Herné počítače za dobu svojej existencie prešli dlhým vývojom. Tento článok je o tých modeloch, ktoré môžeme považovať za komerčne úspešné a herné, pretože prvé počítače na hry využívané neboli. Preto dobu, keď bol bežný počítač veľký ako budova, resp. bol budovou, rovnako ako dobu, keď Pong bol vrcholom virtuálnej zábavy – 70. roky – rovno preskočíme a začneme v 80. rokoch.
Obdobie 8-biťákov
Bola to doba tzv. mikropočítačov. V dnešnej dobe, keď si chcete kúpiť herný stroj, máte v zásade dve možnosti – kúpite si PC alebo hernú konzolu. Mac si asi na hry kupovať nebudete, takže ten nepočítame a mobilné platformy sú kapitola sama o sebe. V dobe, o ktorej hovoríme, bolo na výber hlavne pár československých výtvorov, ale našlo sa aj zopár zahraničných. Väčšinou boli mikropočítače relatívne drahé a nemohol si ich dovoliť len tak každý. Neboli však natoľko drahé, že by ich nemal nikto. Dopyt nebol veľký, pretože pohľad ľudí bol iný. Keď ste boli hráč, tak ste boli automaticky mimoň, kockáč, intoš, podivín, budúci masový vrah, otcova hanba, atď. Dnes hrá už skoro každý a divné je skôr nebyť aspoň „casual“ hráčom.
Čo sa týka samotného fyzického prevedenia, vtedajší počítač bol tvorený hlavnou jednotkou, ktorá vyzerala ako dnešná klávesnica. K tej ste pripojili televízor. Áno, dobre čítate – televízor, rovnako ako u dnešných konzol. Ako pamäťové médium slúžil buď magnetofón, ak ste boli obyčajný smrteľník, alebo disketová jednotka 5,25″, ak ste boli zbohatlícke dieťa.
Myši sme nemali, aj keď už dávno existovali v podobe trackballu, no doma ich nikto jednoducho nemal. Rozhodne však hojne existovali joysticky, ktoré dnes už využije iba fanúšik leteckých simulátorov. Vtedy sme nimi hrali všetko a vlastnil ich každý, pre multiplayer aj dva kusy.
Poďme si teda predstaviť konkrétne herné stroje, ktoré sú dnes už relikviami. Vyberiem pár najzaujímavejších. Ak nedopatrením nejaké vynechám, asi som ich nezažil, ale pokojne o nich napíšte do komentára pod článkom.
ZX Spectrum
Začneme najklasickejšou z klasík. Bol to počítač pochádzajúci z Veľkej Británie od spoločnosti Sinclair Research. Procesor mal na dnešnú dobu „brutálnu“ taktovaciu frekvenciu 3,5MHz. Pamäť RAM bola podľa modelu 16kB – 128kB (slovom kilobajtov) a ROM 16kB – 64kB. Dokázal zobrazovať farebne, na rozdiel od svojich predchodcov. V tej dobe to naozaj bola vzácnosť, lebo väčšina ľudí mala ešte čiernobiele televízory, farebné iba začínali. Neskôr prišli modely Spectrum+, Spectrum 128K a Spectrum +2. Ak by ste si chceli vyskúšať, aké to bolo hrať na takomto stroji, existujú emulátory aj pre Windows 8. Odporúčam skúsiť herné tituly R-Type, Boulder Dash, Kane, Saboteur (môj obľúbený) či SimCity (áno, už vtedy 🙂 )
Didaktik M
Toto bol československý klon ZX Spectra. Rovnako zvládal sedem farieb a bežali na ňom tie isté hry, len to bol „náš“ lokálny výrobok. Vyrábala ho firma Didaktik zo Skalice, ktorá dodnes existuje, no počítače už nevyrába. Rovnako ako u Spectra, drvivá väčšina užívateľov nemala drahú disketovú jednotku, a tak sme hry nahrávali z magnetofónovej kazety. Nahrávanie bolo sprevádzané typickými zvukmi škŕkania, pískania a vŕzgania. Trvalo to dlho, niekedy aj viac ako 5 minút, a keď na vás vyskočila legendárna hláška „R Tape Loading Error“, tak to bolo na infarkt, lebo ste vedeli, že nahrávka je zrejme poškodená a nezahráte si. Hráči si hry vymieňali medzi sebou (áno, piráti!) nahrávaním z pásky na pásku, čím sa kvalita nahrávky stále znižovala. Neviem, či existovala nejaká oficiálna distribúcia hier okrem toho, čo ponúkal Didaktik, ale to, čo bolo, bola ponuka o ničom, a tak sa „pirátilo ostošesť“. Každá hra bola vzácnosťou a mala pre hráča veľkú hodnotu. Za zmienku ešte stojí, že od Didaktiku svetlo sveta uzrelo viacero ďalších modelov, napr. Didaktik Gama (80kB RAM, 16kB ROM), ktorý bol tiež kompatibilný so ZX Spectrom, ale „Mko“ bolo asi najpopulárnejšie. Okrem toho, M-ko existovalo aj vo verzii Kompakt so zabudovanou disketovou mechanikou, ale to bola pomerne vzácna, drahšia verzia.
