Halo je značka, ktorú netreba snáď nikomu predstavovať. Pozná ju hádam každý, bez ohľadu na to, či vlastní Xbox alebo nie. Táto séria je totiž jednou z najrozporuplnejších vôbec. Zatiaľ čo niektorí ju zbožňujú a považujú ju za jednu z najlepších FPS vôbec, ostatní nedokážu pochopiť ako sa môže niekomu páčiť hra s „detinskými farbičkami, kde všetko vyzerá ako z nejakej rozprávky a nie ako z vojny budúcnosti". Už vopred musím podotknúť, že nič na tom nemení ani Reach. Je to ale posledný diel série, na ktorom sa podieľalo štúdio Bungie – môžu opustiť ich „dieťatko“ so cťou?
Príbeh Halo: Reach sa vracia úplne na začiatok série, teda ešte pred udalosti prvého dielu. V hre sa chopíte úlohy mladého vojaka v jednotke Noble team (za Master Chiefa si teda nezahráte), ktorá bojuje na planéte Reach proti mimozemským Covenantom. Planéta Reach je akoby poslednou nádejou ľudstva, lebo ak sa im tam nepodarí zastaviť nepriateľov, ďalším ich cieľom sa stane samotná Zem. A to by určite nikto z nás nechcel. Celý príbeh je perfektne napísaný, ponúka rôzne zvraty a krásne „uzatvára“ celý príbeh série. Je snáď až k neuvereniu, akú si Bungie dalo prácu a dokázalo vytvoriť tak prepracované a navyše veľmi zaujímavé univerzum, akým je Halo. Príbeh si prejdete v desiatich misiách, ktoré som osobne prešiel na náročnosti Normal za zhruba 11 hodín. Halo séria je známa tým, že väčšinou ponúka dokopy krátke kampane, a aj v tomto prípade by som s radosťou pri hre ešte ostal. Na druhú stranu je tu opäť možnosť si prejsť hru v co-op režime. Medzi hráčmi je taktiež v obľube si hru „prelúskať“ na najvyššej náročnosti, Legendary, a keď k tomu prirátame fakt, že sa to dá aj s pomocou kamaráta alebo bez neho, vyjde vcelku pekné číslo „dĺžky hry“. A samozrejme v hre nájdeme aj multiplayer, ale ten som zatiaľ skúšal iba krátko, pretože aj napriek tomu, že sa mi Reach dostal do rúk už pred troma dňami, po pripojení na Xbox Live by som vzhľadom na vysoké „pirátenie“ hry dostal s najväčšou pravdepodobnosťou zákaz. A to aj napriek tomu, že som recenzent. Vráťme sa ale späť k samotnej hre. Celú kampaň som prešiel takmer naraz, no ku koncu vo mne vznikala malá frustrácia kvôli zle rozmiestneným checkpointom. Nič to ale nemení na tom, že to bola poriadna jazda. Misie sú krásne rozmanité, a to ako ich náplňou, tak aj prostrediami.
Po zapnutí hry si určite hneď všimnete novinku, a tou je tvorba postavy – navoliť si farbu oblečku, či kúpiť každú jeho časť – od hlavy, cez ramená, hruď až po opasok či nohavice. Môžete taktiež zmeniť hlas svojej postavy, či efekt po vašej smrti, ktorý perfektne vynikne v multiplayeri. Alebo vás snáď neláka to, že nad vami po smrti začnú poletovať muchy, alebo sa spustí narodeninová pieseň a vyletia konfety? Možností je viac, a sú naozaj podarené. Samozrejme si ale výzbroj musíte za niečo kúpiť. V Halo: Reach sa menou stávajú kredity, ktoré postupom hry a hraním multiplayeru získavate. Hráči tak dostávajú ďalší dôvod na opätovný prechod hry, či zopár hodín na viac v multiplayeri. A verte mi, že na tie najlepšie veci si kredity nezoženiete za pár hodín.
