herných módov či celkovej variability, ktorú ponúkajú. Príkladom je mód Hardpoint Domination, čo je prakticky klasický Conquest s troma bodmi na zaberanie. Autori nadizajnovali mapy tak, že k niektorým bodom sa dostanete iba ako pilot, čo vás prakticky núti vystúpiť z už zoslaného Titána a pokračovať „pešo.“ Titána si navyše môžete nastaviť do dvoch módov, aby vás nasledoval, alebo aby strážil dané miesto, čo opäť pridáva na taktických možnostiach pri hraní.
Celkový dizajn titulu a jeho základné herné princípy spôsobujú to, že aj keď ponuka herných módov je klasická, tak všetky sa hrajú trochu inak ako u ostatných titulov. V Attrition móde, ktorý je obdobou Team Deathmatchu, napríklad dostávate body za zabíjanie všetkého nepriateľského. Avšak všetci nepriatelia na zabíjanie sú diferencovaní, čo sa týka bodového zisku. Takže za zabitie umelou inteligenciou ovládaného bota máte jeden bod, no za zabitie pilota štyri body a za zlikvidovanie nepriateľského Titána rovno päť bodov. Last Titan Standing sa zas pohral s klasickým módom „posledný žijúci vyhráva.“ V tomto móde sa každý hráč zjaví už rovno v Titánovi. Vyhráva ten tím, ktorý bude mať ako posledný fungujúceho Titána. Zaujímavosťou je, že aj po zničení Titána môže hráč pomáhať svojmu tímu ako pilot. Capture the Flag je starou dobrou klasikou, zatiaľ čo Pilot Hunter je modifikáciou Attrtion s tým, že tu získavate body iba za likvidáciu nepriateľských pilotov. Škoda, že sa autori nepohrali s úplne originálnymi módmi. Tie, ktoré tam sú, nie sú zlé, ale čakalo sa trochu viac.
Spomínal som aj botov. Títo AI nepriatelia nepredstavujú takú prekážku, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Sú totižto tupí ako poleno. Ich úloha na bojisku je však jasne daná. V prvom rade vyplniť priestor mapy kvôli nižšiemu počtu hráčov na bojisku a navyše slúžiť aj na to, aby si hráč skôr dokázal zoslať svojho Titána. Zápas sa totiž začína (okrem režimu LTS) s 3-minútovým odpočítavaním na zoslanie Titána. Hráč si však svojím pôsobením na bojisku (zabíjanie, plnenie úloh podľa herného módu) môže tento čas skrátiť. Boti sa rozdeľujú na dve triedy. Sprostých a ešte sprostejších. Reprezentantmi sprostých sú tzv. Spectre, čiže robotickí vojaci, ktorých môže hráč „hacknúť“, aby bojovali po jeho boku. Tí sprostejší sú klasickí grunti s výbornými „hláškami“, no takmer nulovými bojovými schopnosťami. „Hacknúť“ sa mimochodom dajú aj strážne veže, ktoré následne pália po všetkom nepriateľskom.
Chýbať nesmie štandardný levelovací systém s postupným odomykaním výbavy pre pilota, aj pre Titána. Možnosti úpravy pilota síce nie sú také hlboké ako v konkurenčných sériách, no ponúkajú všetko potrebné. Útočné pušky (jeden kus full auto, jedna so streľbou po dávkach a jedna so streľbou po jednotlivých výstreloch), brokovnicu, snajperky či SMG. Zaujímavosťou je smart-pistol, ktorá sama zameriava nepriateľov. Na botov je to výborná zbraň, no zameranie na súperovho pilota trvá dlho, čo dáva hráča do nevýhody. Nechýbajú rôzne granáty a drobné vylepšenia pomocou perkov.
Rovnaké možnosti úpravy dostali aj Titáni. Famózne zbrane s rôznou funkčnosťou (puška, ktorá sa v móde mierenia nabíja pre vyššie poškodenie, zbraň, ktorá strieľa elektrický výboj…) ponúkajú širokú škálu taktických možností, rovnako ako ďalšie palebné prostriedky a perky. Základom je však voľba „šasi“ – verzia Titána. K dispozícii sú Ogre, Atlas a Stryder. Ogre je veľký tank s vyšším množstvom zdravia, no je pomalší a má k dispozícii iba jeden „dash“ (rýchle uhnutie do zvoleného smeru). Stryder je presný opak. Tri dashe, no málo zdravia z neho robia ideálneho kandidáta na rýchly pohyb po mape a ničenie nepriateľov za pohybu. Atlas je presným stredom medzi týmito dvoma Titánmi. Priemerne rýchli s priemerným množstvom zdravia a s dvoma dash pohybmi. Problémom je, že Ogre a Stryder sú uzamknutí, pokiaľ hráč neprejde kampaň, čo považujem za nešťastné rozhodnutie.
Kampaň je vyvedená do formy deviatich multiplayerových zápasov za každú stranu konfliktu s naráciou pred a po zápase, ktorá dotvára príbeh. Jediným dôvodom, prečo hrať kampaň, je získanie spomínaných Titánov. Teraz s tým nebol problém, no v budúcnosti, ak už všetci stabilní hráči budú mať odomknuté, čo potrebujú a nebudú mať dôvod hrať kampaň, nováčikovia by mohli mať v kampani lobby problémy a s nájdením spoluhráčov. Od kampane som skutočne čakal o dosť lepších zážitok. Všetky dialógy prebiehajú počas zápasu, kedy hráč nemá čas dávať pozor na to, čo sa deje kvôli frenetickej akcii, a tak je celkový dojem z „príbehu“ dosť slabý. V tejto sekcii hry sa dalo vyťažiť oveľa viac.
Potom tu ešte máme Burn Cards. Karty, ktoré hráč získava hraním, plnením výziev atď. dodávajú špecifické vlastnosti, napríklad vylepšené verzie zbraní, skrátenie času na zoslanie Titána, permanentný perk. To všetko však len po dobu jedného života. Ak si teda šetríte epickú burn card na špeciálnu príležitosť a po zjavení sa na bojisku dostanete headshot, tak máte jednoducho smolu, karta je stratená. Pred každým zápasom si môžete z inventára vybrať tri z nich, ktoré môžete počas zápasu použiť.
Hra nevyzerá tak, ako by si človek predstavoval, keď sa povie „rok 2014“ a konzola „Xbox One“. Nevyzerá zle, textúry sú veľmi kvalitné a aj celkovo na pohľad v niektorých momentoch zalahodí oku, no celkovo som nebol nejako nadšený. Nadšený som však bol z hrateľnosti, a to mi viac-menej stačilo. Hra beží na silne modifikovanom Source engine, čo poteší majiteľov slabších strojov, nakoľko si zahrajú aj oni.
Ak si aj po niekoľkých desiatkach hodín strávených v hre stále užívate každý jeden moment a tešíte sa ako malé dieťa na zoslanie Titána, aby ste nakopali nepriateľov do zadku, tak to znamená, že hra je viac ako dobrá. Ak si hovoríte: „už len jeden zápas a idem spať,“ a zistíte, že už hráte tri hodiny vkuse, tak to znamená, že ste našli svojho favorita na poli multiplayerových FPS. A ak sa jediné problémy s hrou týkajú nie tak závažných aspektov hry, tak to znamená, že hra si odnáša 87%.
Informácie o hre
Žáner: FPS
Výrobca: Respawn Ent.
Distribútor v GB: EA
Distribútor v SR: EA