Commodore 64
Bol to mikropočítač, ktorý, ak ste mali, tak ste boli cool, IN a mali ste SWAG. Výroby bol kanadskej. V tej dobe sme padali na zadok zo všetkého, čo pochádzalo z amerického kontinentu, takže aj preto ten úspech. Predával sa bežne v obchodoch, ale od Didaktiku bol výrazne drahší. Hry na Commodore boli v zásade premakanejšie ako tie spectrovské, ale bolo ich oveľa menej. Ťažko sa zháňali, lebo počítač bol dosť drahý a malo ho menej ľudí. Zaujímavé je, že na Commodore už v tej dobe existoval celkom použiteľný grafický editor. Nejaký bol aj na Spectru, no ten nestál za veľa. Opäť odporučím pár titulov, ak skúsite emulátor: Last Ninja, Turrican, Ultima IV, Defender Of The Crown, Batman – The Caped Crusader či International Karate, ktoré vyšlo aj pre Spectrum, malo výbornú hrateľnosť a na tú dobu skvelú animáciu pohybov.
PMD 85 (Personal Microcomputer with Display)
Bol československej výroby. Výrábal ho štátny podnik Tesla a ktovie, či nie práve kvôli PMD sa vžil fór o tom, že názov Tesla je skratka pre „technicky slabé“. Možno ma niekoľko pamätníkov za toto zlynčuje, ale PMD bol jeden nepodarený stroj z pohľadu hráča, vhodný jedine na výučbu programovania a ohrievanie čaju. Podľa dokumentácie zvládal údajne štyri farby na čiernom pozadí, no ja si ho pamätám ako monochromatický stroj, ktorý bol veľmi poruchový. Spontánny reset nebol ničím zvláštnym, pretože PMD sa prehrievalo tak, že v miestnosti, kde ste ho mali, ste mohli pokojne vypnúť radiátor. Po hardvérovej stránke bol osadený procesorom 2,048MHz (slovom dva celé a štyridsaťosem tisícin megaherza), 48kB RAM a 4kB ROM, rozlíšenie 288×256 pixelov. Tieto počítače sa vyskytovali hlavne na školách, v domácnostiach menej. V tomto prípade hádam ani neskúšajte emulátor, zážitok sa nekoná… hier bolo málo a za veľa nestáli. Ak predsa budete chcieť, tak skúste PSSST, Boulder Dash alebo Fred (na Didaktiku super hra, na PMD neviem, nehral som, ale vraj existuje).
MAŤO
Tento „počítač“ nemôžem vynechať, pretože to bol zaujímavý prípad, aj keď komerčne neúspešný. Tie úvodzovky pri slove počítač hneď pochopíte. Bol to slovenský výrobok a bol relatívne lacný. Teraz sa držte: dal sa kúpiť ako stavebnica, čiže ste si ho doma pekne po súčiastkach poskladali sami. Väčšina ľudí si to, samozrejme, dala poskladať odborníkovi, ale kto chcel, mal tú možnosť realizovať svoje šikovné prsty. Hardvérovo MAŤO vychádzal z PMD, no herne to bol stratený prípad, keďže mal v sebe zabudovaných, ak sa nemýlim, osem základných hier a tým to končilo. Pamätám si iba PSSST, kde ste tuším zalievali kvetinku, tá rástla a museli ste postrekovať hmyz sprejom, preto ten názov. No, čo vám poviem, z dnešného pohľadu to malo ešte prostoduchejšiu hrateľnosť ako súčasný Flappy Bird na Androide.
Záver 1. časti
Toľko k „hernému praveku“, ak to tak môžeme nazvať. Bola to zvláštna doba, keď hry mali grafiku ako dnes Minecraft, počítače mali výkon ako dnes automat na kávu a hráči boli iba malým zlomkom ľudskej populácie. Či by ste toto obdobie chceli zažiť, to už posúďte sami. Nabudúce, v druhej časti článku, sa dočítate o dobe menej vzdialenej. Konkrétne od obdobia prvých PC hier, ktoré možno mnohí z vás zažili, sa dostaneme k nedávnej minulosti a naznačíme, kam sa bude možno uberať vývoj v budúcnosti. Zostaňte s nami.