Poďme si teraz povedať niečo k akcii. Určite mi dáte za pravdu (teda aspoň tí, ktorým sa Halo páči), že je to naozaj jedna z najlepších FPS. Ale čo ju vlastne tak dobrou robí? Odpoveď je jednoduchá – rozmanitosť. Snáď ani v jednom diely série nezažijete stereotyp. Vždy sa totiž prechádzate na inom území, používate iné zbrane, narážate na nové typy nepriateľov, raz útočíte zo zeme, inokedy zo vzduchu či tanku a tak ďalej. Rovnako aj Reach ponúka zopár nových nepriateľov a zbraní, ktoré perfektne zapadajú do hry. Na druhú stranu sa vytratila možnosť držať v dvoch rukách dve pištole, čo rozhodne sklame. Autori to ale argumentujú tým, že hra sa odohráva úplne na začiatku, kedy sa to ešte nepoužívalo. Halo: Reach oproti predošlým dielom podľa môjho názoru trocha prituhlo. Musíte kombinovať rôzne taktiky, zbrane a využívať prostredie a power-upy ako sa len dá. AI nepriateľov takmer nikdy nezakolíše, čo sa bohužiaľ o spolubojovníkoch povedať nedá. Niekedy vybehnú medzi 10 nepriateľov, inokedy nestrieľajú, a nechať ich riadiť vozidlá je naozaj hrôza. Preto je stále najlepšou voľbou prizvať ku hre kamaráta.
Vizuálne spracovanie sa (opäť) nedočkalo takmer žiadnej zmeny. Ale podľa mňa ju ani netreba. Táto grafika robí z Halo tým, čím je nech si vraví kto chce, čo chce. Jednoducho má takú špecifickú atmosféru, ktorá sa ale nezapáči každému. Pri väčších scenériách vidieť v diaľke orezané textúry a niekedy som mal pocit, že je na obzore akoby nalepená krajina. Aj keď, predsa by sa tu len jemné vylepšenie našlo, a to sú tváre postáv. Síce to nie je žiaden Mass Effect, ale stačí to. Dabing postáv je jemne nadpriemerný, v hre zaznejú aj maďarské dialógy, ktoré sú ale nepochopiteľne otitulkované taktiež po maďarsky, takže som im nerozumel ani „mäkké f“. Keď sme už pri tých titulkoch, aj napriek tomu, že som ich mal zapnuté, fungovali iba počas in-game animácií, takže rozhovory počas misií si musíte vypočuť. Halo: Reach ponúka doslova perfektný soundtrack, ktorý pozostáva väčšinou z orchestrálnych skladieb, ale sem tam som započul aj nejakú tú gitaru. Hudba perfektne dotvára atmosféru hry a naozaj jej niet čo vytknúť. Za jediný mínus by som považoval to, že aj napriek tomu, že som mal v rukách limitovanú edíciu, soundtrack sa v nej nenachádzal. Ak mám správne informácie, nenachádza sa ani v Legendary edícii. Naozaj škoda.
Aby som to zhrnul. Halo: Reach ponúka takmer bezchybný singleplayerový zážitok s perfektnou atmosférou, skvelou akciou, obrovskou rozmanitosťou a… už mi aj dochádzajú superlatívy, ale je tomu naozaj tak. Hre sa dá snáď vytknúť len kratšia herná doba a AI spolubojovníkov, avšak ide naozaj o „husársky kúsok“. Síce neprináša do série veľa nového, no berie si z nej len to najlepšie. Ak ste sa o Halo nezaujímali do teraz, tento diel na tom pravdepodobne nič nezmení. A aby som odpovedal na otázku položenú na začiatku recenzie: “Odchádza Bungie od série so cťou?“. Bezpochyby áno. Minimálne čo sa singleplayerovej kampane týka. Zhodnotenie multiplayeru si prinesieme už čoskoro.
Viac videí si viete pozrieť tu.
|
|
Atmosféra príbeh rozmanitosť hry soundtrack |
|
|
AI spolubojovníkov |
| 95% |  |
| ŽÁNER | FPS |
| VÝROBCA | Bungie |
| VYDAVATEĽ | MICROSOFT |
| HRU NA RECENZOVANIE POSKYTLA SPOLOČNOSŤ |  |
 |
