Historicky to bola práve mládež, kto s nadšením vítal technologické revolúcie – či už išlo o Sony Walkman, prvý iPhone alebo streamovacie služby. Mladí ľudia boli vždy tými, ktorí určovali trendy a prenášali nové technológie do pracovného prostredia aj bežného života. Avšak v roku 2026 sa zdá, že kategória, do ktorej technologickí giganti tlačia všetky svoje prostriedky, narazila na nečakanú stenu. Generácia Z totiž umelú inteligenciu nielenže neprijíma, ale začína ju otvorene nenávidieť.
Nový prieskum od spoločností Gallup, GSV Ventures a Walton Family Foundation prináša pre technologický priemysel poriadne studenú sprchu. Zatiaľ čo firmy sa tvária, že od AI závisí ich holý život, generácia Z zostáva hlboko ambivalentná. Až 48 percent opýtaných tvrdí, že riziká AI v pracovnom procese prevažujú nad jej výhodami. Ešte zdrvujúcejšie je zistenie, že 80 percent mladých ľudí považuje používanie AI ako „skratky“ za prekážku v procese učenia sa.
Cesta od nádeje k hnevu a skepticizmu
Trajektória mladých ľudí (Zoomerov) je v roku 2026 mimoriadne znepokojivá. Nadšenie z AI kleslo oproti minulému roku o 14 percent a pocit nádeje sa prepadol o deväť percent. Na druhej strane, podiel mladých ľudí, ktorí voči tejto technológii pociťujú „otvorený hnev“, vyskočil z 22 na alarmujúcich 31 percent.
Tento odpor už neostáva len v rovine odpovedí v dotazníkoch. Minulý týždeň otriasol verejnosťou incident z Texasu, kde 20-ročný muž hodil Molotovov koktail na dom generálneho riaditeľa OpenAI, Sama Altmana. Vo svojom vyhlásení uviedol obavy z rizika, ktoré AI predstavuje pre ľudstvo, čím presne kopíruje nálady zachytené v prieskumoch.
Keď efektivita zabíja kreativitu a zručnosti
„Základom tohto narastajúceho skepticizmu sú obavy z vplyvu AI na kľúčové kognitívne a profesionálne zručnosti,“ uvádzajú autori prieskumu. Generácia Z nie je presvedčená, že AI zvyšuje kreativitu, kritické myslenie alebo skutočnú efektivitu. Väčšina verí, že ak aj AI prinesie vyššiu efektivitu, bude to za príliš vysokú cenu – za stratu schopnosti učiť sa a rásť.
Paradoxne, namiesto uľahčenia práce majú mladí pocit, že tieto modely im na plecia nakladajú ďalšie povinnosti. K tomu sa pridávajú obavy z úniku dát a bezpečnostných dier, čo len prehlbuje priepasť medzi zamestnancami a ich digitálnymi pomocníkmi.
Sabotáž ako forma rebélie na pracovisku
Možno najprekvapivejším zistením ďalšieho nedávneho prieskumu je fakt, že až 44 percent zamestnancov z generácie Z sa priznalo k úmyselnej sabotáži nasadzovania AI vo svojich firmách. Považujú to za formu vzbury proti systému, ktorý ich podľa ich vlastných slov môže pripraviť o prácu alebo z nich urobiť „permanentnú nižšiu triedu“ v novej AI ekonomike.
Pre technologický priemysel ide o zásadný problém. Ak si AI už stihla vytvoriť takúto pachuť u generácie, ktorá má tvoriť prítomnosť aj budúcnosť, čakajú nás oveľa náročnejšie časy, než si vývojári v Silicon Valley pôvodne predstavovali.
